Petrohrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 59°56′00″S 30°20′00″V / 59.933333°S 30.333333°V / 59.933333; 30.333333
Petrohrad
Sankt Peterburg
mesto
Angliyskaya Enbankment SPb.jpg
Anglické nábrežie, v pozadí kupola Isakijevského chrámu
Flag of St Petersburg (Russia).png
Vlajka
Coat of Arms of Saint Petersburg (2003).png
Erb
Štát Rusko Rusko
Fed. štát Federálne mesto
Súradnice 59°56′00″S 30°20′00″V / 59.933333°S 30.333333°V / 59.933333; 30.333333
Rozloha 606 km² (60 600 ha)
Obyvateľstvo 4 613 800 (2010)
Hustota 7 613,53 obyv./km²
Vznik 27. máj 1703
Primátor Valentina Matvejenková
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Historické centrum Petrohradu a s ním spojené pamiatky
Rok 1991 (#15)
Číslo 540
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá i, ii, iv, vi
Poloha Petrohradu v Rusku
Red pog.svg
Poloha Petrohradu v Rusku
Poloha Petrohradu v Európe
Red pog.svg
Poloha Petrohradu v Európe
Wikimedia Commons: Petrohrad
Webová stránka: www.st-petersburg.ru

Petrohrad (rus. Санкт-Петербург – Sankt Peterburg, vyslov: Peťerburg; od roku 1703/4 Sankt Peterburg, od 18(31). 8. 1914 do 26. 1. 1924 Petrograd resp. po slovensky aj Petrohrad, od 26. 1. 1924 do 6. 9. 1991 Leningrad) je mesto celoruského významu, druhé najvýznamnejšie po Moskve, ekonomické, priemyselné, vedecké a kultúrne centrum, dopravný uzol ležiaci na severozápade Ruska, administratívne centrum Leningradskej oblasti a Severozápadného federálneho okruhu. Žije tu približne 4,5 milióna obyvateľov. Mesto-hrdina.

Jedno z najkrajších miest na svete je označované aj ako Benátky severu (Северная Венеция).

Oficiálne a neoficiálne pomenovania mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Sankt Peterburg (po nemecky približne Pevnosť sv. Petra), tiež staršia forma oficiálneho názvu Sankt-Piter-Burch od dňa založenia mesta 16(27). mája 1703 dо 18(31). augusta 1914, na počesť apoštola Petra, „nebeského patróna“ Petra I. Spočiatku (od mája 1703) tak bola nazvaná pevnosť na Zajačom ostrove, neskôr sa názov rozšíril na celé mesto.

V neoficiálnom slovníku obyvateľov mesta sa vyskytuje názov Peterburg, alebo tiež Piter. 18(31). augusta 1914 bol prijatý historicky druhý oficiálny názov mesta – Petrograd, týmto vlasteneckým názvom dali obyvatelia najavo odpor proti nemecky znejúcemu Sankt Peterburg.

26. januára 1924 II. všezväzový zjazd sovietov ZSSR schválil žiadosť Petrosovietu o premenovanie Petrohradu na Leningrad. Mesto bolo pomenované na počesť V. I. Lenina.

V referende dňa 12. júna 1991 54% obyvateľov Leningradu rozhodlo o návrate k historickému názvu mesta.

Výnosom prezídia Najvyššieho sovietu RSFSR z 6. septembra 1991 bolo mestu vrátené pomenovanie — Sankt Peterburg. Na Slovensku je normovaným slovenským ekvivalentom pre Sankt Peterburg Petrohrad, názov ktorý sa používal aj v medzivojnovom období ako slovenský ekvivalent pre Petrograd a predtým ako slovenský ekvivalent pre Sankt Peterburg.

Geografická poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Petrohrad je najsevernejším z veľkých svetových miest a jeho geografická poloha je 59°57' s.š. a 30°19' v.d.. Leží v severozápadnej časti krajiny, v ústí rieky Neva do Fínskeho zálivu, na veľkom počte ostrovov (47) nevskej delty. Plocha mestského územia je 605 8 km² (s predmestiami 1 439 km²).

