Phil Jackson

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Phil Jackson
Osobné informácie
KrajinaUSA USA
Dátum narodenia17. september 1945 (78 rokov)
Miesto narodeniaDeer Lodge, Montana
Stredná školaWilliston, Severná Dakota
Vysoká školaUniversity of North Dakota
Profesionálne informácie
Roky pôsobenia1967 – 1980
LigaNational Basketball Association
Číslo18, 17
Pozíciapivot
Bývalé tímyNew York Knicks
New Jersey Nets
Albany Patroons (ako tréner)
Gallitos de Isabela (ako tréner)
Chicago Bulls (ako tréner)
Los Angeles Lakers (ako tréner)
Klub pred draftomUniversity of North Dakota
Draft NBAV roku 1967 ako 17.tímom New York Knicks
OceneniaTréner roku NBA (1996)
Sieň slávy2007
Ďalšie odkazy
CommonsPhil Jackson
Pozri aj Športový portál

Phil Jackson, vlastným menom Philip Douglas Jackson (* 17. septembra 1945, Deer Lodge[1]) je americký basketbalový tréner a bývalý basketbalový hráč. Je držiteľom rekordu v počte vyhraných šampionátov NBA (ako tréner a hráč). V kluboch, ktoré viedol, trénoval viacerých slávnych hráčov akými boli napríklad Michael Jordan, Kobe Bryant, Shaquille O’Neal, Scottie Pippen, Dennis Rodman či Karl Malone.

Svoju profesionálnu basketbalovú kariéru začal v klube New York Knicks, s ktorým v rokoch 1970 a 1973 vyhral titul NBA, čo bolo jediný krát v histórii klubu. Koncom 70. rokov prestúpil do New Jersey Nets, kde ukončil svoju kariéru. V roku 1987 sa stal asistentom a v roku 1989 hlavným trénerom Chicago Bulls, s ktorým vyhral šesť ligových titulov v priebehu deviatich sezón po sebe. Bulls opustil v roku 1998, čo bolo v rovnakom čase ako odchod Michaela Jordana. Po ročnej prestávke od trénovania sa stal hlavným trénerom Los Angeles Lakers. Tento klub pod jeho vedením vyhral celkovo päť majstrovských titulov NBA. Trénerskú kariéru ukončil v roku 2011. V rokoch 2014 až 2017 bol prezidentom New York Knicks.

Jackson je uznávaný ako jeden z najlepších trénerov v histórii NBA.[2][3][4] Celkovo získal 13 ligových titulov - 11 ako tréner (6 s Chicago Bulls, 5 s Los Angeles Lakers) a 2 ako hráč (s New York Knicks). Je historickým lídrom v pomere víťazstiev v zápasoch odohraným pod jeho vedením (70,4 percenta).[5] V roku 1996 bol zvolený do zostavy 50. výročia NBA ako jeden z desiatich najlepších trénerov v histórii. V roku 2007 bol zaradený do basketbalovej siene slávy.

Počas svojej trénerskej kariéry bol známy tým, že používal tzv. útočné trojuholníky a Zen-budhizmus počas tréningu (z čoho pochádza jeho prezývka „Zen Master (zenový majster)“).[6] Je autorom mnohých kníh, napr. Sacred Hoops: Spiritual Lessons of a Hardwood Warrior a Posledná sezóna: Tím, ktorý hľadá svoju dušu, ktoré boli na zozname bestsellerov New York Times.

Mladosť a stredná škola[upraviť | upraviť zdroj]

V mladosti hrával basketbal, americký futbal, bejzbal a hod diskom.[7] Počas navštevovania strednej školy vo Willistone v Severnej Dakote bol členom školského basketbalového tímu. V tom čase dostal prezývku „Bones“ ("Kosti").[8]

So školským tímom dvakrát vyhral štátny šampionát.[9] V roku 1963 v rozhodujúcom zápase zaznamenal 35 bodov, čím vytvoril turnajový rekord v celkovom počte získaných bodov (96). Potom si ho všimol Bill Fitch, tréner basketbalového tímu Severnej Dakoty, ktorý sa snažil presvedčiť Jacksona, aby sa k nim pridal.[10][11]

Univerzitné pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Do tímu vedeného Fitchom sa napokon pripojil v roku 1963, no vtedajšie pravidlá NCAA nedovoľovali prvákom hrať v akademických súťažiach.[12] V prvej sezóne zápasu Jacksonovho univerzitného klubu Fighting Sioux získal tretie miesto v druhej divízii NCAA, pričom priemerne zaznamenal 11,8 bodu a 11,6 doskoku na zápas.[13]

V sezóne 1965/1966 mal Jackson v priemere 10 bodov viac na zápas (21,8 a 12,9), no ani tentoraz sa jeho tímu nepodarilo postúpiť do finále a sezónu tak napokon ukončil s klubom na 4. mieste. Rovnako ako v predchádzajúcej sezóne, Fighting Sioux prehral s basketbalovým tímom University of Southern Illinois.

Jackson v poslednom ročníku štúdia a zároveň reprezentovania Fighting Sioux zaznamenal v priemere 27,4 bodu a 14,4 doskoku na zápas, no tímu sa nepodarilo zopakovať ani výsledok z predchádzajúcej sezóny.

V každej sezóne bol vybraný do najlepšieho mužstva ročníka a dvakrát (v rokoch 1966 a 1967) bol ocenený titulom najužitočnejšieho hráča konferencie Juh-Stred.[14] Vo farbách Fighting Sioux nazbieral Jackson celkovo 1708 bodov (piate miesto na historickom zozname tímu) a 1109 doskokov (tretie).

Profesionálna kariéra (1967-1980)[upraviť | upraviť zdroj]

Jackson v roku 1968.

