Pezinský zámok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°17′27.60″S 17°16′05.70″V / 48,2910000°S 17,2682500°V / 48.2910000; 17.2682500
Pezinský zámok
Zámok
Pezinok castle.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský
Okres Pezinok
Mesto Pezinok
Nadmorská výška 152 m n. m.
Súradnice 48°17′27.60″S 17°16′05.70″V / 48,2910000°S 17,2682500°V / 48.2910000; 17.2682500
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup mesto Pezinok
Poloha Pezinského zámku na Slovensku
Poloha Pezinského zámku na Slovensku
RedHut.svg
Poloha Pezinského zámku na Slovensku
Poloha Pezinského zámku v Bratislavskom kraji
Poloha Pezinského zámku v Bratislavskom kraji
RedHut.svg
Poloha Pezinského zámku v Bratislavskom kraji
Wikimedia Commons: Pezinok Castle
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Pezinský zámok je renesančný zámok neďaleko centra mesta v parku, pôvodne stredoveké sídlo s opevnením pomocou vodných zdrojov – vodný hrad.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Na juhovýchodnom úpätí pohoria Malé Karpaty, v meste Pezinok (152 m n. m.).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Už pred rokom 1271 v Pezinku postavili hrad, na ktorý rovnako ako na ostatné hrady okolia útočili vojská Přemysla Otakara II. Bol vybudovaný ako vodný hrad. Obklopovali ho dve priekopy naplnené vodou z Cajlanského potoka. Nad nimi boli dva padacie mosty. Na násype medzi priekopami boli hospodárske budovy. Majetky rodiny grófov zo Svätého Jura a Pezinka (ktorá sa časom rozdelila na dve vetvy) jej príslušníci neraz delili. Takúto akciu uskutočnili v Pezinku roku 1401. Delenie nebolo jednoduché – spory trvali až do r. 1429. Gróf Juraj a jeho brat Mikuláš, ktorí patrili medzi najbohatšie a najvplyvnejšie šľachtické rody v Uhorsku, si vtedy delili hrad i mestečko Pezinok. Pri tomto delení opísali jednotlivé rozdelené časti a aj hrad. Keď sa hrad dostal r. 1575 do zálohu Ivanovi Krušičovi, začali sa na ňom opravné práce, v ktorých hneď nato pokračoval nový majiteľ Štefan Illésházy. Hrad dostal novú, renesančnú, podobu, rozšírili sa a upravili obytné a hospodárske budovy.

Ivan Krušič po sebe zanechal tabuľu s erbom a nápisom, ktorá sa nachádza na nádvorí na fasáde vnútornej veže. Nápis znie: "MAGNIFICVS DONVS IOANES KRVSITH // LIBER BARO DE LEPOGLAVA COMES COMITA= // =TAS LIPTOVIENSIS AC SACRE CESAREAE // REGIAEQ MTIS CONSILIARIVS ET IN REGNO HVNGARIAE MAGISTER CVRIAE".

Nad vstupnou bránou zo strany nádvoria je po Štefanovi Illéšházym tabuľa s nápisom: "HONORABILIS AC MAGCVS DOMINVS, D. // COMES STEPHANVS DE ILIESHAZA, PALA // TINVS REGNI HVNGARIAE, IVDEX CVMANO // RVM AC COMITAVVM THRENCHIN ET LYPTO // COMES, SAC: REG: MATIS MATHIAE 2: REGIS // HVNGARIAE. ZC. CONSILIARIVS ET PER HVN // GARIAM LOCVMTENENS. ZC. AC CATHARINA // PALFY DE ERDŐD, CONSORS, // FECERVNT. ANNO: 1609". Erb Štefana Illéšházyho a jeho manželky Kataríny Pálffyovej je nad portálom na pravej strane nádvoria.

V 17. storočí hrad pustol a opraviť ho dal r. 1718 Ján Pálffy. Areál hradu zachytáva plán Pezinka z r. 1785. V 19. storočí dali urobiť dve úpravy Pálffyovci – r. 1844 (tento rok je vytesaný na tabuli na fasáde veže s pálffyovským erbom a iniciálmi P. K.), a najmä po r. 1875, keď časť hradu úplne prestavali na romantickú stavbu. Až po týchto úpravách hradu na pánske sídlo sa potlačil fortofikačný /obranný/ ráz hradu. V tomto čase upravili aj záhradu okolo zámku na anglický park s vzácnymi stromami. V roku 1875 oheň zničil severnú hospodársku časť zámku. Koncom 19. storočia bola upravená južná časť /kde je dnes zámocká vináreň/ v romantickom duchu a neorenesančnom štýle. Táto podoba sa zachovala dodnes.

Veľké úpravy zažil zámok v rokoch 1940 – 43, kedy nový majiteľ – Slovenské vinohradnícke družstvo – zadaptovalo pivnice a pristavilo na mieste vyhorenej časti v nevhodnom slohu administratívnu budovu. V objekte je zachovalá veľká historická sála, ktorú zdobia maľby pezinských maliarov Bártovcov. Zámok si napriek mnohým prestavbám zachoval stredovekú podobu vodného hradu, teraz už na Slovensku ojedinelú.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je v priestoroch zámku reprezentačná vináreň a reštaurácia. Prezrieť si možno i pivnice so starou sudovinou a novodobú podobu Pálfyovskej prestavby ako aj okolie – park s vodnými plochami.

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie jadro dnešného hradu pochádza až zo začiatku 14. storočia a tvoril ho typ vodného hradu. Areál hradu obklopoval dvojitý múr. Vonkajší múr (parkán) mal bránu, nad ktorou bola veža. Vnútornú časť kruhovitého pôdorysu vypĺňala veža a obytné budovy. Uzatváral ju obranný múr a do jeho brány sa vstupovalo cez most ponad priekopu. Neskoršie prestavby túto podobu hradu úplne zotreli.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]