Peter Deljan
| Peter Deljan | |
| bulharský povstalecký vládca | |
 Peter Deljan, iluminovaný rukopis Skylitzovej kroniky, 12. storočie, rukopis Skylitzes Matritensis, dnes Biblioteca Nacional de España, Madrid, fol. 215v, detail | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Komitopuli ? |
| Panovanie | 1040 – 1041 |
| Predchodca | Presjan II. |
| Nástupca | Konstantin Bodin |
| Biografické údaje | |
| Úmrtie | 1041 Konštantínopol |
| Vierovyznanie | kresťanstvo |
| Rodina | |
| Otec | Samuil?/Áron? |
| Odkazy | |
 | Peter Deljan (multimediálne súbory na commons) |
Peter Deljan (iné mená: Peter II., krátko: Deljan; bulh. Петър Делян – Petăr Deljan, starogr. Πέτρος Δολιάνος / Δελεάνος – Petros Dolianos/Deleanos; * ? – † po 1041, Konštantínopol) bol vodca bulharskej vzbury proti Byzantskej ríši za vlády cisára Michala IV. v rokoch 1040 – 1041.[1]
Deljanov pôvod je nejasný. Podľa byzantského kronikára Ióanna Skylitza bol otrokom v Konštantínopole, odkiaľ utiekol do Bulharska.[2] Sám o sebe medzi Bulharmi vyhlasoval, že je synom[1][2][3]/vnukom (Skylitzes)[4][5] cára Samuila. Byzantský kronikár a kánonista Ióannes Zonaras Deljana pokladal za nelegitímneho syna komitopula Árona. Deljanovo meno malo slovanský význam: „víťaz“.[2] Byzantský historik Michaél Psellos jeho meno demagogicky premenil na Dolianos etymologicky spojené s gréckym slovom dolios („lstivý“).[5]
Deljanovo povstanie
[upraviť | upraviť zdroj].svg)
Príčinou vzbury bolo značné zhoršenie hospodárskej situácie v Bulharsku po tom, čo bola na miestne obyvateľstvo Ióannom Orfanotrofom uvalená daň aerikon. To znamenalo, že obyvateľstvo naďalej neodvádzalo dane v naturáliách, ako bolo zvykom za Prvej bulharskej ríše a za vlády byzantského cisára Bazila I., ale podľa byzantského zvyku v peniazoch. Povstanie vypuklo v Belehrade, odkiaľ Deljan vtrhol do Nišu a Skopje. Povstanie sa čoskoro rozšírilo na značnej časti územia bývalej Samuilovej ríše a k vzbúrencom sa dokonca pridali byzantské jednotky z them Dyrrhachion a Nikopolis. Dyrrhachionské vojská počas povstania zvolili za bulharského panovníka Tichomíra, avšak po tom, čo sa povstalecké jednotky stretli, Deljan docielil Tichomírovo zosadenie a ukameňovanie.[2] Významným prvkom vzbury bola podpora bulharskej bojarskej vrstvy. Krátko po vypuknutí povstania sa do Bulharska dostal syn posledného bulharského cára Ivana Vladislava Alusianos a Deljanovi nezostávalo nič iné, než legitímneho následníka bulharského cárskeho rodu prijať ako spoluvládcu.[4] Povstanie sa zatiaľ rozšírilo na značnú časť Balkánu a v Grécku preniklo až k Thébam. Pri pokuse o dobytie Solúna bolo však povstalecké vojsko porazené a Alusianos, aby si zachránil život, Deljana uväznil, oslepil a poslal do Konštantínopola. V Konštantínopole bol Deljan vedený pred mestským ľudom v triumfe a následne popravený.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 Deljan, Petr. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 126.
- 1 2 3 4 DELJAN, PETER. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. Dostupné online. ISBN 0-19-504652-8. S. 601.
- ↑ DELJAN, PETER. In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. New York : Oxford University Press, 2001. Dostupné online. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 114.
- 1 2 ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, a kol. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-0454-8. S. 211 – 212, 509.
- 1 2 PSELLOS, Michal. Byzantské letopisy. 2. vyd. Praha : Odeon, 1982. S. 306 – 307.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peter Deljan