Peter Peteň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Peter Peteň (Pethényi, Petnoffy, niekedy aj Peteňov syn Peter (maď. Petenye fia Péter)) bol uhorský šľachtic, ktorý žil v Zemplínskej župe na prelome 13. a 14. storočia.

Koncom 13. storočia získal rozsiahle majetky v Zemplínskej župe. Okrem jasenovského a brekovského hradného panstva Petrovi Peteňovi oddávna patrili aj Ohradzany (Geregynne), Veľká a Malá Domaša (Nogdamasa, Kyusdamasa), Modré Pole (Kékmező) a Stročín (Strachyna) s mýtom v údolí Ondavy.

V roku 1301, po smrti Ondreja III., posledného kráľa z rodu Arpádovcov, prepukli feudálne vojny a šarvátky okolo otázky výberu a voľby nového kráľa. Južná časť uhorských feudálov a katolícke duchovenstvo podporovali kandidatúru Karola Róberta, veľký magnát Slovenska Matúš Čák navrhoval českého princa Václava II. Západouhorskí feudáli napokon vyhlásili za uhorského kráľa Ota Bavorského.

K ozbrojenému stretnutiu došlo na Rozhanovskom poli (15. júna 1312), kde sa proti sebe postavili kráľovské vojská a vojsko Omodejovcov, ktorému pomáhali oddiely Matúša Čáka. Víťazstvo kráľovských vojsk, v radoch ktorých bojoval aj Filip I. Drugeth a Peter Peteň, bolo trpkou porážkou Matúša Čáka.

Ďalší vývoj ukázal, že nie všetci kráľovi stúpenci boli spokojní s odmenami, pretože očakávali viac. Túžili po tom, aby im kráľ priznal právo na kráľovské majetky, ktorých sa zmocnili v roku 1301. Karol Róbert však začal tieto majetky konfiškovať. Peter Peteň vtedy napísal feudálom

Šľachetným mužom magistrovi Ladislavovi, Tomášovmu synovi, Mikulášovi, synovi Boxovmu, Mikulášovi, synovi Ditrichovmu, Dončovi a Františkovi, váženým svojim priateľom, posiela magister Peter, zemplínsky a užský župan, výraz svojej úcty a priateľstva, do ktorého odporúča samého seba, dokiaľ žije. Vedzte ..., vy magister Ladislav, náš kmotor pohýbte sa na svojom majetku proti Róbertovi, pretože každodenne chce škodiť a aj škodí našim záujmom.

Vzbúrenci pod vedením Boršu Holého (Kopasz Borsa) vyhlásili kráľa za zosadeného a rozhodli sa pozvať na uhorský trón Juraja, vnuka uhorského kráľa Belu IV., syna haličského kniežaťa Leva. Pre vážnosť situácie považoval kráľ za nutné, aby začal vyjednávať. Touto úlohou poveril Filipa I. Drugetha. Vyjednávania nepriniesli pozitívny výsledok a boj proti kráľovi vyvrcholil v máji 1317 pri Bačkove pod hradom nazývaným Castrum Purustyan. V tomto boji proti kráľovi sa zúčastnili aj Boršodská, Zemplínska, Sabolčská, Biharská, Užská, Satmárska stolica, mesto Szolnok a iné mestá. Kráľovské vojsko zvíťazilo a panovník následne potrestal svojich niekdajších prívržencov. V roku 1317 Karol Róbert skonfiškoval Petrovi Peteňovi za účasť na vzbure všetok majetok a daroval ho Drugethovcom.

Panovník Karol Róbert v jednej listine vtedy napísal, že … pre neveru P. Peteňa bol tento vyhnaný zo svojich hradov … Z Haliče sa už ani nevrátil a nakoniec zomrel vo veľkej biede vo vyhnanstve v Sedmohradsku.


Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]