Perník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Perník je aj slangový názov metamfetamínu, pozri metamfetamín.
Domček z perníku
Domček z perníku

Perník je sladké pečivo hnedej farby, ktorého pôvodná receptúra sa s skladá z medu, múky a korenia. Neskôr sa jeho receptúra začala upravovať a dnes ho poznáme ako zmes pšeničnej a ražnej múky, mlieka, vajec, karamelizovaného cukru, medu, škorice a klinčeku. Počas jeho prípravy by sa po zmiešaní všetkých ingrediencií malo cesto nechať niekoľko týždňov odležať, aby mohlo vykysnúť. Zaujímavosťou vlastnosťou perníkového cesta je, že surové ani upečené nestráca časom na akosti ani na chuti, ale naopak sa zlepšuje.

Podoby perníku[upraviť | upraviť kód]

Perníky môžu byť vykrajované do rôznych tvarov. Po dopečení sa zdobia farebnými cukrovými polevami alebo čokoládou. Zdobené perníky sú veľmi populárnym vianočným pečivom. Priemyslovo sú vyrábané zlepované perníky – dva plátky perníku sa zlepia dokopy pomocou rôznych druhov lekváru a následne sa namáčajú v čokoláde. Z plátkov perníku sa dajú skonštruovať aj zložitejšie tvary, najznámejším motívom je perníková chalúpka z rozprávky O Jankovi a Marienke.

História[upraviť | upraviť kód]

Podľa rôznych historických prameňov má perník pôvod v Nemecku. Na Slovensku sa perníky začali vyrábať až koncom 14. Storočia a keďže boli koreniny veľmi drahé, považovali sa za veľký luxus a ľudia ich konzumovali najmä cez sviatky.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]