Peter Horváth (1943)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Peter Horváth)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Dr. Peter Horváth (* 30. marec 1943, Trnava) je slovenský muzeológ. Narodil sa v Trnave, kde absolvoval základné a stredoškolské vzdelanie. Maturoval v roku 1960 na Gymnáziu Jána Hollého v Trnave.

Štúdium a pôsobiská[upraviť | upraviť kód]

V rokoch 1960 - 1965 študoval a úspešne ukončil štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave : odbor história - geografia. Po ukončení štúdia pôsobil v Západoslovenskom múzeu v Trnave ako vedúci oddelenia histórie a od roku 1970 ako zástupca riaditeľa. V rokoch 1967 - 1970 študoval na FF Univerzity Jána Evangelistu Purkyně v Brne, kde ukončil postgraduálne štúdium a získal akreditáciu pre muzeológiu - medzi prvými absolventmi zo Slovenska. V rokoch 1970- 1972 ukončil doktorantské štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK a získal titul RNDr. Počas odborného pôsobenia vytvoril scenáre a realizoval viaceré významné výstavy a projekty, z ktorých mnohé dosiahli medzinárodné uznanie (napr. „Človek a meranie času“). V rokoch 1970 - 1990 redigoval časopis Kultúra a život Trnavy. V rokoch 1970 - 1985 bol odborným poradcom na úseku múzejníctva pre Západoslovenský kraj (vydávanie zborníka Západné Slovensko a. i.). Na základe výberového konania sa v roku 1986 stal pracovníkom Ministerstva kultúry, kde pôsobil plných 20 rokov (do 2006). V rezorte ministerstva kultúry zastával viaceré dôležité posty na úseku múzeí, galérií, knižníc a najmä v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva. (generálny riaditeľ sekcie umenia, riaditeľ odboru múzeí a galérií, ministerský radca, hlavný radca..). Zúčastnil sa mnohých rokovaní v oblasti vysporiadania kultúrneho dedičstva Slovenska, ktoré sa nachádza na území iného štátu. Zvlášť významné boli rokovania s Českou republikou ( napr. prinavrátenie Bojnického oltára a. i.) Bol spolutvorcom časti legislatívnych materiálov, ktoré súvisia s ochranou a prezentáciou kultúrneho dedičstva, ktoré tvoria súčasť platnej legislatívy Ministerstva kultúry SR. Na svojom úseku dosiahol najvyššie odborné hodnotenie, čo sa premietlo do spolupráce s 12-timi ministrami kultúry. Pôsobil ako poradca v Národnej banke Slovenska pre emisiu pamätných mincí. Dlhodobo pôsobil v heraldickej komisii Ministerstva vnútra SR pre realizáciu erbov miest a obcí Slovenska. Nateraz pôsobí v návrhovej komisii Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR pre emisiu slovenských poštových známok.

Publikačná činnosť[upraviť | upraviť kód]

Je autorom viacerých publikácií a vyše 300 štúdií, posudkov a odborných príspevkov. Medzi najznámejšie patria publikácie „Malý slovar trnafsko-slovenský“ (1998), „Mosty z medaílí“ (2007) alebo spoluatorstvo na úspešnej publikácii „Rodný môj kraj“ (2008), či „Gymnázium Jána Hollého v Trnave v 1.pol. 20 stor..“ (2009)

Ocenenia[upraviť | upraviť kód]

Je držiteľom rezortného vyznamenania - Ceny Andreja Kmeťa (1993), Ceny mesta Trnava (1999). Za realizáciu projektu „Trnavské dni“ získal v roku 2002 prestížnu „Výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá“. V roku 2008 získava Pamätnú medailu predsedu Trnavského samosprávneho kraja. V roku 2014 mu bolo udelené Čestné občianstvo mesta Trnava.

Súčasnosť[upraviť | upraviť kód]

V roku 2006 odišiel z Ministerstva kultúry SR, ale zostal členom jej grantovej komisie rezortu. V súčasnosti vykonáva funkciu člena správnej rady Trnavskej univerzity. Doteraz nebol členom žiadnej politickej strany a štruktúry. Je publikačne aktívny a ako autor realizuje viaceré projekty s medzinárodnou účasťou. Ženatý, 2 dcéry.