New York Knicks (1967 – 1978)[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky, zranenie a prvý šampionát (1967-1970)[upraviť | upraviť zdroj]

Jackson, ktorý počas štúdií vyrástol o dva palce a po ukončení štúdia meral 207 cm[15], bol súčasťou draftu NBA v roku 1967, kde ho vybral klub New York Knicks.[16]

Presťahovanie sa do New Yorku prinieslo v Jacksonovom živote významné zmeny. Rozviedol sa s manželkou a začal experimentovať s marihuanou a LSD.[17] Po rokoch uviedol, že vyskúšanie drog bolo dôležitým okamihom v jeho živote, keďže už vedel, čomu sa musí vyhýbať. V tom čase bol inšpirovaný knihou s názvom Zen a umenie údržby motocykla a snažil sa nájsť cestu k dokonalosti.[18]

Ako nováčik dokázal za svoj názor bojovať v šatni, často súperil s hráčmi s oveľa dlhšími skúsenosťami v hre, ktorí ho nazývali „Head'n'Shoulders“.[19] Vzhľadom na malý počet odohraných minút nebol Jackson strelcom v tíme Knicks ako dovtedy, čo ho prinútilo sústrediť sa na obrannú hru.[18]

V prvej sezóne v NBA odohral 74 zápasov základnej časti a 6 zápasov vyraďovacej časti,[20] s priemerom 6,2 bodu a 4,2 doskoku na zápas.[13] Tieto štatistiky mu umožnili ocitnúť sa spolu so svojím tímovým kolegom - Waltom Frazierom - v prvej päťke nováčikov sezóny.[21]

V sezóne 1968/1969 Jackson odohral len 47 zápasov základnej časti,[22] pričom zaznamenal priemerne 7,1 bodu a 5,2 asistencie na zápas. Utrpel zranenie chrbtice, ktoré ho vyradilo z hry počas nasledujúcej sezóny. Počas rekonvalescencie sa stal neoficiálnym asistentom vtedajšieho trénera Knicks - Williama Holzmana, kde sa učil viesť tím. Bola to sezóna, v ktorej Knicks vyhrali svoj tím vôbec prvý šampionát NBA.[23]

Postupný vývoj a druhý šampionát (1970-1973)[upraviť | upraviť zdroj]

Po viac ako ročnej prestávke sa Jackson vrátil hrať za Knicks, pričom počas sezóny zaznamenal priemerne 4,7 bodu a 3,4 doskoku na zápas. Odohral 71 zápasov základnej časti a 5 play off, počas ktorých trikrát nezískal ani bod.[24]

V ďalších dvoch sezónach Jackson zaznamenal štatistický progres. V sezóne 1971/1972 zaznamenal 7,2 bodu a 4,1 doskoku na zápas a v ďalšej 8,1 bodu a 4,3 doskoku, bol jedným z kľúčových rezervných hráčov Knicks, ktorí po výhre nad Los Angeles Lakers 4:1 vyhrali. šampionát NBA druhýkrát.[25] Tentokrát však Jackson hral v každom zo zápasov finálovej série s priemerom 8,4 bodu a 5,6 doskoku na zápas.[26]

Vrchol kariéry (1973-1975)[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 1973/1974 sa Jackson objavil vo všetkých 82 zápasoch základnej časti, čo bolo po jediný raz vo svojej kariére, pričom zaznamenal v priemere 11,1 bodu a 5,8 doskoku na zápas, pričom na ihrisku strávil v priemere 25 zo 48 minút.[13] V tom čase bol tiež na 13. mieste v štatistike najlepších obrancov ligy (podľa počtu bodov získaných súpermi na 100 držaní lopty) a so skóre 1,8 percenta medzi hráčmi s najlepším percentom zblokovaných striel.[27] V zápase proti Clevelandu Cavaliers hranému 1. decembra 1973 získal 30 bodov (pri 43 minútach na ihrisku),[28] čo je jeho kariérny rekord.[13]

V play-off sa Jackson objavil v 12 zápasoch.[29] V semifinále konferencie Knicks porazili Capitol Bullets 4:3[30], no v ďalšom kole vypadli a podľahli Boston Celtics 4:1.[31] V poslednom zápase série Jackson nazbieral 27 bodov (najviac z hráčov Knicks)[32], čím vytvoril svoj kariérny rekord v play-off.[13]

Zápasy ročníka 1974/1975 boli štatisticky veľmi podobné tým predchádzajúcim.[13] V základnej časti odohral 78 zápasov, v ktorých zaznamenal dvakrát viac ako 20 bodov. V tom čase bol na ihrisku v priemere 29,3 minúty (najviac v kariére), zaznamenal v priemere 10,8 bodu a 7,7 doskoku na zápas. Bol tiež najfaulovanejším hráčom základnej časti (spolu s Bobom Dandridgeom), s 330 osobnými chybami. V play-off Knicks tentoraz vypadli už v prvom kole po prehre 2:1 s Houston Rockets. Štatisticky najlepšie Jacksonovi vyšla druhá sezóna, kedy hral v Knicks, kde zaznamenal 12 bodov a zaznamenal 10 doskokov (najviac v tíme).

Posledné roky v Knicks (1975-1978)[upraviť | upraviť zdroj]

V nasledujúcich rokoch sa Jacksonova úloha v Knicks postupne znižovala.[13] Hoci v sezóne 1975/1976 odohral 80 zápasov, na ihrisku strávil iba 18,3 minúty na zápas, pričom zaznamenal priemer 6 bodov a 4,3 doskoku (jedenásťkrát skóroval cez 10 bodov)[33] Knicks sa nedokázali kvalifikovať do play-off, sezónu ukončili štvrtí v Atlantickej divízii s 38 víťazstvami a 44 prehrami. [34]

V sezóne 1976/1977 strávil Jackson na ihrisku len 13,6 minúty na zápas (so 76 odohratými zápasmi), pričom zaznamenal priemerne 3,4 bodu a 3 doskoky. Iba šesťkrát zaznamenal viac ako 10 bodov a Knicks sa opäť nepodarilo kvalifikovať do play-off (bilancia 40-42).

