Pericyt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Snímka z elektrónového transmisného mikroskopu zachytávajúca pericyty charakteristicky obklopujúce endoteliálne bunky okolo erytrocytu.

Pericyty, občas nazývané Rougetove bunky, sú bunkovým typom obklopujúcim povrchovú vrstu endotelu žiliek a kapilár. Pericyty sú zapustené do bazálnej membrány, odkiaľ komunikujú s krvnými cestami vďaka obojstrannému fyzickému kontaktu a parakrinnej signalizácii. Podieľajú sa na udržiavaní homeostázy, homeostatických funkciách mozgu a taktiež na zachovaní hematoencefalickej bariéry. Sú kľúčovým elementom neurovaskulárneho zväzku zahrňujúceho aj endoteliálne bunky, astrocyty a neuróny. Tento typ celuly reguluje tok krvi v kapilárach, fagocytózu bunkového odpadu a priepustnosť hematoencefalickej bariéry. Nedostatok pericytov v centrálnej nervovej sústave môže spôsobiť porušnie hematoencefalickej bariéry.[1]

Lokalizácia a štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pericyty sa rozprestierajú pozdĺž externej časti kapilár, okolo ktorej tvoria výbežky umožňujúce zmenu ich priemeru a zároveň tak lokálnu reguláciu krvného tlaku. Medzi pericytmi a endoteliálnymi bunkami existujú komunikačné vodivé spoje, priamo prepájajúce dve cytoplazmy, umožňujúce rôznym typom buniek výmenu iontov a malých molekúl za pomoci N-kadherínu, fibronetínu a konexínu. Prostredníctvom bazálnej laminy tiež interferujú pomocou integrínov a môžu vytvárať štruktúry pripomínajúce kĺbové spojenie (tzv. peg and socket) spájajúce dve časti buniek.[2][3]

Funkcia[upraviť | upraviť zdroj]

Krvný prietok[upraviť | upraviť zdroj]

Pericyty majú niektoré charakteristiky spoločné s aktivitou svalových buniek, pričom poloha na kapilárach im dáva možnosť kontrahovať endotel. Prítomnosť aktínu a myozínu umožňuje pericytom zmeniť usporiadanie a vyvolať tak zmraštenie kapiláry.[4]

Hematoencefalická bariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa jednej zo Švédskych štúdií,[5] pericyty zohrávajú kľúčovú úlohu v regulácii hematoencefalickej bariéry zabezpečujúcej ochranu centrálneho nervového systému a mozgu. Pericyty ju otvoria a nechajú prejsť molekuly rôznych veľkostí nepostihujúcich mozog, alebo naopak zabránia vstupu molekulám ohrozujúcim funkčnosť centrálneho nervového systému.

Angiogenéza[upraviť | upraviť zdroj]

S embryonárnym vývojom ciev súvisia mnohé funkcie pericytov zabezpečujúce správnu diferenciáciu endoteliálnych buniek, ich delenie, uzatváranie cievnej siete a prežitie apoptotických signálov. Mikrovaskulárne pericyty, vyvíjajúce sa okolo kapilárnych stien a napomáhajúce správnej funkcii endotelu, nepatria medzi kontraktilné bunky. Tento bunkový typ však komunikuje s endoteliálnymi bunkami vodivými spojmi, vďaka ktorým im dáva signál k proliferácii alebo spôsobuje ich selektívnu inhibíciu. Zabraňujú tak hyperplázii a abnormálnej cievnej morfogenézii. Mikrovaskulárne pericyty sú tiež schopné fagocytózy exogénnych proteínov, z čoho vyplýva predpoklad, že sú vyvinuté práve z mikroglií.[6]

Všestrannosť pericytov schopných diferencovať do niekoľkých ďalších bunkových typov, ako buniek hladkej svaloviny, fibroblastov a iných mezenchymálnych buniek, je využívaná k aktívnej remodelácii cievnej siete v rámci celého tela.[7]

Patológie[upraviť | upraviť zdroj]

V prípade, že pericyty nesprávne regulujú hematoencefalickú bariéru, môže dôjsť k narušeniu nervových buniek vyvolávajúcemu viaceré patológie, ako Amyotrofickú laterálnu sklerózu, Parkinsonovu a Alzheimerovu chorobu.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. P., Fawcett, Don Wayne, 1917- Bloom, William, 1899-1972. Jensh, Ronald. Bloom & Fawcett : histologie, l'essentiel. [s.l.] : Maloine, 2002. Dostupné online. ISBN 2-224-02674-9.
  2. Prüfungswissen Physikum. Stuttgart : Georg Thieme Verlag, 2009. Dostupné online. ISBN 978-3-13-145221-4.
  3. WINKLER, Ethan A; BELL, Robert D; ZLOKOVIC, Berislav V. Central nervous system pericytes in health and disease. Nature Neuroscience, 2011-10-26, roč. 14, čís. 11, s. 1398–1405. Dostupné online [cit. 2021-03-20]. ISSN 1097-6256. DOI10.1038/nn.2946.
  4. KRUEGER, Martin; BECHMANN, Ingo. CNS pericytes: Concepts, misconceptions, and a way out. Glia, 2010-01-01, roč. 58, čís. 1, s. 1–10. Dostupné online [cit. 2021-03-20]. ISSN 0894-1491. DOI10.1002/glia.20898.
  5. COMPERNOLLE, Sofie; DE COCKER, Katrien; RODA, Célina. Physical Environmental Correlates of Domain-Specific Sedentary Behaviours across Five European Regions (the SPOTLIGHT Project). PLOS ONE, 2016-10-14, roč. 11, čís. 10, s. e0164812. Dostupné online [cit. 2021-03-20]. ISSN 1932-6203. DOI10.1371/journal.pone.0164812.
  6. Rodent models of pericyte-mediated blood brain barrier (BBB) permeability. Science-Business eXchange, 2010-11, roč. 3, čís. 44, s. 1340–1340. Dostupné online [cit. 2021-03-20]. ISSN 1945-3477. DOI10.1038/scibx.2010.1340.
  7. GERHARDT, Holger; BETSHOLTZ, Christer. Endothelial-pericyte interactions in angiogenesis. Cell and Tissue Research, 2003-10-01, roč. 314, čís. 1, s. 15–23. Dostupné online [cit. 2021-03-20]. ISSN 0302-766X. DOI10.1007/s00441-003-0745-x.
  8. Brain Cells Called Pericytes Become a Player in Alzheimer’s, Other Diseases. Current Research in Neuroscience, 2010-12-15, roč. 1, čís. 1, s. 37–38. Dostupné online [cit. 2021-03-20]. ISSN 1996-3408. DOI10.3923/crn.2011.37.38.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pericyt