Petr Pithart
| doc. JUDr. Petr Pithart, dr. h. c. | |
| český politik | |
.jpg) | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 2. januára 1941 Kladno |
| Alma mater | Univerzita Karlova v Prahe |
| Profesia | politik, politológ, pedagóg, prekladateľ a právnik |
| Štátna príslušnosť | Česko |
| Rodina | |
| Manželka |
Drahomíra Pithartová |
| Deti | syn David a dcéra Klára |
| Odkazy | |
 | Petr Pithart (multimediálne súbory) |
Doc. JUDr. Petr Pithart, dr. h. c. (* 2. január 1941, Kladno) je český politik a právnik, ktorý slúžil ako predseda vlády Českej republiky (neskôr federálneho regiónu Česko-Slovenska) od 6. februára 1990 až do 2. júla 1992. Taktiež bol senátorom mesta Chrudim od roku 1996 až do roku 2012 a slúžil ako prezident senátu od 8. januára 1996 až do 16. decembra 1998 a potom znova od 19. decembra 2000 až do 15. decembra 2004. 1. januára 2018 slovenský prezident Andrej Kiska udelil Pithartovi Rad Bieleho Dvojkríža.
Politická kariéra[upraviť | upraviť kód]
Pithart bol členom Komunistickej strany Československa od roku 1960, bol aktívnym počas obdobia Pražská Jar a opustil túto stranu po sovietskej invázii. Neskôr bol jeden z najviac prominentných disidentov proti komunistickému režimu a bol uväznený za jeho činy, vrátane toho, že bol jeden z prvých, ktorí podpísali Chartu 77. V roku 1989 bol jedným z prominentných lídrov Občianskeho fóra, založeného na počiatku Nežnej Revolúcie. Vďaka jeho účasti na vyjednávaniach vedúcich k zmenám českej a slovenskej vlády bol menovaný predsedom vlády Českej socialistickej republiky.
Pithart je často charakterizovaný skôr ako filozof a mysliteľ, než taktický a charizmatický vodca. V snahe stať sa prezidentom Českej republiky vo voľbách v roku 2003 neuspel a prezidentom sa stal Václav Klaus.
V roku 1998 sa pripojil k Křesťanské a demokratické unii - Československá strana lidová. V roku 1996 bol zvolený ako senátor a znovuzvolený v roku 2000 a 2006. V roku 2012 odišiel do dôchodku.
Životopis[upraviť | upraviť kód]
V roku 1963 sa oženil so spisovateľkou Drahomírou, rodenou Hromádkovou. Jeho otcom bol námestník ministra priemyslu, veľvyslanec v Juhoslávii a pozdejšie vo Francúzsku Vilém Pithart, predvojnový člen KSČ väznený za vojny s nacistami, ktorý bol po roku 1970 perzekovaný za protest proti okupácii Československa u prezidenta de Gaulla.
Spolu s Milanom Othálom a Petrom Příhodou napsal pod pseudonymom PODIVEN knihu Češi v dějinách nové doby, v ktorej jej autori spochybňovali niektoré mýty českých moderných dejín, napríklad okolo českého národného obrodenia, vzniku moderného českého národa či povojnovom vysídlení Nemcov z Československa. Niektorí historici, napríklad historička Věra Olivová, hodnotia knihu kriticky ako nahliadanie na dejiny prizmatom univerzalistického katolicizmu, spochybňujúceho samotný vznik československého štátu a jeho predstaviteľov Masaryka a Beneša.
Niektoré svoje samizdatové diela napísal pod pseudonymom J. Sládeček.
Od roku 1990 a po svojom vládnom angažmá pôsobí znovu od roku 1994 ako docent Právnickej fakulty Karlovej Univerzity vedúci Katedry politológie a sociológie. V medziobdobí 1992 až 1994 pôsobil na Stredoeurópskej univerzite v Prahe.
Bol dlhoročným predsedom Spoločnosti Bernarda Bolzana, ktorá sa od 90. rokov venovala podpore česko-nemeckých vzťahov.
Ocenenia[upraviť | upraviť kód]
- 1991: Cena Františka Kriegla "Za občiansku statočnosť" od Nadace Charty 77
- 1997: Čestná medaila TGM, ktorú mu ako predsedovi senátu udelilo Masarykovo demokratické hnutie, 14. september 1997
- 2004: Řád čestné legie IV. trieda – dôstojník, francúzská vláda
- 2004: Čestný odznak Za zásluhy o Rakúsku republiku, rakúska vláda
- 2004: Řád za zásluhy Poľskej republiky
- 2010: Umelecká cena česko-nemeckého porozumenia
- 2013: Internationaler Adalbert-Preis
- 2018: Řád Bílého dvojkříže – udelil slovenský prezident Andrej Kiska
Diela[upraviť | upraviť kód]
Knihy:
- Obrana politiky (Panorama 1990; Academia 2005)
- Osmašedesátý (Rozmluvy 1990)
- Dějiny a politika: Výbor z esejistiky (Prostor 1991)
- Po devětaosmdesátém: Kdo jsme? – Mezi vzpomínkami a reflexí: Texty z let 1992-1996 (Doplněk 1999)
- Češi v dějinách nové doby (Rozmluvy 1992; Academia 2003)
- Devětaosmdesátý (Academia 2009)
- Ptám se, tedy jsem: Rozhovor s Martinem T. Zikmundem (Portál 2010)
- Po Devětaosmdesátém. Rozpomínání a přemítání (Academia 2015)
- Osmašedesátý, komentované vydání (Academia 2019)
Zdroj[upraviť | upraviť kód]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Petr Pithart na anglickej Wikipédii a Petr Pithart na českej Wikipédii.
