Perník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Perník je aj slangový názov metamfetamínu, pozri metamfetamín.
Domček z perníku
Domček z perníku

Perník je sladké pečivo hedej farby, ktorého pôvodná receptúra sa s skladá z medu, múky a korenia. Neskôr sa jeho receptúra začala upravovať a dnes ho poznáme ako zmes pšeničnej a ražnej múky, mlieka, vajec, karamelizovaného cukru, medu, škorice a klinčeku. Počas jeho prípravy by sa po zmiešaní všetkých ingrediencií malo cesto nechať niekoľko týždňov odležať, aby mohlo vykysnúť. Zaujímavosťou vlastnosťou perníkového cesta je, že surové ani upečené nestráca časom na akosti ani na chuti, ale naopak sa zlepšuje.

Podoby perníku[upraviť | upraviť zdroj]

Perníky môžu byť vykrajované do rôznych tvarov. Po dopečení sa zdobia farebnými cukrovými polevami alebo čokoládou. Zdobené perníky sú veľmi populárnym vianočným pečivom. Priemyslovo sú vyrábané zlepované perníky – dva plátky perníku sa zlepia dokopy pomocou rôznych druhov lekváru a následne sa namáčajú v čokoláde. Z plátkov perníku sa dajú skonštruovať aj zložitejšie tvary, najznámejším motívom je perníková chalúpka z rozprávky O Jankovi a Marienke.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa rôznych historických prameňov má perník pôvod v Nemecku. Na Slovensku sa perníky začali vyrábať až koncom 14. Storočia a keďže boli koreniny veľmi drahé, považovali sa za veľký luxus a ľudia ich konzumovali najmä cez sviatky.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]