Phil Hill

Phil Hill
Hill na Veľkej cene USA 1991
Osobné informácie
Národnosť	Spojené štáty
Dátum narodenia	20. apríl 1927
Miesto narodenia	Miami, Florida, USA
Dátum úmrtia	28. august 2008 (81 rokov)
Miesto úmrtia	Monterey, Kalifornia, USA
Kariéra vo Formule 1
Sezóny	1958 – 1964, 1966
Tímy	Bonnier, Ferrari, BRP, Porsche, ATS, Filipinetti, Cooper, Lotus, McLaren
Počet pretekov	55 (47 štartov)
Majster sveta	1 (1961)
Víťazstvá	3
Stupne víťazov	16
Body	98
Pole positions	6
Najrýchlejšie kolá	6
Prvá GP	VC Francúzska 1958
Prvé víťazstvo	VC Talianska 1960
Posledné víťazstvo	VC Talianska 1961
Posledná GP	VC Talianska 1966
Odkazy
Phil Hill multimediálny obsah na commons
Športový portál  Portál Formule 1  Biografický portál

Philip Toll „Phil“ Hill, Jr. (* 20. apríl 1927, Miami, Florida, USA – † 28. august 2008, Monterey, Kalifornia, USA) bol americký automobilový pretekár, majster sveta Formuly 1 z roku 1961 a trojnásobný víťaz 24 hodín Le Mans. Bol prvým Američanom, ktorý získal titul majstra sveta Formuly 1.

Skorý život a začiatky

Hill vyrastal v Santa Monice, kde sa od mladosti zaujímal o automobily a mechaniku. Počas štúdií na University of Southern California sa venoval amatérskym pretekom. Školu opustil po dvoch rokoch štúdia, aby sa stal pomočníkom mechanika v autoservise v Los Angeles, ktorého majiteľom bol amatérsky pretekár. V roku 1947 si Phil zaobstaral dvojmiestne auto MG-TC, ktoré si sám upravil a začal pretekať. V roku 1949 odišiel do Anglicka, aby pracoval pre Jaguar a zúčastňoval sa európskych pretekov športových áut. V roku 1951, po smrti oboch rodičov, ktorí mu zanechali peniaze, si kúpil 2,6-litrové Ferrari, pretekal s ním s rastúcim úspechom. Hoci pravidelne vyhrával, stále bol taký plný pochybností o sebe, že vždy zásluhy pripisoval tomuto autu. Jeho neustále obavy z nebezpečenstiev pretekania viedli k takým závažným žalúdočným vredom, že musel na desať mesiacov prestať pretekať. S pomocou veľkých dávok trankvilizérov obnovil pretekanie a vyhrával. Do polovice 50. rokov 20. storočia sa stal najlepším americkým pretekárom športových áut. V roku 1955 si jeho talent všimol Enzo Ferrari, ktorý ho angažoval do tímu Scuderia Ferrari, pre vytrvalostné preteky v Le Mans, kde smrť viac ako 80 ľudí pri najhoršej katastrofe v motoristickom športe hlboko zasiahla citlivého Kaliforňana. Le Mans nakoniec vyhral trikrát (všetky s Olivierom Gendebienom), ale napriek jeho rýchlosti v športových autách sa Hillov cieľ pretekať vo Formule 1 blížil pomaly, pretože Enzo Ferrari ho považoval za temperamentne nevhodného pre monoposty.

Kariéra vo Formule 1

1958 – Debut vo Formule 1

V roku 1958, po smrti Luigiho Mussa a Petra Collinsa, bol Hill povýšený do tímu Ferrari Formuly 1, kde pomohol Mikovi Hawthornovi získať titul majstra jazdcov v roku 1958. Sezónu využil najmä na adaptáciu - preteky v Spa, Monze a Maroku mu priniesli prvé cenné skúsenosti s monopostami Ferrari Dino 246. Hoci body nezískal, preukázal výbornú technickú vyspelosť a spoľahlivosť v dlhších pretekoch.

1959 – Prvé pódium a etablovanie v Ferrari

Hill sa stal plnohodnotným jazdcom Ferrari a pravidelne bodoval. Najväčší úspech zaznamenal na Veľkej cene Talianska 1959, kde skončil na druhom mieste za Tonym Brooksom. Počas sezóny sa viackrát umiestnil v prvej päťke a v konečnom hodnotení šampionátu obsadil 7. miesto. Ferrari v tom čase bojovalo o konkurencieschopnosť so silnejšími britskými vozmi, no Hill patril medzi jazdcov, ktorí dokázali získať maximum z dostupnej techniky.

