Peter Marček

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Peter Marček
Súčasný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
Momentálne v úrade
od 2016
Biografické údaje
Narodenie23. december 1953 (64 rokov)
Politická stranaHnutie za demokraciu (HZD)
Strana občanov Slovenska (SOS)
Sme rodina

Peter Marček (* 23. december 1953[1]) je poslanec národnej rady Slovenskej republiky, podniká s nehnuteľnosťami, je bývalý prezident Slovenského zápasníckeho zväzu a člen Rádu sv. Lazara.[2]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec bol poradca veľvyslanca v Moskve, preto Marček študoval a zmaturoval na strednej škole v Moskve.[2] V roku 1972 tam začal navštevovať Vysokú školu diplomatickú (odbor medzinárodné vzťahy).[2] Musel sa vrátiť domov na Slovensko, kde sa oženil a popri štúdiu na právnickej fakulte začal pracovať vo vysokoškolskom klube.[2] Neskôr sa venoval podnikaniu v oblasti cestovného ruchu. Po nežnej revolúcii vybudoval, prevádzkoval a vlastnil niekoľko reštaurácií. Neskôr so spoločníkmi sprivatizoval jednu strojársku spoločnosť. Peniaze investoval do podnikania v stavebníctve, ktorému sa venoval najmä v spoločnosti PK Consult.[2] Na jeho meno bolo v obchodnom registri v roku 2008 evidovaných ďalších 26 firiem.[2] V súčasnosti (apríl 2017) je Peter Marček v menej ako 12 aktuálnych záznamoch obchodného registra.[3]

Zápasenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 2008 ho zvolili za prezidenta Slovenského zápasníckeho zväzu. Získal osetských zápasníkov (aj víťaza zo Sydney 2000 Davida Musuľbesa) a hradil všetky náklady na jeho prípravu.[2] Musuľbes v Pekingu 2008 za slovenskú reprezentáciu získal bronzovú medailu v kategórii voľný štýl do 120 kg.

Na Memoriále Jozefa Svobodu v júni 2017 sa zúčastnili aj členovia klubu Olymp Partizánske, ktorý vedie Marček.[4]

Politicky angažovaný[upraviť | upraviť zdroj]

15. júla 2002 Gašparovič vystúpil z HZDS „na protest proti nedemokratickým spôsobom jeho riadenia“. Marček bol v roku 2002 bol zakladajúcim členom Hnutia za demokraciu (HZD), potom predsedom Krajskej rady HZD Bratislava a členom predsedníctva tejto politickej strany, ktorej čestným predsedom bol Ivan Gašparovič, práve vystúpivší z HZDS. Po zvolení Gašparoviča v roku 2004 za prezidenta sa strana zúčastnila už len volieb do SNR v roku 2006 kde získala len 0,63 %.

V roku 2011[5] už bol predsedom strany Strana občanov Slovenska (SOS), s ktorou kandidoval v parlamentných voľbách v roku 2012 a získal 0,15 %. Marček ponúkol pred parlamentnými voľbami 2016 svoju stranu Borisovi Kollárovi po tom, čo tento neuspel s prevzatím hnutia Náš kraj.[6] Strana občanov Slovenska sa tak premenovala na hnutie SME RODINA – Boris Kollár. Kollár sa tým vyhol zbieraniu podpisov. V parlamentných voľbách 2016 získali 172 860 t. j. 6,62 % platných hlasov, znamenajúcich 11 poslaneckých kresiel v novozvolenom parlamente. Marček bol číslo 4 na kandidátke Sme rodina [7] a spolufinancoval kampaň. Pôsobí vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá aj ako vedúci stálej delegácia NR SR v Parlamentnom zhromaždení Čiernomorskej hospodárskej spolupráce.[1]