Posledná sezóna v Knicks bola pre Jacksona štatisticky najhoršou sezónou v celej jeho kariére. Nastúpil len v 63 zápasoch s priemerom 2,4 bodu na zápas a 1,3 doskoku, pričom na ihrisku hral v priemere 10,4 minúty.[35] Knicks však postúpili do play-off.[36] V prvom kole zdolali Cleveland Cavaliers 2:0,[37] no následne prehrali v semifinále koferenecie s klubom Philadelphia 76ers 4:0.[38] Jackson hral vo všetkých zápasoch, ktoré hrali Newyorčania.[39]

New Jersey Nets (1978 – 1980)[upraviť | upraviť zdroj]

8. júna 1978 bol Jackson vymenený počas draftu v roku 1978 do New Jersey Nets výmenou za voľby v prvom kole v rokoch 1978 a 1979.[40] Z Knicks tak odišiel po jedenástich odohratých sezónach.[13]

V prvej sezóne za Nets Jackson odohral 59 zápasov s priemerom 6,3 bodu a 3 doskokov na zápas, pričom na ihrisku strávil priemerne 18,3 minúty.[41] Nets ukončili sezónu na treťom mieste v Atlantickej divízii a do play off postúpili s bilanciou 37-45.[42] Po prehre 2:0 s Philadelphiou 76ers však vypadli už v prvom kole.[43] Jackson odohral v oboch zápasoch celkovo 20 minút a zaznamenal 4 body a 3 doskoky.[44]

Sezóna 1979/1980 bola poslednou a najkratšou sezónou v Jacksonovej kariére.[45] Odohral iba 16 zápasov, v ktorých zaznamenal v priemere 4,1 bodu a 1,5 doskoku na zápas.[13]

Trénerská kariéra (1978-2011)[upraviť | upraviť zdroj]

Štýl práce[upraviť | upraviť zdroj]

Na Jacksonovu trénerskú prácu mala veľký vplyv filozofia pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky.[15] V rámci svojich tréningov využíval meditáciu[46] a praktiky súvisiace so zenom (odtiaľ prezývka „Zenový majster“ ).[47] Snažil sa hráčov inšpirovať, namiesto toho, aby ich usmerňoval.[48] Veril, že každý hráč je dôležitým prvkom celku, ktorým je tím.[48] Bol založený na psychológii, individuálnom prístupe k hráčom, snažiac sa z každého vydolovať jeho pravú podstatu, zbavenú strachov a nadmerného ega.[48] Týmto spôsobom presvedčil hráčov, aby sa obetovali pre úspech tímu.[48]

Veril, že sa netreba sústrediť na víťazstvo, ale na vytvorenie čo najlepších podmienok pre víťazstvo. Závislosť navíťazstve nazval „hrou porazených“.[48][49]

Jacksonov štýl práce bol vyjadrený v útočnej taktike trojuholníka, ktorú používal a ktorá je označovaná za najdominantnejšiu taktiku v histórii basketbalu.[50][51] Počas 20 rokov, v ktorých viedol Chicago Bulls a Los Angeles Lakers týmto spôsobom vyhral 11 majstrovstiev NBA.[50]

Začiatky (1978-1987)[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení basketbalovej kariéry sa stal asistentom trénera v New Jersey Nets[52], jeho poslednom tíme jeho aktívnej hráčskej kariéry. Potom pôsobil v nižšej lige CBA a portorickej BSN.[53] Po prevzatí Albany Patroons v roku 1982 chcel vytvoriť dokonalý tím, v ktorom by bol každý basketbalista nielen rovnako dôležitý pre tím, ale mal by dokonca rovnaký plat.[54] Mužstvo rozdelil na päťky, ktoré hrali rovnomerne a až v posledných minútach uviedol na ihrisko hráčov, ktorí predtým podávali najlepšie výkony.[18] Vtedy sa naučil ako sa vysporiadať s hráčmi, ktorí hrajú len pre individuálne výsledky a sústredil sa na to urobiť z nich hráčov, ktorí sa obetujú pre tím. Tých, ktorí odmietli počúvať, vyhodili z mužstva. Príkladom je Michael Graham, ktorý bol jedným z najlepších hráčov Patronov, ale odmietol prijať Jacksonovu filozofiu[52][55]. Nakoniec v sezóne 1983/1984 doviedol mužstvo až k šampionátu CBA, vďaka čomu získal v tejto lige titul tréner roka.[56] Potom však odstúpil z vedenia tímu, pretože si myslel, že pokazil Grahamovu kariéru.[55] Počas pôsobenia v Portoriku s tímami Piratas de Quebradillas a Gallitos de Isabela sa naučil ovládať svoje emócie, keďže tam bolo viac bitiek medzi hráčmi a fanúšikmi.[18]

Po odchode z CBA sa pokúsil stať sa asistentom trénera v New York Knicks, ale jeho bývalý klub neprejavil záujem.[57] Vtedy začal uvažovať o zmene odvetvia jeho pôsobenia.[18] Keď sa zaregistroval ako nezamestnaný, zavolal ho Jerry Krause, aby sa pripojil k trénerskému tímu Chicago Bulls.[57][58]

Chicago Bulls (1987-1998)[upraviť | upraviť zdroj]

Jackson počas poslednej sezóny v Bulls.

