Pezinský zámok

	Pezinský zámok
	Zámok Pezinok, Šimák Zámok Pezinok
	zámok
	Pezinský zámok v roku 2023
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský
Okres	Pezinok
Mesto	Pezinok
Nadmorská výška	152 m n. m.
Súradnice	48°17′27.60″S 17°16′05.70″V / 48,2910000°S 17,2682500°V
Vznik	13. storočie
Vlastník	Richard Šimák, Štefan Šimák
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Najľahší výstup	mesto Pezinok
	Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF
- číslo	107-511/1
- dátum zápisu	17. 7. 1963
	Poloha Pezinského zámku na Slovensku
	Poloha Pezinského zámku v Bratislavskom kraji
	Wikimedia Commons: Pezinok Castle
	Webová stránka: zamokpezinok.sk
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°17′27.60″S 17°16′05.70″V / 48,2910000°S 17,2682500°V

Pezinský zámok (iné názvy: Zámok Pezinok, Šimák Zámok Pezinok) je renesančný zámok neďaleko centra mesta v Zámockom parku, ktorý bol pôvodne stredoveké sídlo s opevnením pomocou vodných zdrojov – vodný hrad.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Na juhovýchodnom úpätí pohoria Malé Karpaty, v meste Pezinok (152 m n. m.).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Už pred rokom 1271 v Pezinku postavili hrad, na ktorý rovnako ako na ostatné hrady okolia útočili vojská Přemysla Otakara II. Bol vybudovaný ako vodný hrad. Obklopovali ho dve priekopy naplnené vodou z Cajlanského potoka. Nad nimi boli dva padacie mosty. Na násype medzi priekopami boli hospodárske budovy. Majetky rodiny grófov zo Svätého Jura a Pezinka (ktorá sa časom rozdelila na dve vetvy) jej príslušníci neraz delili. Takúto akciu uskutočnili v Pezinku roku 1401. Delenie nebolo jednoduché – spory trvali až do r. 1429. Gróf Juraj a jeho brat Mikuláš, ktorí patrili medzi najbohatšie a najvplyvnejšie šľachtické rody v Uhorsku, si vtedy delili hrad i mestečko Pezinok. Pri tomto delení opísali jednotlivé rozdelené časti a aj hrad. Keď sa hrad dostal r. 1575 do zálohu Ivanovi Krušičovi, začali sa na ňom opravné práce v ktorých hneď nato pokračoval nový majiteľ Štefan Ilešházi. Hrad dostal novú, renesančnú podobu, rozšírili sa a upravili obytné a hospodárske budovy.

Ivan Krušič po sebe zanechal tabuľu s erbom a nápisom, ktorá sa nachádza na nádvorí na fasáde vnútornej veže. Nápis znie: "MAGNIFICVS DONVS IOANES KRVSITH // LIBER BARO DE LEPOGLAVA COMES COMITA= // =TAS LIPTOVIENSIS AC SACRE CESAREAE // REGIAEQ MTIS CONSILIARIVS ET IN REGNO HVNGARIAE MAGISTER CVRIAE".

Nad vstupnou bránou zo strany nádvoria je po Štefanovi Ilešházim tabuľa s nápisom: "HONORABILIS AC MAGCVS DOMINVS, D. // COMES STEPHANVS DE ILIESHAZA, PALA // TINVS REGNI HVNGARIAE, IVDEX CVMANO // RVM AC COMITAVVM THRENCHIN ET LYPTO // COMES, SAC: REG: MATIS MATHIAE 2: REGIS // HVNGARIAE. ZC. CONSILIARIVS ET PER HVN // GARIAM LOCVMTENENS. ZC. AC CATHARINA // PALFY DE ERDŐD, CONSORS, // FECERVNT. ANNO: 1609". Erb Štefana Ilešháziho a jeho manželky Kataríny Pálffyovej je nad portálom na pravej strane nádvoria.

V 17. storočí hrad pustol a opraviť ho dal r. 1718 Ján Pálfi. Areál hradu zachytáva plán Pezinka z r. 1785. V 19. storočí dali urobiť dve úpravy Pálffyovci – r. 1844 (tento rok je vytesaný na tabuli na fasáde veže s pálffyovským erbom a iniciálmi P. K.), a najmä po r. 1875, keď časť hradu úplne prestavali na romantickú stavbu. Až po týchto úpravách hradu na pánske sídlo sa potlačil fortofikačný (obranný) ráz hradu. V tomto čase upravili aj záhradu okolo zámku na anglický park s vzácnymi stromami. V roku 1875 oheň zničil severnú hospodársku časť zámku. Koncom 19. storočia bola upravená južná časť (kde je dnes zámocká vináreň) v romantickom duchu a neorenesančnom štýle. Táto podoba sa zachovala dodnes.

Veľké úpravy zažil zámok v rokoch 1940 – 43, kedy nový majiteľ – Slovenské vinohradnícke družstvo – zadaptovalo pivnice a pristavilo na mieste vyhorenej časti v nevhodnom slohu administratívnu budovu. V objekte je zachovalá veľká historická sála, ktorú zdobia maľby pezinských maliarov Bártovcov.

Zámok si napriek mnohým prestavbám zachoval stredovekú podobu vodného hradu, teraz už na Slovensku ojedinelú.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je v pivniciach zámku zrekonštruovaná reprezentačná vináreň Zámockého vinárstva so starou sudovinou. Prezrieť si možno aj novodobú podobu Pálfyovskej prestavby, ako aj okolie zámku – park s jazerom.

Rekonštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

V prvej polovici roku 2019 prešiel zámok rozsiahlou rekonštrukciou fasády aj vnútra. Na mieste bývalého zhoreniska zámku bol namiesto architektonicky nevhodnej administratívnej budovy z čias socializmu postavený hotel s reštauráciou a wellness, ktorý nesie názov Palace Art Hotel a do stredu vynoveného nádvoria bola pridaná fontána. V ostatnej, pôvodnejšej časti zámku, sa v súčasnosti nachádzajú z historického hľadiska citlivo obnovené Pálffyho apartmány vrátane veľkej historickej sály zdobenej nástennými maľbami vinárskych miest a dedín (konajú sa tu historické prehliadky)^[2], ako aj Galéria skla s cennými umeleckými dielami sklárskych majstrov.

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie jadro dnešného hradu pochádza až zo začiatku 14. storočia a tvoril ho typ vodného hradu. Areál hradu obklopoval dvojitý múr. Vonkajší múr (parkán) mal bránu, nad ktorou bola veža. Vnútornú časť kruhovitého pôdorysu vypĺňala veža a obytné budovy. Uzatváral ju obranný múr a do jeho brány sa vstupovalo cez most ponad priekopu. Neskoršie prestavby túto podobu hradu úplne zotreli.