Pevné častice (emisie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Prachový mrak - hranica Indie a Bangladéša

Pevné častice alebo sypká hmota (alebo nepresne (pevné) prachové častice; po anglicky particulates, alebo particulate matterPM) sú drobné pevné alebo kvapalné častice rozptýlené vo vzduchu. Dosahujú priemerné veľkosti od menej ako 10 nanometrov až nad 100 mikrometrov. Môžu byť tvorené len pár molekulami, alebo byť väčším zhlukom látky, ktorý je ešte vzduch schopný unášať.

Zdroje emisií[upraviť | upraviť zdroj]

Významným zdrojom prachových častíc sú autá s dieselovým motorom
Erupcia sopky Saint Helens 18. mája 1980 vychrlila za deň 520 miliónov tun popolčeka

Zdrojom emisií pevných častíc môže byť samotná príroda, ale aj činnosť človeka. Medzi prírodné zdroje patria:

Ľudskou činnosťou vytvorené zdroje sú napríklad:

Emisie spaľovacích motorov[upraviť | upraviť zdroj]

Pevné častice emitované spaľovacími motormi je možné rozdeliť na dve skupiny [1]:

  1. nerozpustné častice – sadze,
  2. rozpustné organické frakcie (SOF = Solvent Organic Fraction), v rámci ktorých majú osobitné postavenie

10 až 20 % emisií pevných častíc spaľovacieho motora má pôvod v mazacom oleji motora.

Mechanizmy vzniku rozpustných častíc[upraviť | upraviť zdroj]

Polycyklické aromatické uhľovodíky sa môžu dostávať do spalín nasledovnými mechanizmami[2]:

Posledné dva mechanizmy pôsobia nasledovne. Polycyklické aromatické uhľovodíky sa zo spaľovacieho priestoru dostávajú do mazacieho oleja, v ktorom sa zvyšuje ich koncentrácia s dobou používania. Po dostatočnom znečistení mazacieho oleja sa tento stáva ich zdrojom, t. j. olejová náplň pôsobí ako zásobník pre ich produkciu. Podobne pôsobí aj výfukové potrubie na ktorého vnútorný povrch sa pri jeho nižších teplotách ukladajú polycyklické aromatické uhľovodíky vo forme úsad a pri zvýšených teplotách (vysoké otáčky a vysoké zaťaženie) opäť uvoľňujú.

Zaťaženie a otáčky sú významným faktorom pri rozdelení podielov celkových emisií polycyklických aromatických uhľovodíkov na jednotlivé zdroje. Pri nízkom zaľažení a nízkych otáčkach sú hlavným zdrojom nespálené polycyklické aromatické uhľovodíky z paliva, so zvyšovaním zaťaženia a otáčok sa stávajú podstatnými ostatné mechanizmy vzniku emisií.

Mechanizmy vzniku sadzí[upraviť | upraviť zdroj]

Sadze sa tvoria v podmienkach miestneho nedostatku kyslíka. V týchto oblastiach spotrebuje väčšinu kyslíka reaktívnejší vodík, následkom čoho zostávajú voľné molekuly uhlíka. Na ne sa naväzujú aj prítomné nespálené uhľovodíky a takéto zhluky sa spájajú do väčších častíc.

Vplyv na živý organizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré z polycyklických aromatických uhľovodíkov sú karcinogénne. V podmienkach, aké sa vyskytujú pri spaľovaní v spaľovacích motoroch, môžu obsahovať aj atómy síry a dusíka ktoré ešte zväčšujú ich karcinogénny účinok.

Zdravotné vplyvy expozície pevným časticiam[3][upraviť | upraviť zdroj]

Pri krátkodobej expozícii[upraviť | upraviť zdroj]

  • vyšší počet zápalových ochorení pľúc
  • nepriaznivé účinky na kardiovaskulárny systém
  • rast spotreby liekov
  • zvýšenie počtu hospitalizácií
  • vyššia úmrtnosť

Pri dlhodobej expozícii[upraviť | upraviť zdroj]

  • zníženie pľúcnych funkcií detí i dospelých
  • vyšší počet ochorení dolných ciest dýchacích
  • zvýšenie výskytu chronickej obštrukčnej choroby pľúc
  • zníženie predpokladanej dĺžky dožitia

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Schram J., Hori S., Abe T.: The Emission of PAH from a DI Diesel Engine Operating on Fuels and Lubricants with Known PAH Content. SAE paper 940342. (in) Diesel Combustion Processes Emision Control SP-1028, SAE, Inc Warrendale, PA USA, 1994.
  2. Abbass M. K., Andrews G. E., Williams P. T.: The Influence of Diesel Fuel Composition on Particulate PAH Emissions. SAE paper 892079. Fuels and Lubricants Meeting and Exposition, Sept. 1989. (in) Diesel Particulate Emissions: Measurement Techniques, Fuel Effects and Control Technology PT-42, (ed.) Johnson J. H., SAE, Inc Warrendale, PA USA, 1992.
  3. Miroslav Šuta: Účinky výfukových plynů z automobilů na lidské zdraví, Děti Země 2008, ISBN 80-86678-10-5

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Trnka J., Urban J.: Spaľovacie motory. Alfa Bratislava, 1992.