Petrohrad – mesto na vode[upraviť | upraviť zdroj]

Petrohrad

Množstvom vôd je Petrohrad na prvom mieste medzi mestami Ruskej federácie aj bývalého Sovietskeho zväzu a na jednom z prvých miest na svete. Rieka Neva vytekajúca z Ladožského jazera tečie po meste v celkovej dĺžke 28 km a predtým, ako vyústi do Fínskeho zálivu, vytvorí širokú deltu. Šírka rieky je 340 – 650 m (najviac 1 250 m oproti prístavu); hĺbka 8 – 23 m. V meste je tiež množstvo (93) riek, ramien a kanálov s celkovou dĺžkou okolo 300 km a okolo 100 nádrží, rybníkov a jazier, cez ktoré vedie vyše 800 mostov. Najdlhší most od roku 2007– Veľký Obukhovský most cez Nevu má celkovú dĺžku 2 824 m, najširší je Modrý most cez rieku Mojka – 99,5 m. V meste sú veľmi časté povodne – najvyšší stav vody v roku 1824 – 4,1 m nad normál.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto založil roku 1703 Peter I. Od roku 1712 do 1918 bol Sankt Peterburg hlavným mestom Ruského impéria. V Petrohrade prebehla Revolúcia 1905 – 1907, Februárová revolúcia 1917, Októbrová revolúcia 1917. Počas Veľkej vlasteneckej vojny 1941 – 1945 mesto prežilo 29 mesačnú blokádu nemeckými vojskami (pozri aj blokáda Leningradu). Išlo o najdlhšie obliehanie mesta v novodobej histórii. Počas obliehania zahynulo 650 až 800 tisíc obyvateľov mesta, najmä v dôsledku hladu. Potravinová kríza vrcholila v meste vo februári 1942, kedy denne umieralo okolo 3 – 4000 civilistov. Mesto sa do januára 1943 darilo zásobovať iba v obmedzenej miere cez Ladožské jazero, po tzv. ceste života. Neskôr sa podarilo obnoviť železničné spojenie južne od jazera cez Šliseľburg, táto trať však bola pod dostrelom nemeckého delostrelectva.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Vznešený výzor Petrohradu predstavuje architektonické skvosty, široké a rovné ulice, priestranné námestia, sady a parky, rieky, množstvo kanálov, mosty, ozdobné ploty, monumentálne a dekoratívne sochy. Okrem iného je to budova Admirality, Petropavlovská pevnosť, Lavra Alexandra Nevského, Inštitút Smoľnyj, Smoľnyj sobor, Palácové námestie, Zimný palác, Nevský prospekt, Katedrála svätého Petra a svätého Pavla, Kazanská katedrála, Chrám Kristovho vzkriesenia, Chrám svätého Izáka, Chrám svätého Andreja, Česmenský kostol, Vladimírsky chrám, Chrám Najsvätejšej Trojice, Chrám svätého Sampsona, Kostol svätej Kataríny (arménsky), katolícky Chrám sv. Kataríny Alexandrijskej, Chrám Matky Božej Lurdskej (Petrohrad), Kostol svätých Petra a Pavla (luteránsky), Vasilievský ostrov s budovou Burzy, Námestie dekabristov s pamätníkom Petra I (Medený jazdec), Ostrovského námestie. V rokoch 1950 – 1980 boli postavené nové obytné štvrte, administratívne budovy, memoriálny komplex Piskarievský cintorín (1960).

Historické jadro mesta patrí do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Záujem turistov pútajú aj menšie mestečká v okolí Sankt Peterburgu. Ide najmä o palác Petergof, zámok a parky v meste Carskoje Selo (Puškin) a mestečko Kronštadt (Chrám svätého Mikuláša v Kronštadte)

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa posledných oficiálnych údajov z roku 2002 žilo v meste 4 661 219 obyvateľov, čo predstavuje 3,21 % obyvateľov Ruska.