Začiatky (1987-1989)[upraviť | upraviť zdroj]

K Bulls sa pridal v roku 1987, stal sa asistentom Douga Collinsa.[59] Vtedy sa stretol s Texom Winterom, od ktorého sa naučil taktiku útočných trojuholníkov.[60] Za Bulls už hrali hráči ako Michael Jordan a Scottie Pippen[61], nepostúpili však do play-off. Za tento neúspech bol obviňoavný hlavný tréner, ktorý nakoniec o svoju pozíciu prišiel.[62] Po prepustení Collinsa v roku 1989 to bol Jackson, kto prevzal funkciu hlavného trénera Bulls.[63] Okamžite začal využívať systém útočného trojuholníka.

Prvé tri ligové tituly (1989-1994)[upraviť | upraviť zdroj]

Hneď v prvej sezóne sa jeho tím dostal do finále východnej konferencie[64], kde však po siedmich zápasoch prehral s neskorším šampiónom NBA Detroit Pistons[65]. V nasledujúcich troch rokoch boli Bulls pod jeho vedením neporazení a trikrát získali titul.[66]

Bez Michaela Jordana (1994 – 1995)[upraviť | upraviť zdroj]

V nasledujúcich dvoch sezónach sa mužstvo oslabené o jedného z najlepších basketbalistov Michaela Jordana[67], ktorý začínal s bejzbalom,[68] prebojovalo len do druhého kola play-off[69][70], ale Jackson napriek tomu zostal na svojej pozícii.

Tri ligové tituly za sebou (1995-1998)[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 1995-1996 sa Jordan rozhodol s bejzbalom skončiť a opäť sa vrátil na basketbalový parket. Od jeho návratu ožili šance Bulls na ďalší šampionát.[67] Ukázalo sa, že je fenoménom ligy a následne Jackson po prvý a jediný raz vo svojej kariére vyhral cenu pre trénera roka. Dostali sa do finále, kde porazili Seattle SuperSonics za ktorých hrali Gary Payton a Shawn Kemp.[71] Túto sezóny bol vybraný do tímu 50. výročia NBA ako jeden z desiatich najlepších trénerov v histórii. V dvoch po sebe idúcich sezónach hrali Bulls vo finále proti Utah Jazz,[72] obidve vyhrali a získali tak už druhýkrát tri majstrovské tituly v rade.[73]

Napriek úspechom tímu to medzi Jacksonom a generálnym manažérom Bulls Jerrym Krauseom zaiskrilo[74]. Niektorí verili, že Krause žiarlil na to, že Jacksonovi médiá pripisovali celkový úspech tímu Chicaga. Po rokovaniach však bola zmluva s Jacksonom predĺžená len na sezónu 1997-1998.[74] Na tlačovej konferencii Krause oznámil predĺženie kontraktu, no zároveň oznámil, že Jackson tím po dokončení sezóny opustí, aj keby Bulls získali titul.[74][11] Michael Jordan po sezóne ukončil kariéru a ďalší hráči, ako Scottie Pippen a Dennis Rodman, ktorí sympatizovali s Jacksonom odišli z mužstva na vlastnú žiadosť.[75]

Los Angeles Lakers (1999-2011)[upraviť | upraviť zdroj]

Tri ligové tituly a prehraté finále (1999-2005)[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku bez trénerstva Jackson podpísal päťročný kontrakt s Los Angeles Lakers na celkovú sumu 30 miliónov dolárov.[76] Na výsledky sa nemuselo dlho čakať, pretože hneď v prvej sezóne sa s klubom dostal až do finále NBA , kde napokon zdolali Indianu Pacers.[77] Po tomto víťazstve sa Lakers vrátili na majstrovský trón po jedenásťročnej prestávke.[78]

O rok neskôr sa Lakers s Jacksonom ako ich trénerom dostali aj do finále NBA bez toho, aby predtým prehrali zápas v play-off[79]. Prvá prehra prišla vo finále proti Philadelphii 76ers[80], no vyhrali ďalšie štyri zápasy a získali titul druhýkrát za sebou , pričom v posezónnej bilancii mali bilanciu 15-1. V play-off v roku 2002 kládli Sacramento Kings Jacksonovmu tímu veľký odpor, no napriek tomu sériu po siedmich zápasoch vyhrali<.[81]Vo finále NBA nastúpili Lakers proti New Jersey Nets, ktoré zdolali v štyroch zápasoch a získali tak majstrovský titul tretíkrát za sebou.[82]Bolo to po tretíkrát v Jacksonovej kariére, čo jeho tím vyhral trikrát NBA šampionát za tri roky.[83]

Medzi Kobe Bryantom a Shaquillom O'Nealom bolo v tíme čoraz väčšie napätie [84]. Nakoniec sa atmosféra rozšírila aj na Jacksona, ktorý nedokázal nájsť spoločnú reč s Bryantom,[85] ktorý kritizoval jeho útočnú trojuholníkovú taktiku[86]. Zlá atmosféra v tíme bola jednou z príčin, že Lakers podľahli San Antonio Spurs v semifinále Západnej konferencie.

