Pierre Joseph Proudhon

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pierre-Joseph Proudhon
francúzsky filozof, sociológ a ekonóm
francúzsky filozof, sociológ a ekonóm
Narodenie15. január 1809
Besançon, Francúzsko
Úmrtie19. január 1865 (56 rokov)
Paríž, Francúzsko
PodpisPierre Joseph Proudhon, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Pierre Joseph Proudhon
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Pierre Joseph Proudhon
Anarchizmus
Školy anarchizmu
Anarchokomunizmus
Anarchokolektivizmus
Anarchosyndikalizmus
Anarchofeminizmus
Anarchoindividualizmus
Anarchoprimitivizmus
Anarchokapitalizmus
Ekoanarchizmus
Zelený anarchizmus (environmentálny)
Kresťanský anarchizmus
Infoanarchizmus
Anarchopacifizmus
Mutualizmus
Anarchizmus bez prívlastkov
Anarchosocializmus
Významní myslitelia
Max Stirner · William Godwin · Josiah Warren · Lysander Spooner · Johann Most · Pierre Joseph Proudhon · Michail Alexandrovič Bakunin · Henry David Thoreau · Piotr Alexejevič Kropotkin · Errico Malatesta · Benjamin Tucker · Emma Goldmanová · Alexander Berkman · Émile Armand · Murray Bookchin · Noam Chomsky · John Zerzan · Nestor Ivanovyč Machno
Súvisiace články
Parížska komúna
Kronštadtská vzbura
Španielska revolúcia
Anarchistické symboly
Anarchistický čierny kríž
Jurská federácia
Squatting
z  d  u

Pierre-Joseph Proudhon (* 15. január 1809, Besançon, Francúzsko - † 19. január 1865, Paríž) bol francúzsky filozof, sociológ a ekonóm, jeden zo zakladateľov anarchizmu. Dejiny ľudskej spoločnosti sú podľa Proudhona bojom ideí.

Pierre-Joseph Proudhon obhajoval hodnotu slobody. Človek podľa neho môže niečo vlastniť iba na základe vykonanej práce. Je zástancom spoločnosti drobných vlastníkov a výrobcov, odmieta však veľkovlastníctvo. Odmieta Marxov socializmus, pretože revolúcie nepovažuje za prostriedok sociálnej reformy a pretože jeho teórie o štátom vytváraných spoločných dielňach považuje za centralistické.

Zákony spoločnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Aby bola revolta voči veľkovlastníkom účinná, musí jej aktér ovládať presné teoretické poznanie zákonitostí ovládajúcich spoločnosť. Východiskom k tejto analýze je práca. Práca má primárnu sociálnu funkciu, pretože organizuje ľudí vo výrobe, riadi politiku, prostredníctvom nej sa vedie deliaca čiara medzi vládnucimi a ovládanými. Práca je teda konštituujúcim prvkom spoločnosti. Ďalším zákonom spoločnosti je spravodlivosť, ktorá je zákonom sociálnej rovnováhy, tj je snahou o rovnováhu síl, ktoré zápasia vo fyzikálnom, sociálnom a morálnom svete.

Proudhon a štát[upraviť | upraviť zdroj]

Sprvu odmieta štát absolútne, neskôr uznáva potrebu minimálneho štátu. Hlása mutualistickú spoločnosť, založenú na vzájomnej spolupráci bez nátlaku štátu. Štát je podľa neho monopolom násilia a ničí sebarealizáciu a všeobecnú solidaritu, infantilizuje spoločnosť sociálnou komformizáciou. Štát vidí ako negáciu autonómie, zodpovednosti, slobody a tvorivej kapacity jedincov aj celej spoločnosti. Namiesto štátu hlása doktrínu "sebaregulujúceho federalizmu". Federalizmus považuje za prenesenie mutualizmu do politickej sféry. Predpokladá štyri druhy mocí, ktoré zostanú v rukách štátu:

  1. vzdelávacio-výchovná moc
  2. moc rozhodcovská - dozerajúca na mutualizmus
  3. moc konzulárna - prognózy vývoja
  4. moc výkonná - decentralizovaná výkonná moc

Navrhuje dve odlišné, navzájom sa ovplyvňujúce sociálne konštrukcie:

  1. ekonomickú, realizovanú vzájomnými podpornými poľnohospodársko-priemyselnými federalizovanými spolkami, so spoločným nefinančným trhom, kde by každý vyrábal to čo vie vyrobiť najefektívnejšie
  2. politickú, ktorú založil na politickej federácii a decentralizácii

Vychádza z toho, že štát je chybný a nie je možné ho upraviť, demokracia a všeobecné volebné právo je vraždou suverenity ľudí. Represívne zložky sú zbytočné, pretože spoločenský zákon sa bude vykonávať samovoľne na základe všeobecnej spontánnosti. Národ by sa mal zmeniť na autonómne regióny usporiadané na územnom a záujmovom základe. Regióny by sa mali riadiť sami, ďalej na národnej úrovni sa spájať do federácie a na medzinárodnej úrovni sa spájať do medzinárodnej konfederácie.

Štyri pravidlá politického federalizmu podľa Proudhona[upraviť | upraviť zdroj]

1/ autonómne riadenie základných skupín, predovšetkým regiónov, ako ekonomicko-politických jednotiek, ktoré sú sprostredkujúcimi spojivami medzi národnými a medzinárodnými úrovňami

2/ federalizácia skupín, pomocou ktorej sa vylúči nebezpečenstvo hospodárskej autarkie a politickej anarchie, federálna vláda nezabezpečuje úlohu politickej moci, ale koordinácie a podpory tvorivosti

3/ vytvorenie federatívnych republík, ktoré sa združia do aliancií reprezentujúcich regióny

4/ vytvorenie konfederácie národov, ktoré sa zjednotia aby vybudovali socializmus a trvalý mier

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.