Preskočiť na obsah

Pernik (pevnosť)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pevnosť Pernik
(Крепост Перник)
ruiny pevnosti
pohľad z východnej časti pevnosti smerom na západ
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Pernik
Okres Pernik
Mesto Pernik
Súradnice 42°35′38.79″S 23°1′7.22″V / 42,5941083°S 23,0186722°V / 42.5941083; 23.0186722
Vznik 9. storočie
Map
Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Krakra Fortress
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Pevnosť Pernik (bulh. Крепост Перник – Krepost Pernik) sú ruiny stredovekej pevnosti, ktoré sa nachádzajú v meste Pernik v rovnomennej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3][4]

Ruiny pevnosti majú pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[5] Pevnosť je často nesprávne nazývaná ľudovým názvom pevnosť Krakra.[2] Rozprestiera sa na ploche takmer 50 akrov a je jednou z najväčších pevností v Bulharsku, ktorá v minulosti slúžila zároveň ako pevnosť, šľachtická rezidencia a dôležité administratívne centrum.[2][6]

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Pevnosť je známa aj ako Pernická pevnosť (bulh. Пернишка крепост – Perniška krepost),[3][1][4][6] alebo pod ľudovými názvami pevnosť Krakra (bulh. крепост Кракра – krepost Krakra),[2][5][3][1] pevnosť Krakra Perniški (bulh. крепост Кракра Пернишки – krepost Krakra Perniški),[4] alebo Grado (bulh. Градо).[3][1]

Pohľad do západnej časti pevnosti

Dejiny a pôvod názvu

[upraviť | upraviť zdroj]

Bulharská osada a pevnosť na pahorku Krakra nesie názov Pernik s najväčšou pravdepodobnosťou už od svojho založenia.[1][3] Podľa teórie profesora V. Mikova bol názov odvodený od slovanského boha Perúna a v úplných počiatkoch sa názov používal vo variante Perunik.[1]

V bulharských písomných prameňoch je tento názov prvýkrát spomenutý v apokryfnej bulharskej kronike[2][1] Videnie na proroka Danaila za carete i poslednite dni v kraja na sveta (bulh. Видение на пророка Данаила за царете и последните дни в края на света – doslovne: „Videnie proroka Danaila o cároch a posledných dňoch na konci sveta“),[1] ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou napísaná v druhej polovici 11. storočia.[1][2] Pevnosť je spomínaná aj v životopise svätého Ivana Rilského, ktorý bol napísaný pred prenesením jeho relikvií na územie dnešného Maďarska v roku 1183. V tomto prameni je pevnosť spomínaná pod názvom Perig. V životopise sa spomína, že svätec sa zdržiaval na skalnatom mieste neďaleko Strumy. Predpokladá sa, že ide o vrch Kărvavoto, ktorý sa nachádza na druhom brehu rieky Struma.[1][2][4]

Ďalším dochovaným historickým názvom je Perin grad, alebo Peringrad.[1]

Lokalita

[upraviť | upraviť zdroj]

Pernická pevnosť sa nachádza na skalnatej plošine[2][7][4] pahorku Krakra,[7][1] nazývaného aj Krepok[2] v juhozápadnej časti mesta Pernik, medzi štvrťami Daracite, Varoš a Kristal oproti vrchu Kărvavoto.[2][1] Pevnosť leží približne 2 kilometre od centra mesta Pernik a 31 kilometrov od Sofie.[6]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Pred výstavbou pevnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha pahorku Krakra mala veľký strategický význam.[2]

Pohľad do vnútra opevneného areálu pevnosti Pernik od severnej brány – v ľavej časti fotografie sú viditeľné Chrám č. 1, Chrám č. 5 a Chrám č. 6, v pozadí je potom viditeľný vrch Kărvavoto

