Pingvin
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Pingvin je prvý animovaný film trikového oddelenia Štúdia krátkych filmov v Bratislave, nakrútený v roku 1964 režisérmi Vladimírom Popovičom a Veronikou Margótsyovou.
Výrobné údaje[upraviť | upraviť zdroj]
- námet a scenár: Vlado Popovič, Ivan Popovič
- réžia: Vlado Popovič, Veronika Margótsy
- výtvarník: Ivan Popovič
- animácia: Veronika Margótsy
- strih: Stanislava Jendraššáková
- hudba: Svetozár Stračina
- zvuk: Pavel Sásik
- realizácia: Michal Pšenko, Jaroslava Havettová, Dagmar Denčíková, Igor Luther
- produkcia: Alexander Kuzma
- vyrobilo Štúdio krátkych filmov, Bratislava
Zrod skupiny kresleného filmu[upraviť | upraviť zdroj]
Československý animovaný film vznikal len v pražských a zlínskych štúdiách. Proti centralistickej filozofii bojoval tvorivosťou Viktor Kubal sám až do roku 1964, keď inštitucionálne tendencie v zákulisí vyústili do pozvania niekoľkých slovenských umelcov na pôdu Krátkeho filmu na Mostovej ulici. Medzi pozvanými bol aj Ivan Popovič so svojím bratom Vladimírom- vyštudovaným maliarom. Rok predtým vyslal Krátky film troch zamestnancov na stáž do Prahy, medzi nimi boli Veronika Margótsy a Michal Peško, ktorí v roku 1964 referovali pozvaným umelcom, čo všetko je súčasťou tvorby animovaného filmu. Na druhý deň prišli nadšení súrodenci Popovičovci do krátkeho filmu s námetom svojho diela, scenárom a výtvarnými návrhmi pod pazuchou. Vznikol tak prvý animovaný film trikového oddelenia Štúdia krátkeho filmu v Bratislave Pingvin (1964), na ktorom spolupracovali aj vyslanci Veronika Margótsy a Michal Peško, či ďalší realizátori J. Havettová, Dagmar Denčíková a kameraman Igor Luther- zakladajúca Skupina kresleného filmu. Oficiálne ju pomenovali až v nasledujúcom roku pri tvorbe vedúceho skupiny Viktora Kubala Biely a čierny (1965).
Zrod filmu[upraviť | upraviť zdroj]
Vladimír Popovič bol režisérom filmu, výtvarnú koncepciu, vrátane realizačných a animátorských prác spolu s malým tímom riadil Ivan Popovič. Opieral sa o predpoklady ako skúsenosť karikaturistu a prax novinového kresliara, ilustrátora a umelca s potenciálom invencie, odhodlaného hľadať, experimentovať a improvizovať. Na pôde filmovej tvorby vzťah k netradičným prejavom ešte vystupňoval, rátal s účinkom mimo výtvarných zložiek umeleckého výrazu. Ivan Popovič na rozdiel od Kubala rátal so spoluprácou štábu, v rozhodujúcich oblastiach si udržal autorský štýl. Výsledkom bola jednota prístupu, koncepčná vyváženosť jednotlivých zložiek, súzvuk umeleckého výrazu, jeho práca sa odvíjala od vlastného nápadu sformovaného do námetu alebo scenára. Tak to bolo v prípade Pingvina, ktorým sa spoločne s bratom rozhodol riešiť aktuálnu tému životného prostredia. Spôsobom, akým bol v dobe svojho vzniku únosný, možný, aký bol v podtexte potrebný a naliehavý. Spoločenská situácia nedovoľovala priamy apel, otvorenú kritiku v záujme ochrany životného prostredia. Pre umelca vznikol problém, nájsť pravú mieru medzi možným a vyváženým, adekvátnu formu vyjadrenia. IP inklinoval práve k riešeniu takýchto problémov, kde osvedčil vzťah k nekonvenčnému, odpor k rutine a stereotypu, myšlienkovú a technickú vynaliezavosť. Pingvin je prvým z radu filmov tohto druhu. Ivan Popovič sa profesionálne sa prvýkrát stretol pri filme Pingvin s Jaroslavou Havettovou. Nasledovali ďalšie dva spoločné projekty s Havettovej réžiou a animáciou a Popovičovými námetmi a výtvarnými návrhmi Pieseň (1969) a Socha (1970).
Dej filmu[upraviť | upraviť zdroj]
Film Pingvin vychádza zo starého kresleného vtipu Ivana Popoviča. Hrdinom je zavalitý, opitý pán Pingvin, ktorý kráča po lese so samovražednými úmyslami, ale les je zoťatý, už neexistuje. Absurdná situácia, pripomínajúca Chaplinovské smutné dramatické zápletky, ale aj dadaistické výtvarné a dejové konštrukcie. Hrdina chce uniknúť z filmového rámu, ktorý ho neľútostne väzní. Kráča s povrazom v ruke, rám ide s ním. Až do lesa bez stromov, kde sú iba pne. Na pňoch sa obesiť nedá, čiže Pinguin musí použiť predstavivosť. Pinguin si prevracia vo svojej predstavivosti svet naruby, hore hlavou. Pne tak má nad hlavou, na jeden z nich uviaže povraz a obesí sa. Obesenec padá podľa zákonov prírody. Podľa Pinguina nahor, logicky však nadol. Udrie sa a v tranze vidí svoje okolie nereálne. Roky na pňoch sú špirály. Ako na gramoplatni. Krútia sa v jeho predstavách, vypúšťa zo svojich špirál motýle v podobe hudobných znakov. Svet je tak znova krásny. Túto krásu treba chcieť vidieť. Vtedy sa aj zmysel života zdá byť krásny. Pingvin podlieha emócii. Vezme do ruky povraz a z výrobného prostriedku večného pokoja poskladá kvetinový symbol. Sedí v kvádri s kvetinou v ruke. Sedí vo väzení a drží v ruke kvet, ktorý je oprátkou pre samovraha, ktorý sa nevládal zlikvidovať.