Po sezóne sa do kádra Lakers pripojili veteráni Gary Payton a Karl Malone,[87] čím sa stal klub kandidátom na prvenstvo[88][89]. Počas celej sezóny ich však každú chvíľu sprevádzali nové spory. Všetko to začalo, keď bol Kobe Bryant obvinený zo sexuálneho obťažovania a postavený pred súd, čo znamenalo, že musel každú chvíľu cestovať do Colorada. Sezónne verejné škodlivé napätie medzi Bryantom a Shaquillom O'Nealom len zhoršilo atmosféru v tíme[84]. Napriek toľkým prekážkam sa Jacksonovi podarilo vytiahnuť z tímu zvyšok síl a ukončiť pravidelnú sezónu s 56 výhrami na svojom konte[90]. Vo finále NBA však prehrali s Detroit Pistons a Jackson odstúpil krátko po skončení finále.[91][92][93]

Počas ročnej prestávky od NBA, na jeseň 2004, vydal knihu Posledná sezóna: Tím, ktorý hľadá svoju dušu, v ktorej podrobne opísal udalosti zo sezóny 2003-2004.[94] Najviac kritiky padlo na Bryanta, ktorého Jackson nazval „netrénovateľným“.[95]

Roky bez zisku ligových titulov (2005-2008)[upraviť | upraviť zdroj]

Jackson ako tréner Lakers v roku 2010.

Jackson sa vrátil do Lakers v sezóne 2005-2006.[96] Uzavrel prímerie s Bryantom a podpísaním 3-ročného kontraktu v hodnote 30 miliónov dolárov sa stal najlepšie zarábajúcim trénerom v NBA. Čakala ho veľká výzva, pretože len rok predtým sa Lakers[97] nepodarilo postúpiť do play-off. V základnej časti dokázali vyhrať 45 zápasov, čo bol 11-percentný pokrok v porovnaní s predchádzajúcou sezónou[98]. Play-off Lakers nezvládli a v prvom kole vypadli po siedmich zápasoch s Phoenix Suns, pričom pre Jacksona to bola prvá porážka v prvom kole v celej jeho kariére.[99]

7. januára 2007 vyhral Jackson svoj deväťstý zápas v základnej časti s najnižším počtom odohraných zápasov v histórii.[100] V sezóne 2006-2007 sa Lakers darilo ešte horšie ako vlani a sezónu ukončili s bilanciou 42-40[101], čo boli najhoršie čísla v Jacksonovej kariére[102]. V play-off opäť prehrali v prvom kole s Phoenix Suns[103], no zmluva s Jacksonom bola predĺžená o ďalšie dva roky.[104]

Odkedy Lakers angažovali 2. februára 2008 Paua Gasola[105] z Memphisu Grizzlies vyhrali 27 zápasov[106]. V tej istej sezóne Lakers postúpili do finále NBA,[107] kde si zahrali s Boston Celtics[108], ktorý napokon vyhral aj majstrovský titul v NBA.[109] Zabránili tak Jacksonovi predbehnúť svojho legendárneho trénera Reda Auerbacha v počte získaných majstrovských prsteňov na pozícií trénera.[110]

Ďalšia sezóna a koniec kariéry (2008-2010)[upraviť | upraviť zdroj]

25. decembra 2008 sa Jackson vyhral svoj 1000. zápas v NBA (na ktorý potreboval rekordne najmenej celkových zápasov)[111][112] a jeho Lakers dostali do finále NBA.[113] Porazili Orlando Magic[114] a teda Jackson získal 10. titul v kariére.[115] Po sezóne 2008-2009 Jackson plánoval odísť do dôchodku kvôli zdravotným problémom,[116] no napokon sa nasledujúci rok vrátil k trénovaniu Lakers, pričom zarobil rekordných 12 miliónov dolárov za sezónu.[117] 3. februára 2010 predbehol Pata Rileyho a stal sa trénerom s navjaiac víťazstvami v histórii Lakers.[118] V tejto sezóne sa tím z Los Angeles opäť dostal do finále NBA, kde sa Lakers opäť stretli proti Boston Celtics.[119] Tentoraz však porazili Celtics po siedmich zápasoch.[120] Pre Jacksona to bol 11. ligový titul v kariére.[121]

Po zisku majstrovského titulu v roku 2010 Jackson opäť zvažoval odchod do dôchodku.[122] 1. júla 2010 ale oznámil, že bude trénovať Lakers počas ďalšej sezóny.[123] V auguste podpísal ročnú zmluvu,[124] v ktorej uviedol, že toto bude jeho posledná sezóna v kariére.[124] Jeho Lakers obsadili druhé miesto v Západnej konferencii[125] v základnej časti a patrili medzi favoritov na titul. V druhom kole vyraďovacej časti však prehrali 4:0 s neskorším šampiónom NBA Dallasom Mavericks,[126] čo bola prvá prehra v sérií bez víťazného zápasu jeho kariéry.[127] Po sezóne Jackson v súlade so svojím sľubom nepredĺžil zmluvu a ukončil svoju trénerskú kariéru[128]

Uznanie a úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

Jackson je uznávaný ako najlepší tréner v histórii NBA.[129][130][131][11] Počas svojej kariéry získal celkovo 13 ligových titulov, 11 ako tréner (6 s Chicago Bulls, 5 s Los Angeles Lakers) a 2 ako hráč s New York Knicks.[132] Je najlepším trénerom všetkých čias v pomere víťazstiev k zápasu so skóre 70,4 percenta[133] a rekordérom titulov NBA (ako tréner alebo hráč).[134]

V roku 1981 bol zaradený do športovej siene slávy svojej alma mater - Univerzity v Severnej Dakote a v roku 2007 do basketbalovej siene slávy.[135]

V lete 2008 obdržal čestný doktorát na University of North Dakota.[136]

Funkcionárska kariéra (2014-2017)[upraviť | upraviť zdroj]

Dlhšie obdobie rokovali New York Knicks s Jacksonom o vstupe do organizácie[137]. Rokovania sa skončili 18. marca 2014, kedy bol na tlačovej konferencii oficiálne predstavený ako prezident klubu.[138] Podľa zmluvy mal túto funkciu vykonávať päť rokov[139], no v roku 2017 bol prepustený, po konflikte s vtedajšou hlavnou hviezdou tímu - Carmelom Anthonym.[140]

Súkromný život[upraviť | upraviť zdroj]

Je synom pastora - Charlesa a kazateľky - Elisabeth Funk Jacksonovej.[11][1] Spočiatku bol spolu s rodičmi členom komunity Kongregácie Božej. Keď sa po drafte presťahoval do New Yorku, zmenil svoj prístup k životu a narazil na zenbudhizmus. Potom sa rozišiel so svojou manželkou June Jacksonovou[141], s ktorou mal štyri deti. Okrem basketbalu hral aj americký futbal a bejzbal, zúčastňoval sa atletických súťaží.