Pahorok bol osídlený od dávnych časov. Usadlosti sa na ňom nachádzali už v období neolitu, neskôr v období eneolitu a aj počas bronzovej doby.[3] Prvá opevnená usadlosť s pevnostnými hradbami vznikla na pahorku niekedy v druhej polovici 4. storočia pred Kristom. Na mieste bola podľa starogréckeho vzoru postavená elitná pevnosť s obrannými vežami a zariadeniami, palácovým komplexom a svätyňou boha Dionýza.[2][4] Táto pevnosť zohrávala úlohu strategického dynastického, vojensko-politického, obchodného a kultúrneho centra oblastí na hornom toku rieky Struma. Región obýval trácky kmeň Agriani, ktorý bol známy svojimi vynikajúcimi baníckymi schopnosťami a elitnými bojovníkmi. Starogrécki historici spomínajú aj meno ich najvýznamnejšieho vládcu – Langara, ktorý bol spojencom macedónskych vládcov Filipa Macedónskeho a Alexandra Veľkého.[2] Táto osada zanikla niekedy v 3. storočí pred Kristom, pričom pravdepodobne bola spustošená Keltmi.[3]

V období 4. – 6. storočia existovala na pahorku Krakra neopevnená osada, pričom jej obyvatelia sa venovali predovšetkým chovu dobytka a baníctvu. V bezprostrednej blízkosti osady boli v tom období postavené tri ranokresťanské chrámy. Osada spolu s piatimi neďalekými obrannými pevnosťami strážila vďaka svojej strategickej polohe oblasť a cesty pozdĺž pohoria Golo bărdo.[2] V priebehu 6. storočia bola osada spolu s ostatnými usadlosťami v regióne horného toku Strumy spustošená vpádmi Slovanov a Avarov a následne bola opustená.[2]

Založenie pevnosti a jej rané dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

V priebehu 8. storočia vznikla na pahorku na ruinách pôvodných usadlostí bulharská osada.[3] Pernická pevnosť bola založená začiatkom 9. storočia, kedy bola osada Pernik pridružená k bulharským územiam. Nie je však isté, či sa to stalo už v roku 809, keď pod vedením chána Kruma prebehlo vojenské ťaženie smerom na juhozápad s cieľom zjednotenia balkánskych Slovanov a pri ktorom Krum prevzal Serdiku (dnešná Sofia), alebo až v roku 811, keď sa pevnosť zároveň stala významným centrom bulharskej vládnej moci.[1]

Počas panovania Krumovho syna, chána Omurtaga sa pevnosť stala hraničnou pevnosťou[2] a bola jedným z kľúčových miest v systéme obranných hraničných pevností Prvej bulharskej ríše.[6]

Najväčší rozkvet pevnosti nastal v 9. – 10. storočí, o čom svedčia mince a pečať cára Petra (927 – 970), ktoré boli objavené počas vykopávok.[2][6]

Obdobie vlády Krakru Pernického

[upraviť | upraviť zdroj]

Pernická pevnosť je najviac spojená s menom vojvodu Krakru Pernického, ktorý bol správcom sredeckej (dnešná Sofia) oblasti koncom 10. a začiatkom 11. storočia, pričom pevnosť Pernik bola jeho sídlom a okrem nej spravoval ešte ďalších 35 pevností v okolí, predovšetkým v pohorí Golo bărdo. Počas jeho panovania došlo k dvom pokusom Byzantíncov pod vedením cisára Bazila II. o dobytie pevnosti.[1][3][6] Obidva pokusy boli neúspešné.[1][3][4][6] K prvému pokusu došlo pravdepodobne v roku 1004. Bazil II. pevnosť obliehal, ale bol donútený sa stiahnuť.[1][4][6] Druhý pokus prebehol po smrti cára Samuila v roku 1016. Pri tomto pokuse trvalo obliehanie pevnosti celkovo 88 dní, ale aj tento pokus bol neúspešný a Bazil II. sa po ťažkých stratách stiahol.[3][1][4][6]

Obdobie správy Krakru Pernického skončilo v roku 1018, keď Krakra, potom čo sa územia okolo pevnosti dostali pod nadvládu Byzantskej ríše, ustal so svojím odporom proti Bazilovi II. a dobrovoľne mu pevnosť odovzdal.[8]

