Perejaslavská dohoda

Perejaslavská dohoda na poštovej známke z roku 1954 v rámci 300. výročia samotnej zmienky.

List kozáckeho hajtmana Bohdana Chmeľnyckeho.

Cár Alexej Michajlovič Romanov, ktorému v úvode roka 1654 odprisahal kozácky hajtman Bohdan Chmeľnyckyj vernosť, pričom Ukrajina nemala žiadne záruky svojej autonómie. Zaujímavosťou sú slová titulatúry portrétovaného vladára, ktoré znejú: „veľký knieža moskovský“ („magnus dux moscoviae“) teda nie cár Ruska.

Bojar menom Vasilij Buturlin počas prijatia patronátu pod ruského cára Bohdanom Chmeľnyckym.

Kozácky hejtmanát. Rekonštrukcia územia na súčasnej fyzickej mape.

Perejaslavská dohoda predstavovala diplomatickú zmluvu medzi kozákmi a cárskym Ruskom zo dňa 18. januára roku 1654 v meste Perejaslav. Išlo o vyvrcholenie kozácko-ruského zbližovania. Kozácka rada v dohodách s ruským posolstvom prijala uznesenie o poddaní sa územia Ukrajiny voči Rusku pod korunou cára z rodu Romanovovcov, čím vyhlásila odtrhnutie sa od Republiky oboch národov. Napriek počiatočným sľubom však cárske Rusko nerešpektovalo kozácke privilégiá.

Diplomatická predohra

Keďže sa kozácky hajtman menom Bohdan Chmeľnyckyj snažil dohodnúť o zabezpečení suverenity svojho územia s Vysokou Portou a moldavským kniežaťom, nakoniec sa rozhodol pre Rusko. Jeho diplomatické styky siahali ešte do roku 1648, keď dňa 18. júla napísal list cárovi Alexejovi Michajlovičovi, ktorému sa ponúkol s vojskom, ktoré mal k dispozícií pre spoločné vojnové ťaženie proti Republike oboch národov. Koncom roku 1650 prevládol v Rusku názor, podľa ktorého by práve kozáci boli vhodným spojencom pre zisk stratených území vo vojne v rokoch 1633 až 1634. Vo februári roku 1651 sa ruský krajinský sobor vyslovil za vypovedanie mieru s Republikou oboch národov, pričom v júli toho istého roku dostal kozácky hajtman Bohdan Chmeľnyckyj slovné uistenie cára o budúcej podpore. V apríli roku 1653 došlo k návšteve kozáckej delegácie u cára Alexeja Michajloviča a požiadala ho o prijatie kozákov pod cársku ochranu. V júli roku 1653 sa krajinský sobor vyslovil pre prijatie krajiny kozákov pod ochranu cára. Dňa 2. júla roku 1653 poslal cár Chmeľnickému zvláštnu listinu (gramota), v ktorej oznamoval svoju vôľu prevziať Ukrajinu pod „nášho Cárskeho veličenstva vysokou rukou“ čo dňa 11. októbra formálne schválil taktiež krajinský sobor.

Konečné vyhlásenie

Dňa 9. januára roku 1654 prišla do Perejaslavu juhovýchodne od Kyjeva ruská delegácia pod vedením moskovského bojara menom Vasilija Buturlina. Po kratšom čase, presnejšie dňa 17. januára roku 1654 sa kozácky hajtman menom Bohdan Chmeľnyckyj stretol s generálnou staršinou a plukovníkmi v otázke pre uzavretie dohody. Ďalší deň, presnejšie dňa 18. januára roku 1654 zvolávali bubny kozákov smerom na majdan. Práve vtedy dorazil Chmeľnyckyj a to v slávnostnom plášti a so všetkými odznakmi moci. Hlučný dav sa utíšil, pričom následne kozácky hajtman prehovoril: „Páni plukovníci, assaulovia, kapitáni, celé záporožské vojsko a všetci pravoslávni kresťania ! Je Vám známe, akým spôsobom nás Boh oslobodil od nepriateľov, prenasledujúcich Cirkev Božiu, čo spôsobilo hnev všetkého kresťanstva východného obradu. Posledných šesť rokov žijeme v našom kraji bez kráľa, v prebiehajúcich vojnách pri prelievaní krvi s hanebnými našimi protivníkmi, ktorí prahnú od základu zničiť naše kostoly, aby bolo ruské meno v našej krajine zabudnuté. Sprotivil sa nám taký život. Preto som Vás zvolal na dnešnú radu, aby ste si vybrali zo štyroch pánov jedného, ktorého budete chcieť.“