Rusi – predstavujú stabilne najväčšiu zložku obyvateľov mesta. Tvoria 84,72 % obyvateľov (v roku 1897 86,49%). Po Moskve je Petrohrad druhým najväčším centrom ruskej kultúry a vzdelanosti. V meste sú významné ruské národné inštitúcie a doteraz je symbolom Ruského impéria. Rusi sa hlásie prevažne k ruskej pravoslávnej cirkvi a časť je aj bez vyznania.
Ukrajinci – tvoria 1,87 % obyvateľov mesta (v roku 1897 0,41 %). Sťahovali sa tu už počas cárskej vlády. Intenzívnejšie sa tu začali sťahovať v období sovietskeho štátu. Sú prevažne príslušníkmi ruskej pravoslávnej cirkvi.
Bielorusi – predstavujú 1,17 % obyvateľov a prisťahovali sa tu najmä počas sovietskej éry. Sú prevažne pravoslávni.
Židia – tvoria 0,78 % obyvateľov Petrohradu (v roku 1897 0,95 %). Do mesta prichádzali už v cárskom období, hlavne z Poľska a Nemecka. Veľa Židov sa po roku 1945 vysťahovalo do Izraela.
Tatári – tvoria 0,76 % obyvateľov (v roku 1897 0,39%). Tatári sa ako poddaní ruského cára sťahovali do Petrohradu už pred rokom 1917. Vyznávajú islam a pre náboženské potreby využívajú petrohradskú mešitu.
Arméni – reprezentujú 0,41 % obyvateľov mesta. Do mesta prichádzali ako obchodníci už od čias Petra I. Pre svoje náboženské potreby si už za čias Kataríny II. vybudovali arménsky Kostol svätej Kataríny.
Azeri (Azerbajdžanci)- tvoria 0,36 % obyvateľov a hlásia sa prevažne k islámu (šiíti)
Gruzínci – predstavujú 0,22 % obyvateľstva. Do mesta prichádzali už počas cárskeho režimu. Hlásia sa ku gruzínskej pravoslávnej cirkvi.
Poliaci – tvoria 0,10 % obyvateľov (v roku 1897 až 2,91%). Sú prevažne rímski katolíci. Sťahovali sa tu hlavne do roku 1917, keď bolo Poľsko súčasťou Ruského impéria (po tzv. troch deleniach Poľska).
Nemci predstavujú 0,08 % obyvateľov, v roku 1897 tvorili však 4,01 % obyvateľov mesta. Predstavovali hlavne aristokratickú časť obyvateľstva mesta. Prichádzali na cársky dvor. Aj mnoho manželiek ruských imperátorov malo nemecký pôvod, napr. aj imperátorka Katarína II. Hlásili sa najmä k evanjelikom a. v., menej k rímskym katolíkom. Po roku 1917 väčšina Nemcov mesto opustila.
Ostatné skupiny sú veľmi malé (Čuvaši, Fíni, Kórejčania, Baškíri, Uzbeci,...)

Vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu obyvateľov
Rok         Obyvatelstvo
1725 75 000
1750 150 000
1800 300 000
1846 336 000
1852 485 000
1858 520 100
1867 667 000
1873 842 900
1881 876 600
1886 928 600
1891 1 035 400
1897 1 264 900
1901 1 439 400
1908 1 678 000
Rok Obyvatelstvo
1910 1 962 000
1915 2 318 600
1920 722 000
1926 1 616 100
1936 2 739 800
1939 3 191 300
1944 2 559 000
15. január 1959 2 888 000
15. január 1970 3 512 974
17. január 1979 4 072 528
2. marec 1988[1] 5 000 000
12. január 1989[2] 4 990 749
9. október 2002 4 159 635
1. január 2005 4 039 751

Veda a kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

V Petrohrade sa nachádza vedecké centrum Ruskej akadémie vied, vedeckovýskumné inštitúty a ústavy, 43 vysokých škôl a univerzít, vyše 120 múzeí a galérií (napr. Ermitáž, Ruské múzeum, Námorné vojenské múzeum, Múzeum Ruskej akadémie umení, Múzeum histórie Petrohradu, Etnografické múzeum antropológie a etnografie Petra Veľkého atď.), tiež viac ako 70 divadiel a mnoho knižníc.

Vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]

V Petrohrade je 43 vysokých škôl a univerzít.

  • Štátna námorná technická univerzita
  • Štátna polytechnická univerzita
  • Štátna univerzita kultúry a umení
  • Štátna univerzita ekonomiky a financií
  • Štátna elektrotechnická univerzita
  • Petrohradská štátna univerzita

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Významný železničný a cestný uzol. Námorný (Baltské more) a riečny (delta Nevy) prístav, konečný bod Volžsko-donského prieplavu, letisko (Pulkovo). Metro od roku 1955. Výroba energetických zariadení, obrábacích strojov, lodí, nástrojov, hutníctvo železa i farebných kovov, chemický, ľahký a polygrafický priemysel.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri Zoznam osobností Petrohradu

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Palácové námestie
Palácové námestie

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]