Dejiny po období vlády Krakru Pernického

[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo roku 1063 postihlo územie okolo Perniku ničivé zemetrasenie v troch po sebe nasledujúcich otrasoch. Zničenie bolo veľmi rozsiahle a hradby pevnosti Pernik, ako aj jej budovy boli prestavané.[2]

V centrálnej časti pevnosti

Pevnosť existovala až do roku 1189, keď bola prevzatá srbským kniežaťom Štefanom Nemanjom,[6][2] ktorému sa už v roku 1185 podarilo dobyť územia od Niša po Sredec (dnešná Sofia).[2] Na jeho príkaz bola pevnosť zničená a opustená.[2][6]

Moderné dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1927 bol areálu pevnosti Pernik pridelený štatút národnej starožitnosti.V roku 1971 obdržala pevnosť Pernik štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[5]

V druhej polovici 20. storočia prebehol na území pevnosti archeologický výskum, ktorý trval dvanásť rokov. Výskum prebehol pod vedením Národného archeologického inštitútu s múzeom pri Bulharskej akadémii vied a vtedajšieho pernického okružného historického múzea na čele s Jordankou Čangovovou.[7]

V roku 2013 zrealizovalo mesto Pernik projekt „Zlepšenie turistickej atrakcie – stredovekej pevnosti „Krakra Perniški“ v meste Pernik a súvisiacej infraštruktúry“ v rámci operačného programu „Regionálny rozvoj“ 2007 – 2013. V rámci tohto projektu bola pevnosť revitalizovaná.[4] Od tohto roku pevnosť slúži ako múzejný objekt pod administratívnou správou pernického regionálneho historického múzea.[9]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecná charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Pevnosť je jednou z najväčších bulharských pevností svojho druhu. Hradby pevnosti obklopovali územie o rozlohe približne 50 akrov.[2] Ohradenie okolo pevnosti bolo postavené z dvoch kamenných múrov a viedlo pozdĺž prirodzených kontúr pahorku, na ktorom sa pevnosť Pernik nachádzala.[2] Jej tvar je tak nepravidelný vo forme mnohouholníka.[6] V severovýchodnej časti pevnosti sa nachádza jej hlavná brána, za ktorou začína hlavná ulica mesta.[2] Vnútro pevnosti vypĺňali administratívne, hospodárske, obytné a sakrálne budovy.[2]

Pohľad na centrálnu časť pevnosti

Pevnostné steny

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Pevnostné steny (pevnosť Pernik)

Pevnostné steny obkolesovali celý areál pevnosti. Ich celková dĺžka dosahovala približne 790 metrov, z toho 536 metrov bolo odkrytých v rámci archeologických vykopávok.[10]

Brány

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná vstupná brána do pevnosti sa nachádzala v severnej časti areálu. Okrem nej sa v západnej stene pevnosti nachádzala menšia poterna.[11] Po zemetrasení v druhej polovici 11. storočia bola v pevnosti vybudovaná ešte západná brána.[12]

Veže

[upraviť | upraviť zdroj]

Z obdobia prvej výstavby etapy pevnosti pochádzajú štyri pevnostné veže, označované ako veža A, veža B, veža V a veža G.[13] Po zemetrasení v 11. storočí boli k severnej bráne pristavané dva bastióny.[11] Ďalšie dva bastióny sa nachádzali pri západnej bráne. Tieto boli taktiež postavené v druhej polovici 11. storočia v rámci prestavby pevnosti po zemetrasení.[12]

