Philidorova obrana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
abcdefgh
8
a8 čierny Veža
b8 čierny Jazdec
c8 čierny Strelec
d8 čierny Dáma
e8 čierny Kráľ
f8 čierny Strelec
g8 čierny Jazdec
h8 čierny Veža
a7 čierny Pešiak
b7 čierny Pešiak
c7 čierny Pešiak
f7 čierny Pešiak
g7 čierny Pešiak
h7 čierny Pešiak
d6 čierny Pešiak
e5 čierny Pešiak
e4 biely Pešiak
f3 biely Jazdec
a2 biely Pešiak
b2 biely Pešiak
c2 biely Pešiak
d2 biely Pešiak
f2 biely Pešiak
g2 biely Pešiak
h2 biely Pešiak
a1 biely Veža
b1 biely Jazdec
c1 biely Strelec
d1 biely Dáma
e1 biely Kráľ
h1 biely Veža
8
77
66
55
44
33
22
11
abcdefgh

Philidorova obrana je jedno z najstarších šachových otvorení. Začína ťahmi:

1. e4 e5 2. Jf3 d6

Občas vznika aj z Pircovej obrany po 1. e4 d6 2. d4 Jf6 3. Jc3 e5 (alebo 3... Jbd7 4. Jf3 e5) 4. Jf3 Jbd7. Na vrcholovej úrovni sa príliš nevyskytuje, pretože čierny síce ťahom 3. ... d6 chráni svojho pešiaka na poli e5, ale zároveň týmto ťahom bráni svojmu čiernopoľnému strelcovi zapojiť sa do hry. Napriek uvedenej nevýhode je otvorenie úplne korektné a pri najlepších ťahoch oboch strán je hra vyrovnaná.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvýkrát sa táto obrana spomína už v tzv. göttingenskom rukopise, ktorý pochádza z roku 1471. Toto otvorenie úspešne hrával a rozobral jeden z najlepších šachistov 18. storočia Philidor, ktorý si zakladal na pešiakovej štruktúre a tento ťah doporučoval, pretože 2. ... Jc6 podľa neho blokuje pešiaka c7.[1]Za najlepšie pokračovanie sa považuje obsadenie stredu 3. d4. V 19. storočí slávil úspechy s týmto otvorením Paul Morphy s odpoveďou 3... f5, dnes sa však tento postup považuje za nekorektný.

Stratégia[upraviť | upraviť zdroj]

Čierny volí medzi dvoma rozcestiami, po 3. d4 buď mení pešiaka exd4, čím prenechá bielemu prevahu v centre, ktoré sa neskôr snaží napadať alebo volí tzv. Hanhamov variant, kde v pasívnej pozícii drží v centre napätie a pripravuje protihru na dámskom krídle.

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

3. d4 sa považuje za hlavný variant (po 3.Sc4 Se7 získa čierny dobrú hru)

  • 3... Sg4? 4. dxe5 Sxf3 5. Dxf3 získal biely jasnú prevahu v známej Opernej partii
  • 3... f5?! tento ťah sa dnes považuje za príliš riskantný, biely môže odpovedať 4.Sc4 s aktívnou pozíciou.
  • 3...Jd7 4. Sc4 c6 vedie často k Hanhamovmu variantu, biely môže ale odbočiť.
  • 3...exd4 výmenný variant
    • 4. Dxd4
    • 4. Jxd4 Jf6 (4... g6) 5. Jc3
      • 5... Se7 s pasívnou pozíciou bez slabín
      • 5...g6
  • 3...Jf6
    • 4. dxe5 Jxe4 5. Dd5 Jc5 6. Sg5
    • 4. Jc3
      • 4... exd4 vedie do výmenného variantu
      • 4... Jbd7 sa nazýva Hanhamov variant 5. Sc4 Se7 6. 0-0 0-0 7. Ve1 (menej časté je 7. De2) 7... c6 8. a4! Vychádzajúca pozícia variantu. Biely tu má aktívnejšie rozostavanie figúr. Čierny ale nie je vôbec bez šancí a vďaka pevnej pozícii je jeho hra úplne obranyschopná.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. VESELÝ, Jiří; KALENDOVSKÝ, Jan; FORMÁNEK, Bedrich; NIEPEL, Ľudovít. Malá encyklopedie šachu. Praha : Alfa, 1989. 430 s. (česky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Philidorova obrana na českej Wikipédii.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]