Pestovanie rias
Pestovanie rias je odvetvie akvakultúry, ktoré sa zaoberá pestovaním rôznych druhov rias. Väčšina pestovaných rias spadá do kategórie mikrorias, medzi ktoré patria fytoplanktón, mikrofyty a iné druhy rias.
Makroriasy, vo všeobecnosti známe ako morské riasy, majú veľké využitie ako na trhu, tak aj v priemysle. Avšak kvôli veľkosti a špecifickým potrebám na rast je ich hromadné pestovanie v porovnaní s pestovaním mikrorias náročnejšie a ich zber prebieha priamo v oceáne.
Dejiny rias a ich využitie[upraviť | upraviť zdroj]
Predpokladá sa, že primárne sa riasy využívali ako potrava. Jedným príkladom je Nori riasa, do ktorej sa obaľuje suši. Aj iné druhy rias sú jedlé, ako napríklad Spirulina a Palmaria palmata (známa aj pod názvom Dulse). Dulse je červená riasa, bežne dostupná na trhu najmä v Írsku a v Atlantickej Kanade. Jedáva sa surová, čerstvá, vysušená alebo uvarená ako špenát.
Spirulina patrí do skupiny baktérii, nazývaných sinice. Táto riasa bola dlho využívaná ako zdroj potravy vo východnej Afrike a v predhispánskom Mexiku. Vďaka vysokému obsahu bielkovín a iných živín sa vo všeobecnosti využíva ako doplnok stravy a pomáha pri liečbe podvýživy.
Chlorela, ďalšia populárna mikroriasa, má podobné výživové hodnoty ako Spirulina, avšak je jedinečným zdrojom „rastového faktoru Chlorely“ - fytochemikálie, ktorá napomáha zrýchlenému rastu zvierat a detí. Chlorela je taktiež zdrojom bunkovej steny, ktorá má vplyv na odbúravanie toxínov a ťažkých kovov, napríklad ortuti (prvok). Bunková stena sa spojí s toxínom a vylúči ho z tela. Chlorela je veľmi populárna v Japonsku a patrí medzi najpredpisovanejšie doplnky stravy v krajine.
Červená riasa Porphyra sa taktiež zbiera a využíva viacerými spôsobmi.
Priemysel výťažkov z rias, inak nazývaných fykokoloidov, vyžaduje neustály prísun morských rias, pričom väčšina sa získava z morských elektrární. V tropických oblastiach má pestovanie morských rias veľký vplyv na socioekonomiku, pretože vytvára priame pracovné pozície pre viac ako 60 tisíc rodín v juhovýchodnej Ázii (hlavne na Filipínach, v Indonézii, Malajzii a Vietname), východnej Afrike a v poslednom čase aj v Indii. Pestuje sa najmä červená riasa Kappaphycus alvarezii, ktorá vytvára druh karagénu, teda šťavu alebo koloid, ktorý sa využíva ako stabilizátor v potravinárstve, kozmetike a zdravotníctve.
Metóda pestovania rias na otvorenom mori je jednoduchšia a šetrnejšia, keďže nevyžaduje tradičné poľnohospodárske postupy a nie je potrebné pri nej používať hnojivá a pesticídy. Na pestovanie sa používajú otvorené drevené a PVC nádrže s polypropylénovými lanami na pripevnenie rastlinných sadeníc, rastúceho vo vegetačných cykloch, ktoré sa pohybujú v rozmedzí štyroch až šiestich týždňov, v závislosti od úrodnosti pôdy, ročného obdobia a použitého kmeňa rias.
Z ekologického hľadiska pestovanie morských rias vytvára substrát a útočisko pre mnohé druhy rýb a bezstavovcov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v životnom cykle rýb. Riasy taktiež vytvárajú rozpustený kyslík, a tým zvyšujú primárnu produktivitu pri vytváraní biomasy.
Palivo z rias[upraviť | upraviť zdroj]
Skupina vedcov z Univerzity v Jaéne (UJA), pod vedením Sebastiána Sáncheza Villasclarasa, vypracovala štúdiu, zaoberajúcu sa terciárnym stupňom čistenia odpadových vôd pomocou mikroriasy Botryococcus braunii, ktorá produkuje veľké množstvo tekutých uhľovodíkov.
Rôzne americké spoločnosti s rizikovým kapitálom sa rozhodli zavrhnúť etanol vyprodukovaný pri pestovaní kukurice a investovať do výrobcov, ktorí pri produkcii využívajú riasy.
Španielska ministerka pre vedu a inováciu, Cristina Garmendia, plánuje v rámci mimoriadneho rozpočtu vo výške 490 miliónov €, ktoré jej oddelenie investuje na Plán E (Španielsky plán pre stimuláciu ekonomiky a zamestnanosti), venovať 23 miliónov € na výstavbu výskumných centier pre riasy, s cieľom zachytávať oxid uhličitý a vyrábať biopalivá.
Viacero medzinárodných spoločností prijalo výzvu hromadne pestovať mikroriasy na energetické účely a táto oblasť sa veľmi rýchlo rozvíja. Jedným príkladom je nedávne ohlásenie spoločnosti Solazyme, ktorá je výrobcom prvého leteckého petroleja vytvoreného z riasovej biomasy. Ďalším príkladom je iniciatíva britskej spoločnosti Carbon Trust, ktorá venovala 26 miliónov libier na rozvoj týchto technológií alebo taktiež možno spomenúť záujem, ktorý prejavila americká spoločnosť DARPA (Agentúra pre výskum pokročilých obranných projektov) na využitie pestovania mikrorias pre armádne účely.
V Španielsku sa v súčasnosti podľa ohlásenia o vybudovaní prvých komerčných plantáží začína zavádzať do praxe rozvoj technológii pestovania rias na energetické využitie. Nachádzajú sa napríklad v meste Muchamiel, pod záštitou alicantskej spoločnosti BFS, s cieľom vytvárať elektrickú energiu s výkonom 30 MW, a taktiež v meste Jerez de la Frontera, kde plantáž Aurantia, vytvorená pod záštitou spoločnosti Celulosa Investment, plánuje vyrábať biopalivá a iné produkty v zariadení, ktoré bude zároveň zachytávať oxid uhličitý, ktorý je do vzduchu vypúšťaný v dôsledku produkcie vo fabrike na cement, ktorú v tejto andalúzskej oblasti vlastní spoločnosť Holcim.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cultivo de algas na španielskej Wikipédii.