Sakrálna architektúra

[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci vykopávok bolo v areáli pevnosti Pernik objavených celkovo deväť chrámov. Z toho sedem sa nachádzalo priamo v rámci opevneného areálu pevnosti a dve sa nachádzali mimo opevnenej časti komplexu. Dva chrámy, ktoré sa nachádzali mimo ohradeného areálu ako aj Chrám č. 1, ktorý sa nachádzal priamo v pevnosti neboli postavené v rámci výstavby samotnej pevnosti, ale ide o ranokresťanské chrámy, ktoré boli postavené v ranobyzantskom období.[14] Chrámy postavené v období existencie stredovekej pevnosti Pernik tak boli Chrám č. 2,[12] Chrám č. 3,[15] Chrám č. 4,[16] Chrám č. 5,[17] Chrám č. 6,[18] a Chrám č. 7.[19]

Sekulárna architektúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Z prvej etapy výstavby sa nedochovali žiadne ruiny budov a archeologický výskum nezistil o civilnej architektúre z tejto etapy nič, keďže po zemetrasení boli zvyšky budov zničené a materiál bol využitý pri stavbe nových budov.[20] Z druhej etapy výstavby, ktorá prebiehala v 11. a 12. storočí bolo v rámci archeologických výskumov objavených celkovo 75 budov.[21] K najlepšie preskúmaným budovám v rámci areálu patria napríklad budova č. 74,[22] budova č. 44,[23] budova č. 53, budova č. 54,[24] budova č. 9, alebo budova č. 50.[25]

V rámci pevnosti bolo taktiež objavených celkovo trinásť kamenných pecí. Najvýznamnejšie sú z nich pec č. 1 a pec č. 6.[26]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1927 je pevnosť evidovaná ako národná starožitnosť a od roku 1971 ako kultúrna pamiatka národného významu pre jej archeologickú hodnotu.[5]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 5 – 11.
  2. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 Христо Спасов. Крепостта Перник и нeйният най-виден управник Кракра [online]. bulgarianhistory.org, [cit. 2026-05-28]. Dostupné online.
  3. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 CVETANOV, Momčil. Bălgarskite planini. Sofia : Domino EOOD, 2013. 296 s. ISBN 978-954-651-249-9. S. 206 – 208.
  4. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Регионален исторически музей - град Перник. Средновековна крепост Перник [online]. bulgarianhistory.org, [cit. 2026-05-28]. Dostupné online.
  5. 1 2 3 4 Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник [online]. ninkn.bg, [cit. 2026-05-30]. Dostupné online.
  6. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Travel Books, 2016. 400 s. ISBN 978-619-90330-1-2. S. 17 – 20.
  7. 1 2 3 ASENOV, Bončo. Az săm Perničanin. Sofia : Izdatelstvo "Skala print", 2022. 332 s. ISBN 978-619-7641-01-1. S. 17 – 18.
  8. ↑ ASENOV, Bončo. Az săm Perničanin. Sofia : Izdatelstvo "Skala print", 2022. 332 s. ISBN 978-619-7641-01-1. S. 18.
  9. ↑ ASENOV, Bončo. Az săm Perničanin. Sofia : Izdatelstvo "Skala print", 2022. 332 s. ISBN 978-619-7641-01-1. S. 222.
  10. ↑ ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 15.
  11. 1 2 ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 21 – 22.
  12. 1 2 3 ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 31.
  13. ↑ ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 23.
  14. ↑ ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 64.
  15. ↑ ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 83.
  16. ↑ ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 66.
  17. ↑ ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 67.
  18. ↑ ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 79.
  19. ↑ ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 80.
  20. ↑ ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 34.
  21. ↑ ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 36.
  22. ↑ ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 49.
  23. ↑ ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 52.
  24. ↑ ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 54.
  25. ↑ ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 58.
  26. ↑ ČANGOVA, Jordanka; VASILEVA, Dafina; JURUKOVA, Jordanka; POPKONSTANTINOV, Kazimir; BOEV, Petăr; KONDOVA, Neli; ČOLAKOV, Slavi. Pernik. Tom. II. Krepostta Pernik VIII – XIV v.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Archeologičeski institut i muzej – Izdatelstvo na Bălgarskata akademija na naukite, 1983. S. 34 – 36.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pernik_(pevnosť)&oldid=8227385“