Perleť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Perleť na vnútornej strane schránky nautiloidného hlavonožca.

Perleť je organicko-anorganický materiál, ktorý vytvárajú niektoré mäkkýše vo vnútri svojich schránok. Perleť je tvrdý, kryštalický materiál, ktorý tvorí perly.

Perleť je tvrdá kvôli tomu, že CaCO3 obsahuje miniatúrne aragonitové doštičky, ktoré získavajú tvrdosť vďaka spojeniu s organickými polymérmi a proteínmi.

Okrem CaCO3 perleť obsahuje aj konchyolín. Konchyolín je organický, hnedastej farby a spĺňa úlohu spojiva.

Vznik perly

Perla vzniká z cudzej čiastočky, ktorá sa dostane do vnútra schránky perlorodky alebo aj iného lastúrnika (môže to byť zrniečko piesku alebo malý cudzopasník) a obalí sa perleťou. Prvú vrstvu tvorí konchyolín, ktorý drží pohromade nasledujúce vrstvy perlete. Tieto vrstvy môžu byť nepravidelné a úplne na seba nepriliehajú, a to formuje vzory unikátne pre každú jednu perlu.

Využitie

Perleť (čierna aj biela) sa využíva v architektúre, pričom môže byť aj umelo zafarbená na akúkoľvek farbu. Používa sa aj v šperkárstve, zdobia sa ňou náušnice či náhrdelníky.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Perleť