Kozáci sa mali rozhodnúť buď pre osmanského sultána, ktorý už niekoľkokrát naznačil svoj záujem, alebo krymského chána. Bola taktiež možnosť byť pod vládou poľského kráľa, ktorý preukázal ochotu ich vziať späť pod svoje „ochranné krídla“ či dokonca si vybrať gosudara pravoslávnej veľkej Rusi, cára a veľkého kniežaťa, Alexeja Michajloviča, východného samoderžavšieho, ktorého už šesť rokov Chmeľnyckyj neustále povolával. Následne položil kozákom otázku: „Vyberte si teda, koho chcete ?“.

Kozácky hajtman Bohdan Chmeľnyckyj predniesol ešte celý rad argumentov, prečo je najlepšie prijať cárovu zvrchovanosť, keďže poľská šľachta podľa jeho slov rešpektovala „radšej Žida a psa než kresťana nášho, brata nášho.“

Po hajtmanovom slávnostnom a sugestívnom prejave obišiel dookola celé zhromaždenie perejaslavský plukovník menom Pavol Tetera s otázkou smerovanou na všetky strany: „Súhlasíte s tým všetci ?“ Všetci prítomní na jeho výzvu práve hlasnými výkrikmi schválili voľbu cára slovami: „Nech tak zostane ! Súhlasíme s Tvojou mocnou cárskou rukou !“ Rozkríkol sa na kozácke zhromaždenie Chmeľnyckyj.

Po tomto momente dostal slovo cársky vyslanec Buturlin, ktorý kládol dôraz pre schválenie voľby všetky domnelé historické práva, podložené spoločnými tradíciami a náboženskou vierou. Potvrdil, že dostal od cára pre Chmeľnyckého gramotu (listinu) o ruskej ochrane Ukrajiny.

Zmeny v územiach

Perejaslavská rada priniesla kozákom územnú zmenu. Išlo o spojenie tzv. ľavobrežnej Ukrajiny s Ruskom pod korunou cára. To však jednak diplomacia ale aj vojská Republiky oboch národov nehodlali pripustiť. Ruský cár bol teda pripravený brániť svoje nové územie, pričom práve jeho zásluhou boli na Ukrajine pod Chmeľnyckého kontrolou zriaďované vojenské posádky a to najprv v Kyjeve a následne v ďalších mestách.

Literatúra

• FUKALA, Radek. (2024). Povstání Bohdana Chmelnického - Kozáci na planoucí Ukrajine 1648 - 1654. Praha: Vydavatelství Epocha, s.r.o. ISBN 978-80-278-0173-2.
• ŘEZNÍK, Miloš. (2010). Dějiny Polska v datech. Praha: Nakladatelství Libri. ISBN 978-80-7277-408-1.
• RYCHLÍK, Jan et al. (2015). Dějiny Ukrajiny. Praha: Nakladatelství lidové noviny, s.r.o. 978-80-7106-409-1.
• SKŘIVAN, Aleš. (2002). Lexikon světových dějin: 1492–1914. Praha: Nakladatelství Aleš Skřivan ml. ISBN 80-86493-06-7.

Pozri aj

• Ústava Pilipa Orlika

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Perejaslavská dohoda

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ugoda perejasławska na poľskej Wikipédii.