1960 – Stabilné výkony a prvé víťazstvo

Rok 1960 priniesol Hillovi jeho prvé víťazstvo vo Formule 1, opäť na Veľkej cene Talianska v Monze, kde v dramatickom závere využil odstúpenia súperov a preťal cieľ ako víťaz. V priebehu sezóny zaznamenal viacero umiestnení na pódiu, vrátane druhých miest v Portugalsku a Belgicku. V konečnom poradí šampionátu skončil na 4. mieste. Hill tým potvrdil, že patrí medzi technicky najlepších jazdcov Ferrari, vynikajúcich najmä na rýchlych okruhoch.

1961 – Majstrovská sezóna

Sezóna 1961 predstavuje vrchol Hillovej kariéry. Ferrari vstúpilo do éry nových 1,5-litrových motorov s jasnou dominanciou, vďaka čomu Hill a jeho tímový kolega Wolfgang von Trips bojovali o titul. Hill vyhral Veľkú cenu Belgicka, Talianska a Holandska, pričom v Monze získal aj titul majstra sveta, v pretekoch, kde von Trips tragicky zahynul. Získal 34 bodov a stal sa prvým americkým majstrom sveta Formuly 1. Okrem toho vyhral aj 24 hodín Le Mans v rovnakom roku, čo zvýraznilo jeho všestrannosť.

1962 – Pokles výkonnosti Ferrari

Po triumfálnej sezóne nasledoval prudký pokles. Ferrari zápasilo s vnútornými konfliktmi (tzv. „palácová revolúcia“) a stratilo kľúčových technikov. Hill zostal v tíme, no monopost Ferrari 156-62 bol výrazne slabší než britské konštrukcie Lotus a BRM. Dokázal ešte získať niekoľko bodovaných miest (napr. 4. miesto v Belgicku a Nemecku), ale žiadne víťazstvo. V celkovom poradí skončil na 6. mieste, čo bolo sklamaním po majstrovskej sezóne. Po sérii sporov s vedením tímu Ferrari koncom roka odišiel.

1963 – Pokus o nový začiatok s ATS

Hill sa pripojil k novovzniknutému tímu Automobili Turismo e Sport (ATS), ktorý založili bývalí inžinieri Ferrari (Carlo Chiti a Giotto Bizzarrini). Tím však trpel nedostatkom financií, technických problémov a neustálymi poruchami motorov. Hill sa zúčastnil 8 pretekov, pričom väčšinu z nich nedokončil. Napriek úsiliu a skúsenostiam sa ATS ukázal ako neúspešný projekt. Pre Phila Hilla to bola frustrujúca sezóna, ktorá naznačila blížiaci sa koniec kariéry vo Formule 1.

1964 – Posledná sezóna – Cooper

Hill podpísal zmluvu s Cooperom, ktorý používal motory Climax V8, no tím už strácal dych v porovnaní s Lotusom a Ferrari. V priebehu sezóny absolvoval len niekoľko podujatí, bez výraznejších výsledkov. Najlepším umiestnením bolo šiesté miesto na Veľkej cene Nemecka, ktorá mu priniesla posledné body vo Formule 1. Po tejto sezóne sa rozhodol odísť z F1 a naplno sa venoval pretekom športových a historických vozidiel.

Neskorší život

Po ukončení aktívnej kariéry sa Hill venoval testovaniu historických vozidiel, konzultáciám pre automobilky a novinárskej činnosti. Bol uznávaným odborníkom na klasické automobily a dlhé roky pôsobil ako komentátor a odborný poradca pre americké médiá. Zomrel v roku 2008 po dlhom ochorení Parkinsonovou chorobou.

Zaujímavosti

• Phil Hill bol známy svojím tichým a premýšľavým vystupovaním, čo kontrastovalo s temperamentným štýlom mnohých jeho súčasníkov.
• Ako jeden z mála jazdcov tej éry bol sám mechanikom svojich áut.
• V roku 1991 bol uvedený do Medzinárodnej motoristickej siene slávy (International Motorsports Hall of Fame).

Pretekárske výsledky

Formula 1

Sezóna	Tím	Šasi	Preteky	Víťazstva	Pódia	Pole position	Najrýchlejšie kolo	Body	Umiestnenie
1958	Jo Bonnier	Maserati 250F	1	−	−	−	−	9	10. miesto
	Scuderia Ferrari	Ferrari Dino 246	2	−	2	−	1
1959	Scuderia Ferrari	Ferrari Dino 246	7	−	3	−	1	20	4. miesto
1960	Scuderia Ferrari	Ferrari Dino 246	8	1	2	1	2	16	5. miesto
	Yeoman Credit Racing Team	Cooper T51	1	−	−	−	−
1961	Scuderia Ferrari	Ferrari 156	7	2	6	5	2	34 (38)	1. miesto
1962		Ferrari 156	6	−	3	−	−	14	6. miesto
1963	Automobili Turismo e Sport	A.T.S. 100	5	−	−	−	−	−	NC
	Ecurie Filipinetti	Lotus 24	1	−	−	−	−
1964	Cooper Car Company	Cooper T73	8	−	−	−	−	1	19. miesto
		Cooper T66	1	−	−	−	−
Celkom			48	3	16	6	6	98
Zdroj:

