Peter Bornemisa
| Peter Bornemisa | |
| uhorský protestantský kazateľ a spisovateľ, priekopník kníhtlače na území Slovenska | |
| Štát pôsobenia | Uhorsko |
|---|---|
| Biografické údaje | |
| Varianty mena | lat. Abstemius, Abstinus |
| Narodenie | 22. február 1535 Pešť, Uhorsko, habsburská monarchia |
| Úmrtie | 1584 Rohožník, Uhorsko, habsburská monarchia |
| Pochovaný | Sološnica |
| Alma mater | univerzity v Padove, Benátkach, Wittenbergu a Viedni |
| Svätenia | |
| Cirkev | protestantizmus |
| Odkazy | |
 Peter Bornemisa | |
Peter Bornemisa[1] (iné mená: Abstemius[2], Abstinus[2], maď. Bornemisza Péter; zriedkavo a asi chybne Peter Bornemis[3][4], * 22. február 1535, Pešť – † 1584, Rohožník) bol uhorský šľachtic, kníhtlačiar a evanjelický kazateľ a spisovateľ. Jeden z priekopníkov kníhtlače na území dnešného Slovenska.[5] Býva považovaný za prvého významného protestantského spisovateľa v Uhorsku. „Poskytol pútavý pohľad na uhorský život, plný nových postrehov, živých opisov a originálnych komentárov.“[6] Je po ňom pomenované Bornemisza Péter Gimnázium v Budapešti.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Bornemisova rodina prišla v dôsledku osmanskej expanzie do Uhorska o majetky. V detstve navyše Bornemisa osirel a ďalej vyrastal u príbuzných v Hornom Potisí. Študoval v Košiciach, no v roku 1553 musel mesto opustiť pre urážku mestského kapitána. Následne cestoval po Európe a študoval na univerzitách v Padove, Benátkach, Wittenbergu a vo Viedni. Neskôr sa vrátil do Uhorska a pôsobil u košického tlačiara Gála Husára. V roku 1560 pomohol Husárovi utiecť z väzenia.[1][5]
Pracoval tiež ako pracovník kráľovskej kancelárie vo Viedni, no v roku 1558 bol z mesta vyhnaný potom čo na námety Sofoklovej Elektry napísal dielo Tragoedia magyar nyelve s politickými narážkami a začal kázať. Neskôr bol prepustený z funkcie pracovníka kancelárie v súvislosti s falšovaním listiny.[1][5]
Od roku 1564 pôsobil ako kazateľ a vychovávateľ Valentína Balaša u Jána Balašu vo Zvolene a Melchiora Balašu a Lazára Svendiho v Užhorode. V roku 1569 súkromne kázal v Trnave. Trnavská mestská rada odmietla financovať jeho dielo a trnavský veľprepošť Mikuláš Telegdi ho nechal z mesta vyhnať. Okolo roku 1570 sa stal kazateľom u Júliusa zo Salmu a následne farárom v Hlohovci a Šintave. Bol tiež superintendentom matúšovského dištriktu. Nedržal sa pritom striktne ani luteránskej, ani kalvínskej reformácie, takže za svojho priekopníka ho pokladajú evanjelici augsburského vierovyznania aj reformovaná cirkev. Okolo roku 1572 zriadil v Šintave vlastnú kníhtlačiareň, ktorú neskôr preniesol na Plavecký hrad a do Rohožníka. Tlačil predovšetkým vlastné diela, ale aj kalendáre či spevníky. Bol dvakrát ženatý. V roku 1577 mu v Šintave na mor zomreli druhá manželka i 5 detí. V roku 1577 bol väznený vo Viedni pre polemické dielo Ördegi kiséretekröl. Po krátkom pobyte na Beckove ho na Plaveckom hrade a v Rohožníku prijal Peter Balaša. V roku 1579 bol vyhnaný zo Šintavy. Zomrel v roku 1584. Bol pochovaný v Sološnici.[1][5]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]
V Bornemisovej literárnej tvorbe sa prelínajú svetsko-renesančné prvky s reformačným myslením. Jeho teológia spravidla iba prikrývala jeho sociálne a morálne názory. Uvedomoval si krízu svojej doby a personifikoval ju v diablovi pokúšajúcom svet, a najmä vládcov. V tomto smere ho ovplyvnila zrejme najmä démonológia Jeana Bodina. Viaceré Bornemisove výklady evanjelií a apoštolských listov pripomínajú renesančné novely, vďaka čomu patrí k priekopníkom maďarskej novovekej literatúry. Od konca 60. rokov 16. storočia vydával veľkú maďarskú postilu Elsö Resze Az Evangeliomokbol Es Az Epistolakbol Valo Tanvsagoknac.[1][5]
Asi na 5 000 výtlačkoch vydaných medzi rokmi 1579 až 1581 bol z dôvodu utajenia podpísaný jeho faktor Valentín (Bálint) Mančkovič (tiež Valentinus Farinola, Valentín Mantskovit).[2]
- Tragédia magyar nyelven, az Sophocles Elektrajábol nagyob rezre fordidatot... (Viedeň, 1558)
- Elsô resze az evangeliomokbol és az epistolákbol valo tanusagognak. (Komjatice – Šintava, 1573)
- Második resze... (Šintava, 1574)
- Harmadik resze... (Tamže, 1575)
- Negyedik resze... (Tamže, 1575)
- Negy kónyvecske a keresztyény hitnek tudományarol (Tamže, 1577)
- Ôtódik és utolsó resze... (Šintava – Plavecký hrad, 1579)
- Ordodi kiséretekról (Šintava, 1578)
- Igen szép és sékséges predikacio... (Tamže, 1578)
- Predikaciok... (Plavecký hrad – Rohožník, 1584)
- Cantio de Szent János latasaról. (Válogatott irások. Bp, 1955)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 BORNEMISA, Peter. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok 1. A – D. Martin : Matica slovenská, 1986. S. 296.
- 1 2 3 Peter Bornemisza. In: VOIT, Petr. Encyklopedie knihy: starší knihtisk a příbuzné obory mezi polovinou 15. a počátkem 19. století [online]. Praha: Libri, 2006, [cit. 2025-07-02]. Dostupné online. ISBN 80-7277-312-7.
- ↑ KRNO, Svetozár. Od Atlantického oceánu po Egejské more. Bratislava : Karpaty-Infopress, 2017. ISBN 978-80-971256-5-3. S. 85.
- ↑ SAKTOROVÁ, Helena, a kol Generálny katalóg tlačí 16. storočia zachovaných na území Slovenska. Martin : Matica slovenská, 1993. ISBN 80-7090-237-X. S. 39.
- 1 2 3 4 5 BORNEMISA, Peter. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok 1. A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. ISBN 80-89023-16-9. S. 508 – 509.
- ↑ Hungarian literature. In: SINOR, Denis; KLANICZAY, Tibor. Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2025-07-02]. Dostupné online.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- PERLECZKÁ, Zita; FAJNOROVÁ, Zuzana. Peter Bornemisza a šintavská tlačiareň 450. výročie založenia šintavskej tlačiarne. Galanta : Galantská knižnica, 2023. 60 s. ISBN 978-80-89097-46-3.
- JÓNÁSOVÁ, Anna (Ed.). Sila tlačeného slova: Zborník textov o živote a diele Petra Bornemiszu (K 450. výročiu jeho tlačiarne v Šintave). Banská Bystrica : Signis, 2023. 152 s. ISBN 978-80-99936-53-0.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peter Bornemisa