Mal nezhody s vedením vlastnej strany (spolu s Rastislavom Holúbekom a Martinou Šimkovičovou).[8] V júni 2016 ich kolegovia vylúčili z klubu a stali sa nezaradenými poslancami. Marček a Holúbek boli vylúčení aj zo strany.[9] Šimkovičová jej členkou ani nebola. Marček na tlačovej besede povedal, že mali výhrady k forme vyjadrovania B. Kollára. Do kategórie Kollárových vulgárností zaradil vyjadrenia, že Kollár bude mať rád ďalšie dieťa s Rómkou, či to, že úradníkov z Bruselu označil za „hajzlov“.[9]

Marček pred parlamentnými voľbami požičal peniaze svojmu hnutiu (strane), neuviedol však túto čiastku v majetkovom priznaní, a preto sa ním zaoberal parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.[10] Podľa vlastného (Marčekovho) vyjadrenia mu Kollár splnil dva z troch sľubov, ktoré mu dal pred voľbami: že bude na kandidátke do 5. miesta (bol 4.) a že bude členom dvoch výborov. Marček vraj preto finančnú pohľadávku voči hnutiu už dávno odpustil a neuviedol ju v priznaní.[10]

Marček sa pri hlasovaní o zrušení Mečiarových amnestií 5. apríla 2017 ako jediný zdržal hlasovania. V marci 2017 bol otvorene proti ich zrušeniu, pretože podľa neho je tu "možno plán cez kriminalizáciu Mečiara ako zakladateľa štátu spochybniť akt vyhlásenia štátnosti, suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky (1993), čím by sme sa dostali do jedného vreca a pod jeden spoločný menovateľ s prvou Slovenskou republikou".[11]

V septembri 2017 v deň konania protikorupčného pochodu v Bratislave podporoval konkurenčnú akciu za odstúpenie prezidenta Kisku spoločne s aktivistami Komunistickej strana Slovenska a expremiérom Jánom Čarnogurským.[12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Poslanci : Zoznam poslancov : Peter Marček - Národná rada Slovenskej republiky [online]. www.nrsr.sk, [cit. 2017-04-07]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g TRÁVNIČEK, Vladimír. Muž, ktorý velí slovenskému zápaseniu. Hospodárske noviny, 25.11.2008. Dostupné online [cit. 2017-04-07].
  3. Obchodný register SR - Výsledky vyhľadávania podľa priezviska a mena osoby [online]. www.orsr.sk, [cit. 2017-04-07]. Dostupné online.
  4. PETER KAPITÁN. Poslanec Marček si so zápasníkmi pripomína mafiánskeho bossa Svobodu. domov.sme.sk (Petit Press), 28. jún 2017. Dostupné online [cit. 2017-09-25].
  5. SOS - výročná správa za rok 2011 [online]. [Cit. 2017-04-07]. Dostupné online.
  6. TASR. Kollár vracia stranu Nášmu kraju a zakladá novú - Sme rodina Boris Kollár. domov.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-04-08].
  7. Voľby 2016: Kandidátka strany SME RODINA - Boris Kollár. domov.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-04-08].
  8. Kollár vyhodil z klubu troch poslancov – Šimkovičovú, Holúbka a Marčeka. Denník N. Dostupné online [cit. 2017-04-07].
  9. a b SITA. Vyhodený Marček sa obul do Kollára, si len maskot hnutia. Webnoviny.sk, 2016-06-08. Dostupné online [cit. 2017-04-10].
  10. a b SITA. Marček požičal peniaze hnutiu Sme Rodina, neuviedol to v majetkovom priznaní. Webnoviny.sk, 2017-04-01. Dostupné online [cit. 2017-04-10].
  11. SITA. Poslanec Marček je proti rušeniu Mečiarových amnestií. Webnoviny.sk, 2017-03-15. Dostupné online [cit. 2017-04-10].
  12. Bratislavu čakajú protesty proti korupcii i Kiskovi. Pravda.sk, 2017-09-24. Dostupné online [cit. 2017-10-24].