24 hodín Le Mans

Rok	Tím	Spolujazdec	Monopost	Trieda	Kôl	Poz.	Trieda Poz.
1953	Rees T. Makins	Fred Wacker Jr.	O.S.C.A. MT-4	S1.5	80	DNF
1955	Scuderia Ferrari	Umberto Maglioli	Ferrari 735 LM	S5.0	76	DNF
1956	Scuderia Ferrari	André Simon	Ferrari 625 LM	S3.0	107	DNF
1957	Scuderia Ferrari	Peter Collins	Ferrari 335 S	S5.0	2	DNF
1958	Scuderia Ferrari	Olivier Gendebien	Ferrari 250 TR 58	S3.0	305	1.	1.
1959	Scuderia Ferrari	Olivier Gendebien	Ferrari 250 TR 59	S3.0	263	DNF
1960	Scuderia Ferrari	Wolfgang von Trips	Ferrari 250 TR 59/60	S3.0	22	DNF
1961	Scuderia Ferrari	Olivier Gendebien	Ferrari 250 TRI/61	S3.0	333	1.	1.
1962	SpA Ferrari SEFAC	Olivier Gendebien	Ferrari 330 TRI/LM Spyder	E+3.0	331	1.	1.
1963	David Brown/Aston Martin Lagonda	Lucien Bianchi	Aston Martin DP215	P+3.0	29	DNF
1964	Ford Motor Company	Bruce McLaren	Ford GT Mk.I	P5.0	192	DNF
1965	Shelby-American Inc.	Chris Amon	Ford GT40X	P5.0	89	DNF
1966	Chaparral Cars Inc.	Jo Bonnier	Chaparral 2D	P+5.0	111	DNF
1967	Chaparral Cars Inc.	Mike Spence	Chaparral 2F	P+5.0	225	DNF

12 hodín Sebring

Rok	Tím	Spolujazdec	Monopost	Trieda	Kôl	Poz.	Trieda Poz.
1953	William Spear	Bill Spear	Ferrari 225 S	S3.0	56	DNF
1954	William Spear	Bill Spear	Ferrari 375 MM	S5.0	60	DNF
1955	Allen Guiberson	Carroll Shelby	Ferrari 750 Monza Spyder	S3.0	182	2.	1.
1956	George Tilp	Masten Gregory	Ferrari 857 S	S5.0	61	DNF
1957	Ferrari Factory	Wolfgang von Trips	Ferrari 290 MM	S5.0	106	DNF
1958	Scuderia Ferrari	Peter Collins	Ferrari 250 TR 58	S3.0	200	1.	1.
1959	Scuderia Ferrari	Dan Gurney Chuck Daigh Olivier Gendebien	Ferrari 250 TR 59	S3.0	188	1.	1.
1961	Sefac Automobile Ferrari	Olivier Gendebien	Ferrari 250 TRI/61	S3.0	210	1.	1.
1962	North American Racing Team	Olivier Gendebien	Ferrari 250 GTO	GT3.0	196	2.	1.
1963	Ed Hugus	Ken Miles Lew Spencer	Shelby Cobra	GT+4.0	192	11.	1.
	Shelby American, Inc.	Dan Gurney	Shelby Cobra	GT+4.0	163	29.	5.
1964	Ford of France	Jo Schlesser	Shelby Cobra	GT5.0	203	6.	3.
1965	Shelby American, Inc.	Lew Spencer Jim Adams	Shelby Cobra Daytona Coupe	GT5.0	173	21.	5.
	Ken Miles	Richie Ginther	Ford GT40	P+4.0	37	DNF
1966	Chaparral Cars Inc.	Jo Bonnier	Chaparral 2D	P+5.0	27	DNF

24 hodín Daytona

Rok	Tím	Spolujazdec	Monopost	Trieda	Kôl	Poz.	Trieda Poz.
1962	North American Racing Team	Ricardo Rodríguez	Ferrari 246 SP	S2.5	82	2.	2.
1964	North American Racing Team	Pedro Rodríguez	Ferrari 250 GTO	GT+2.0	327	1.	1.
1966	Chaparral Cars Inc.	Jo Bonnier	Chaparral 2D	P+2.0	318	DNF
1967	Chaparral Cars Inc.	Mike Spence	Chaparral 2F	P+2.0	93	DNF