V roku 2008 získal čestný doktorát na University of North Dakota.[142] Mal vzťah s Jeanie Bussovou, dcérou majiteľa Los Angeles Lakers Jerryho Bussa, s ktorou má dcéru Elizabeth[143]. Má sedem vnúčat[143]. Žije v štvrti Playa del Rey v Los Angeles.[144]

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Sacred Hoops: Spiritual Lessons of a Hardwood Warrior[upraviť | upraviť zdroj]

Túto knihu napísal po víťazstve v NBA s Chicago Bulls v rokoch 1991–93. Jeho spoluautorom je Hugh Delehanty.[145] Jackson v nej uvádza ako motivovať hráčov, aby mysleli kolektívne a vzdali sa individuálnych ambícií v prospech tímu, čím by sa z neho stal basketbalový tím šampiónov.[146]

Iné knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zober to všetko! (1970, spoluautor George Kalinsky)
  • Maverick (1975, spoluautor Charley Rosen)
  • Viac ako hra (2001, spoluautor Charley Rosen)
  • Posledná sezóna: Tím hľadá svoju dušu (2004, spoluautor Michael Arkush)
  • Los Angeles Lakers: 50 úžasných rokov v meste anjelov (2009, predhovor)
  • Journey to the Ring: Behind the Scenes with the NBA Champion 2010 Lakers (2010)
  • 11 prsteňov ( jedenásť prsteňov Duša úspechu 2013, spoluautor Hugh Delehanta; vyd. polovicu. SQN 2014)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b LAZENBY, Roland. Mind Games (Phil Jackson's Long Strange Journey). [s.l.] : Diversion Books, 2013. 712 s. ISBN 978-1-938120-81-7.
  2. ↑ CIPRIANO, Chris. Phil Jackson: Greatest Coach Ever? [online]. bleacherreport.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  3. ↑ Andrew McKay. Phil Jackson: The Inspirational Story Behind One of Basketball's Greatest Coaches. [s.l.] : Lulu Press, Inc, 2016. 13 s. ISBN 978-1-329-84044-7.
  4. ↑ Jackson? Nejúspěšnější kouč v historii NBA [online]. isport.blesk.cz, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  5. ↑ 11 NBA Titles And A 70% Win Rate, Phil Jackson Is The Best Coach Of All Time [online]. thesportsman.com, 2021-01-07, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  6. ↑ KRIVOŠÍK, Lukáš. Majster basketbalového zenu. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2015-01-04. Dostupné online [cit. 2021-10-28]. ISSN 1336-653X.
  7. ↑ Jakub Jelonek, ISSN 2082-2030 
  8. ↑ EVANS, John Fredric. Phil Jackson. [s.l.] : Enslow Publishing, LLC, 2019. 112 s. ISBN 978-0-7660-9799-5.
  9. ↑ Grasso, John., ISBN 9780810875067, OCLC 694791373 
  10. ↑ JACKSON, Phil; ROSEN, Charley. More Than a Game. [s.l.] : Seven Stories Press, 2011. 320 s. ISBN 978-1-60980-262-2.
  11. ↑ a b c d Phil Jackson: S Jordanom vychádzal, Bryant ho hneval. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-08-19. Dostupné online [cit. 2021-10-28].
  12. ↑ Sioux Award Recipient [online]. undalumni.org, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online. Archivované 2021-10-28 z originálu.
  13. ↑ a b c d e f g h i Phil Jackson [online]. basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  14. ↑ Written By: Tom Miller. Former UND teammates recall Phil Jackson as a two-sport star [online]. duluthnewstribune.com, 2018-09-21, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  15. ↑ a b Phil Jackson [online]. hoophall.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  16. ↑ 1967 NBA Draft [online]. basketball-reference.com, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  17. ↑ Rosen, Charles,, ISBN 0872234398, OCLC 1818177 
  18. ↑ a b c d e CEGLIŃSKI, Łukasz. Phil Jackson kończy karierę. Jak stał się ikoną NBA [online]. sport.pl, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online. (polsky)
  19. ↑ Richmond, Peter, 1953-, ISBN 9780399158704, OCLC 859168779 
  20. ↑ Phil Jackson 1967-68 Game Log [online]. basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  21. ↑ 1967-68 NBA Season Summary [online]. basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  22. ↑ Phil Jackson 1968-69 Game Log [online]. basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  23. ↑ New York Knicks [online]. basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  24. ↑ Phil Jackson 1970-71 Game Log [online]. basketball-reference.com, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  25. ↑ 1972-73 New York Knicks Roster and Stats [online]. basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  26. ↑ 1973 NBA Finals Knicks vs. Lakers [online]. basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  27. ↑ basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  28. ↑ Cleveland Cavaliers at New York Knicks Box Score, December 1, 1973 [online]. basketball-reference.com, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  29. ↑ basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  30. ↑ basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  31. ↑ basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  32. ↑ New York Knicks at Boston Celtics Box Score, April 24, 1974 [online]. basketball-reference.com, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  33. ↑ Phil Jackson 1975-76 Game Log [online]. basketball-reference.com, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  34. ↑ 1975-76 NBA Standings [online]. basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  35. ↑ basketball-reference.com. Dostupné online.
  36. ↑ basketball-reference.com. Dostupné online.
  37. ↑ basketball-reference.com. Dostupné online.
  38. ↑ 1978 NBA Eastern Conference Semifinals Knicks vs. 76ers [online]. basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  39. ↑ Phil Jackson 1977-78 Game Log [online]. basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  40. ↑ 1977-78 New York Knicks Transactions [online]. basketball-reference.com, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  41. ↑ basketball-reference.com. Dostupné online.
  42. ↑ basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  43. ↑ basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  44. ↑ basketball-reference.com. Dostupné online.
