Petrova hora (vrch v Branisku)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Petrova hora
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Levoča
Obec Poľanovce
Pohorie Branisko
Podcelok Smrekovica
Povodie Hornád
Nadmorská výška 1 046 m n. m.
Súradnice 49°02′39″S 20°51′29″V / 49,0441°S 20,858°V / 49.0441; 20.858
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Vyšného Slavkova
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Petrova hora (1 046 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Branisko. Leží nad Vyšným Slavkovom, približne 8 km severovýchodne od Spišského Podhradia.[1]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti Braniska, v geomorfologickom podcelku Smrekovica.[2] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Levoča a na katastrálnom území obce Poľanovce. Najbližšími sídlami sú severne ležiaci Vyšný Slavkov a juhozápadne situované Poľanovce, Korytné a Bijacovce.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Petrova hora leží v hlavnom hrebeni, ktorý vedie juhozápadným smerom z masívu Smrekovice (1 200 m n. m.) a pokračuje cez Príkre (935 m n. m.) do sedla Branisko. Severným smerom sa nachádza Bučina (857 m n. m.), Ostrý vrch (863 m n. m.) a Michalička (784 m n. m.), západným Petruška (859 m n. m.) a Skala (854 m n. m.), južným Ostrá hôrka (706 m n. m.), Príkre (935 m n. m.), Rudník (1 025 m n. m.) a Patria (1 171 m n. m.) a východným vrch Nad Bučom (1 105 m n. m.) a plytkým sedlom oddelená Smrekovica (1 200 m n. m.).[3] Masív patrí do povodia Hornádu, kde vodu z južnej časti odvádza riečka Svinka a zo západnej potok Branisko. Vrcholom vedie značená turistická trasa z Vyšného Slavkova.[1]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol pokrýva nesúvislý, zväčša riedky lesný porast[4] s odlesnenými plochami, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je tak možné pozorovať okolité vrcholy Braniska, pri priaznivých podmienkach tiež Levočské vrchy, Vysoké a Belianske Tatry, východnú časť Nízkych Tatier, Hornádsku kotlinu, Slovenský raj a Volovské vrchy.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-10-05]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-10-05]. Dostupné online.
  3. Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  4. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-10-05]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-10-05]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]