Preskočiť na obsah

Petr Pithart

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Petr Pithart
český politik, politológ, pedagóg, prekladateľ a právnik
Petr Pithart
Biografické údaje
Narodenie2. január 1941 (83 rokov)
Kladno, Protektorát Čechy a Morava
Alma materPrávniká fakulta Karlovej Univerzity v Prahe
Štátna príslušnosťČesko
Rodina
Manželka
Drahomíra Pithartová
Detisyn David, dcéra Klára
Odkazy
Spolupracuj na CommonsPetr Pithart
(multimediálne súbory)

Doc. JUDr. Petr Pithart, Dr. h. c. (* 2. január 1941, Kladno)[1] je český politik a právnik, ktorý slúžil ako predseda vlády Českej republiky (neskôr federálneho regiónu Česko-Slovenska) od 6. februára 1990 až do 2. júla 1992.[1] Taktiež bol senátorom mesta Chrudim od roku 1996 až do roku 2012 a slúžil ako prezident senátu od 8. januára 1996 až do 16. decembra 1998 a potom znova od 19. decembra 2000 až do 15. decembra 2004. 1. januára 2018 slovenský prezident Andrej Kiska udelil Pithartovi Rad Bieleho Dvojkríža II. triedy.[2]

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Pithart bol členom Komunistickej strany Československa od roku 1960, bol aktívnym počas obdobia Pražskej jari a opustil túto stranu po sovietskej invázii. Neskôr bol jeden z najviac prominentných disidentov proti komunistickému režimu a bol uväznený za jeho činy, vrátane toho, že bol jeden z prvých, ktorí podpísali Chartu 77.[3] V roku 1989 bol jedným z prominentných lídrov Občianskeho fóra, založeného na počiatku Nežnej Revolúcie. Vďaka jeho účasti na rokovaniach vedúcich k zmenám českej a slovenskej vlády bol menovaný predsedom vlády Českej socialistickej republiky.

Pithart je často charakterizovaný skôr ako filozof a mysliteľ, než taktický a charizmatický vodca. V snahe stať sa prezidentom Českej republiky vo voľbách v roku 2003 neuspel a prezidentom sa stal Václav Klaus.

V roku 1998 sa pripojil k Křesťanské a demokratické unii  – Československá strana lidová. V roku 1996 bol zvolený ako senátor. Znovuzvolený bol v rokoch 2000 a 2006. V roku 2012 odišiel do dôchodku.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1963 sa oženil so spisovateľkou Drahomírou, rodenou Hromádkovou. Jeho otcom bol námestník ministra priemyslu, veľvyslanec v Juhoslávii a neskôr vo Francúzsku Vilém Pithart, predvojnový člen KSČ väznený za vojny s nacistami, ktorý bol po roku 1970 perzekvovaný za protest proti okupácii Československa u prezidenta de Gaulla.

Spolu s Milanom Othálom a Petrom Příhodou napísal pod pseudonymom PODIVEN knihu Češi v dějinách nové doby, v ktorej jej autori spochybňovali niektoré mýty českých moderných dejín, napríklad okolo českého národného obrodenia, vzniku moderného českého národa či povojnovom vysídlení Nemcov z Československa. Niektorí historici, napríklad historička Věra Olivová, hodnotia knihu kriticky ako nahliadanie na dejiny prizmatom univerzalistického katolicizmu, spochybňujúceho samotný vznik československého štátu a jeho predstaviteľov Masaryka a Beneša.

Niektoré svoje samizdatové diela napísal pod pseudonymom J. Sládeček.

Od roku 1990 a po svojom vládnom angažmáne pôsobil znovu od roku 1994 ako docent Právnickej fakulty Karlovej Univerzity vedúci Katedry politológie a sociológie. V medziobdobí 1992 až 1994 pôsobil na Stredoeurópskej univerzite v Prahe.

Bol dlhoročným predsedom Spoločnosti Bernarda Bolzana, ktorá sa od 90. rokov venovala podpore česko-nemeckých vzťahov.


Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Obrana politiky (Panorama 1990; Academia 2005)
  • Osmašedesátý (Rozmluvy 1990)
  • Dějiny a politika: Výbor z esejistiky (Prostor 1991)
  • Po devětaosmdesátém: Kdo jsme? – Mezi vzpomínkami a reflexí: Texty z let 1992 – 1996 (Doplněk 1999)
  • Češi v dějinách nové doby (Rozmluvy 1992; Academia 2003)
  • Devětaosmdesátý (Academia 2009)
  • Ptám se, tedy jsem: Rozhovor s Martinem T. Zikmundem (Portál 2010)
  • Po Devětaosmdesátém. Rozpomínání a přemítání (Academia 2015)
  • Osmašedesátý, komentované vydání (Academia 2019)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Petr Pithart [online]. Praha: Úřad vlády České republiky, [cit. 2023-04-23]. Dostupné online.
  2. a b TASR. Prezident pri príležitosti 25. výročia vzniku SR ocenil 25 osobností. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-01-01. Dostupné online [cit. 2023-11-04].
  3. Petr Pithart (1941). Paměť národa (Praha: Post Bellum : Český rozhlas : Ústav pro studium totalitních režimů). Dostupné online [cit. 2023-04-23].
  4. TASR. Pavel prvýkrát rozdal vyznamenania, ocenenie udelil aj Štefánikovi. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-10-28. Dostupné online [cit. 2023-10-29].

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • KLUSÁKOVÁ, Jana; PITHART, Petr. Nadoraz : ...o Havlovi, Klausovi, Mečiarovi a revoluci, která požírá své děti. 1. vyd. Praha : PRIMUS, 1992. 111 s. ISBN 80-85625-03-2.
  • TŘEŠTÍK, Michael. Kdo je kdo : osobnosti české současnosti : 5000 životopisů. 5. vyd. Praha : Agentura Kdo je kdo, 2005. 775 s. ISBN 80-902586-9-7.
  • HLAVÁČEK, Petr; KYSELA, Jan. Demokracie a občanské ctnosti : k životnímu jubileu Petra Pitharta. první. vyd. Praha : Academia, 2021. 830 s. ISBN 978-80-200-3191-4.
  • PROCHÁZKOVÁ, Andrea; PITHART, Petr. Podnik s nejistým koncem : knižní rozhovor s Petrem Pithartem. první. vyd. Praha : Academia, 2022. 558 s. ISBN 978-80-200-3355-0.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petr Pithart

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Petr Pithart na anglickej Wikipédii a Petr Pithart na českej Wikipédii.