  45. ↑ Phil Jackson [online]. nba.com, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  46. ↑ MIXON, Pat. Los Angeles Lakers' Phil Jackson: The Real Secret Behind The Zen [online]. bleacherreport.com, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  47. ↑ Six Reasons Phil Jackson Deserves His Nickname, The 'Zen Master' [online]. huffpost.com, 2014-04-01, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  48. ↑ a b c d e SHARMA, Sunil. Phil Jackson the Zen Master who conquered basketball [online]. sunilsharmauk.medium.com, 2019-06-18, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  49. ↑ JACKSON, Phil; DELEHANTY, Hugh. Eleven Rings (The Soul of Success). [s.l.] : Penguin, 2013. 384 s. ISBN 978-1-101-61796-0.
  50. ↑ a b KLOSTERMAN, Chuck. What Ever Happened to the Triangle Offense? [online]. grantland.com, 2012-01-18, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  51. ↑ NBA: Is The Triangle An Outdated Offensive Scheme? [online]. hoopshabit.com, 2016-10-18, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  52. ↑ a b To the surprise of some, Phil Jackson became a basketball lifer [online]. latimes.com, 2010-10-18, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  53. ↑ SPORTS OF THE TIMES; Phil Jackson Deserves A Shot [online]. nytimes.com, 1989-06-03, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  54. ↑ ESPN Classic - The Art of Three-Peat [online]. espn.com, [cit. 2023-06-16]. Dostupné online.
  55. ↑ a b Schenectady Gazette - Google News Archive Search [online]. news.google.com, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  56. ↑ SEXTON, Joshua. Phil Jackson vs. Pat Riley: Comparing Their Careers as Coach of the Lakers [online]. bleacherreport.com, 2011-08-19, [cit. 2023-06-16]. Dostupné online.
  57. ↑ a b Jackson: No desire to return to Bulls [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  58. ↑ Phil Jackson on Jerry Krause, A Master of Many Talents [online]. nba.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  59. ↑ Archives [online]. latimes.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  60. ↑ Phil Jackson [online]. nytimes.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  61. ↑ basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  62. ↑ Despite Bulls’ Success, They Fire Doug Collins [online]. latimes.com, 1989-07-07, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  63. ↑ Bulls Elevate Phil Jackson to Head Coach [online]. nytimes.com, 1989-07-11, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  64. ↑ basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  65. ↑ Sam Smith, Chicago Tribune. PISTONS SHUT OFF JORDAN AND BULLS [online]. chicagotribune.com, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  66. ↑ Archivovaná kópia [online]. sportsillustrated.cnn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online. Archivované 2010-01-17 z originálu.
  67. ↑ a b Legends profile: Michael Jordan [online]. NBA.com, rev. 2021-09-14, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  68. ↑ Jerry Reinsdorf, Bulls and White Sox owner, thinks Michael Jordan would have reached MLB [online]. cbssports.com, 2020-07-15, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  69. ↑ basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  70. ↑ basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  71. ↑ The Payton-Kemp’ Sonics were truly dominant at their peak, then they met the Jordan’ Bulls [online]. talkbasket.net, 2020-05-15, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  72. ↑ Land Of Basketball.com [online]. landofbasketball.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  73. ↑ 24: Jordan's jumper secures 6th NBA title [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  74. ↑ a b c Flashback #33: Bulls Offseason Drama: Will They Return? (1997) [online]. chicago.cbslocal.com, 2012-02-16, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  75. ↑ Profile of Phil Jackson [online]. NBA.com. Dostupné online.
  76. ↑ PRO BASKETBALL; Jackson Accepts a Big Offer, Citing the Lakers' Talent [online]. nytimes.com, 1999-06-17, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  77. ↑ Lakers Universe.com [online]. lakersuniverse.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  78. ↑ Lakers Season by Season Recap [online]. nba.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  79. ↑ 2000-01 Los Angeles Lakers Schedule and Results [online]. basketball-reference.com, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  80. ↑ basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  81. ↑ USATODAY.com - L.A. survives OT in Game 7 to keep Kings off throne [online]. usatoday30.usatoday.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  82. ↑ USATODAY.com - Lakers sweep up Nets, complete three-peat [online]. usatoday30.usatoday.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  83. ↑ USATODAY.com - Phil Jackson: Zen and now [online]. usatoday30.usatoday.com, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  84. ↑ a b Shaq calls Lakers 'my team' [online]. espn.com, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  85. ↑ ABC News. Shaq Wants Trade as Lakers Argue [online]. abcnews.go.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  86. ↑ ESPN.com - Page2 - Like father, like Kobe [online]. espn.com, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  87. ↑ Lakers Sign Free Agents Gary Payton and Karl Malone [online]. nba.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  88. ↑ PRO BASKETBALL: With Bryant Absent, Lakers Begin Practicing [online]. nytimes.com, 2003-10-04, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  89. ↑ Lakers are a lock -- for turmoil [online]. archive.boston.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  90. ↑ basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  91. ↑ Jackson steps down as Lakers coach [online]. edition.cnn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  92. ↑ Coach could move to another Lakers job [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  93. ↑ Jackson Will Not Return as Coach of Lakers [online]. nba.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  94. ↑ JACKSON, Phil; ARKUSH, Michael. The Last Season (A Team in Search of Its Soul). [s.l.] : Penguin Press, 2005. 289 s. ISBN 978-0-14-303587-9.
