Philippe Leclerc de Hauteclocque

	Philippe Leclerc de Hauteclocque
	francúzsky generál a odbojár
Narodenie	22. november 1902; Belloy-Saint-Léonard, Francúzsko
Úmrtie	28. november 1947 (45 rokov); Bechar, Alžírsko
Odkazy
Commons	Philippe Leclerc de Hauteclocque
	Biografický portál

Philippe François Marie de Hauteclocque (* 22. november 1902, Belloy-Saint-Léonard, Francúzsko – † 28. november 1947, Bechar, Alžírsko), vo francúzskom odboji za 2. svetovej vojny známy ako Jacques-Philippe Leclerc, bol francúzsky vojak, generál francúzskej armády počas druhej svetovej vojny. Po smrti bol vyhlásený za maršala Francúzska.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval École spéciale militaire v Saint-Cyr. Absolvoval roku 1924. Vstúpil do armády a po porážke Francúzska roku 1940 sa pridal k hnutiu odporu a bojoval pod velením generála de Gaule. Prijal krycie meno Leclerc, aby jeho manželka a deti neboli ohrozené, ak by sa jeho meno objavilo v novinách. Bol poslaný do Afriky, kde bojoval proti spojencom Vichystického režimu. Po jeho velením francúzskej jednotky dobyli Kufru, kde zložil so svojimi mužmi prísahu známu ako Serment de Koufra, v ktorej sľúbil bojovať až do vyvesenia vlajky nad štrasburgskú katedrálu. Po vylodení v Normandii 1. augusta 1944 sa jeho jednotka, známa ako L Force, začlenila do 2e Division Blindée a zúčastnila sa bojov v Európe. Leclerc patril k osloboditeľom Paríža, keď jeho 2. obrnená divízia bola súčasťou oslobodzujúcej tretej Pattonovej armády.

Po skončení bojov v Európe bol odvelený na Ďaleký východ, kde sa zapojil do bojov proti Japonsku. Reprezentoval Francúzsko pri podpise kapitulácie Japonska. Potom sa neúspešne pokúšal rokovaním zabrániť konfliktu v Indočíne, kde vietnamskí nacionalisti pod vedením Ho Či Mina vyhlásili nezávislosť. V neobyčajne ťažkej pozícii takmer dosiahol dohodu. Jeho nadriadený dosadený generálom de Gaule ho skritizoval, že "velitelia francúzskych vojsk sa miesto boja pokúšajú vyjednávať". Leclerc bol odvolaný a jeho nástupca Jean-Étienne Valluy sa pokúsil bývalú francúzsku kolóniu obnoviť aj za cenu veľkých obetí na oboch stranách. Leclerc odišiel do Paríža, kde varoval, že problém v Indočíne nie je sporom s komunizmom, ale s vietnamským nacionalizmom, nebol však vypočutý.

Zahynul pri leteckej havárii v Alžírsku.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

SMITH, Robert Ross. Riviera to the Rhine. Washington, DC : Center of Military History, 1993. Dostupné online. Archivované 2019-03-27 z originálu. (anglicky)

CLAYTON, Anthony. Three Marshals of France. London : Brassey's, 1992. ISBN 0-08-040707-2. (anglicky)

COLE, Hugh M.. The Lorraine Campaign. Washington, DC : Center of Military History, 1950. Dostupné online. Archivované 2015-09-24 z originálu. (anglicky)

KARNOW, Stanley. Vietnam: A History. New York : Viking Press, 1983. ISBN 0-670-74604-5. (anglicky)

KEEGAN, John. Six Armies in Normandy: from D-Day to the Liberation of Paris, June 6th-August 25th, 1944. New York : Viking Press, 1982. ISBN 0-670-64736-5. (po anglicky)

MOORE. Free France's Lion: The Life of Philippe Leclerc, De Gaulle's Greatest General. [s.l.] : [s.n.], 1982. ISBN 978-1-61200-068-8. (anglicky)

PUCHALSKI, Zbigniew. Dzieje polskich znaków zaszczytnych (History of Polish Decorations). Warsaw : Wydawnictwo Sejmowe, 2000. ISBN 978-83-7059-388-9. (poľsky)