  95. ↑ USATODAY.com - Jackson in book: Kobe never wanted to be a sidekick [online]. usatoday30.usatoday.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  96. ↑ Phil Jackson znów w Lakers [online]. sport.interia.pl, 2005-06-14, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  97. ↑ basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  98. ↑ basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  99. ↑ Totally Eclipsed [online]. latimes.com, 2006-05-08, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  100. ↑ AP. Lakers end Dallas winning streak; Jackson wins 900th game as coach [online]. taiwannews.com.tw, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online. Archivované 2021-10-28 z originálu.
  101. ↑ basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  102. ↑ basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  103. ↑ 2007 Playoffs: Opening Round - Suns Defeat Lakers, 4-1 | Phoenix Suns [online]. nba.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  104. ↑ Jackson finally agrees to two-year extension to coach Lakers [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  105. ↑ Lakers Acquire Gasol From Grizzlies [online]. nba.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  106. ↑ basketball-reference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  107. ↑ ESPNNBA Playoffs 2008 [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  108. ↑ RedSox Maniac. Celtics Vs. Lakers : Analysis & Predictions For The 2008 NBA Finals [online]. bleacherreport.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  109. ↑ Ring it up! [online]. archive.boston.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  110. ↑ Jackson can't pass Auerbach when Celtics roll [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  111. ↑ TANK, Frank. On This Date in Sports December 25, 2008: Phil 1000 [online]. barstoolsports.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  112. ↑ What Happened on December 25, 2008 [online]. onthisday.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  113. ↑ Kobe's 35 points, 10 assists lead Lakers back to NBA Finals [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  114. ↑ Game recap: 99 [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  115. ↑ ESPN [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  116. ↑ Master plan: Who succeeds Jackson? [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  117. ↑ John 'Fatty' Fatland. Phil Jackson: The NBA's First Part-Time, $12 Million Coach [online]. bleacherreport.com, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  118. ↑ Phil Jackson makes Pat Riley Irrelevant [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  119. ↑ ADANDE, J.A.. Kobe And The Drive For Five [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  120. ↑ ADANDE, J.A.. Lakers Capture Franchise Title No. 16 [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  121. ↑ Lakers Season Capsules [online]. nba.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  122. ↑ Jackson 'leaning towards retiring' [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  123. ↑ Jackson will return to Lakers [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  124. ↑ a b Source: Phil Jackson signs new deal [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  125. ↑ 2010-11 NBA Season Summary [online]. basketball-reference.com, [cit. 2022-02-23]. Dostupné online.
  126. ↑ Jason Terry ties NBA playoff record as Mavs sweep defending champions [online]. espn.com, 2011-05-09, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  127. ↑ Phil Jackson [online]. basketball-reference.com, [cit. 2022-02-23]. Dostupné online.
  128. ↑ KAMENETZKY, Brian. One last press conference for Phil Jackson [online]. espn.com, 2011-05-12, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
  129. ↑ Is Phil Jackson the best coach in NBA history? [online]. chicagotribune.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  130. ↑ X marks the spot of greatest NBA coach [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  131. ↑ POTTER, Cliff. NBA Playoffs 2011: Phil Jackson, the Greatest Coach of All Time [online]. bleacherreport.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  132. ↑ MARKAZI, Arash. Jackson had no choice but to stay [online]. espn.com, 2010-06-20, [cit. 2022-01-13]. Dostupné online.
  133. ↑ The Men who Led the LakersPhil Jackson (1999-2004, 2005-2011) | Los Angeles Lakers [online]. nba.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  134. ↑ Darrelle Thompson. 6 Coaches Who Played that Won the Most NBA Titles [online]. sportscasting.com, 2019-05-11, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  135. ↑ University of North Dakota Athletics [online]. fightinghawks.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  136. ↑ Speaker Profile [online]. sloansportsconference.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  137. ↑ Phil Jackson signs with Knicks [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  138. ↑ FINE, Larry. Jackson introduced as president of Knicks [online]. reuters.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  139. ↑ Zen Era: Phil Jackson Comes Home, Is Introduced As Knicks President At MSG [online]. newyork.cbslocal.com, 2014-03-18, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  140. ↑ Phil Jackson dishes blame around for his Knicks failure [online]. nypost.com, 2021-03-26, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  141. ↑ ŠEFRÁNEK, Peter. Tréner Lakers Phil Jackson chce desiaty titul. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2021-10-28]. ISSN 1335-4418.
  142. ↑ UND to award alum Phil Jackson honorary degree [online]. espn.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  143. ↑ a b GOUDREAU, Jenna. LA Lakers' Jeanie Buss Doesn't Play By The Rules [online]. forbes.com, 2011-01-24, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  144. ↑ Retirement can’t come soon enough for Phil Jackson [online]. latimes.com, 2011-04-07, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  145. ↑ Mike W. Mike W's Reviews > Sacred Hoops: Spiritual Lessons of a Hardwood Warrior [online]. goodreads.com, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  146. ↑ JACKSON, Phil; DELEHANTY, Hugh. Sacred Hoops (Spiritual Lessons of a Hardwood Warrior). [s.l.] : Hachette Books, 2006. 240 s. ISBN 978-1-4013-0881-0.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Phil Jackson na poľskej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Phil_Jackson&oldid=7762447“