Formálna stránka filmu: animácia a zvuk[upraviť | upraviť zdroj]
Je pozoruhodné, že nápaditý a myšlienkovo bohatý film buduje na klasickej perokresbe, zvýrazňujúcej čistotu línií. Typológia jeho kresby je oprostená od popisu, od zbytočných príťaží, podružných detailov, redukuje pozadie na neutrálnu plochu bieleho papiera. Hlavná postava je iba kontúrou v linke na bielej ploche bez výplne. Je animovaná v pestrých a vynaliezavých metamorfózach tvarov vecí (pne meniace sa na gramoplatne, z ktorých vychádzajú roje nôt, zrýchľuje sa nahrávka zvuku o sto percent ako priliehavá zvuková kulisa). Zvuková a hudobná zložka majú významnú inscenačnú funkciu, vystupujú rovnocenne s obrazom, dramatizujú príbeh, v niektorých fázach suplujú text a dotvárajú výraz a význam filmu. Dielo je moderné, v súzvuku s vtedajšou dobou a s animačnými tendenciami tých čias. Ivan Popovič ilustroval literárny obsah neilustratívnym spôsobom. Tento princíp, vedúci autora k zmocneniu sa podstaty myšlienky obsiahnutej v slovesnom diele nekonvenčným spôsobom, zbaveným každej epickosti a banálnosti popisu, otvorili priestor už v jeho originálnom kresliarskom prejave pre noviny.
Význam filmu pre slovenskú kinematografiu a jeho osud[upraviť | upraviť zdroj]
Pingvinom sa na Slovensku ohlásil nový prúd animovaného filmu. Intelektuálne nasýtený film s viac rovinovými vrstvami, s podtextami a nepriamočiary, s myšlienkovými podnetmi, otázkami a úvahami. Film je určený pre náročnejšieho diváka. Pingvin sa nikdy nedostal do distribúcie, onedlho sa dostal do trezoru. Napriek svojmu jedinečnému prvenstvu sa film Pingvin stal na niekoľko rokov brzdou v animátorskej činnosti Ivana Popoviča. Jeho brat Vladimír už nemal záujem spolupracovať na animovaných filmoch a pokračoval v akademickej dráhe výtvarníka, ale Ivan by pokračoval rád. Problémy prijatia filmu a rozhodnutie o jeho nepremietaní v kinách tkvejú v nasledovných skutočnostiach: jeden z hlavných funkcionárov Krátkeho filmu sa v tom čase obesil, V. Margotsyová sa vydala do Talianska, Igor Luther emigroval do Nemecka a súčasne téma filmu sa zdala byť v tom čase kontroverzná. Ivan Popovič sa na chvíľu odklonil od animovaného filmu, v roku 1968 odišiel na pol roka do Juhoslávie.
Povedali o filme[upraviť | upraviť zdroj]
Ivan Popovič[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1965 sme boli pozvaní do Krátkeho filmu na Mostovej ulici. Niekoľko výtvarníkov, niekoľko karikaturistov, niekoľko spisovateľov....Tomáš Janovic, Viktor Kubal, Vlastimil Herold, Jaroslava Líkařová, neskôr Havettová, môj brat Vladimír....Predstavili nám troch animátorov, ktorí boli vyslaní na skusy k našim Bratom v triku v Prahe. A povedali nám, že animovaný film sa rodí veľmi ťažko. Najprv treba vymyslieť námet, potom napísať scenár, potom urobiť výtvarné návrhy, potom animovať políčko po políčku.... Všetky doktorandské práce o slovenskom animovanom filme dodnes úspešne zatajujú, ako naozaj vznikol ten prvý film. V encyklopédiách sa píše, že na jeho tvorbe sa zúčastnilo niekoľko mladých (anonymných) nadšencov. Pokiaľ by si chceli autori tých štúdií a vedeckých prác doplniť svoje chabé informácie, tak tu sú mená tých ľudí- Veronika Margotsy, Peško, Igor Luther, Vladimír a Ivan Popovič....Kým sa všetci ešte len spamätávali z toho šoku, ako ťažko sa rodí animovaný film, spolu s bratom sme cez noc napísali scenár, pripravili výtvarné návrhy, a na druhý deň sme to odniesli do Krátkeho filmu. Film sme nazvali pyšne- Pingvin. Bol to príbeh o človeku, ktorý sa chce obesiť, ale namiesto poriadneho stromu, kde by sa dal zavesiť povraz, nájde iba rúbanisko, samé pne. Domnievali sme sa, že je to pozitívne posolstvo, ale aj napriek zlatým 60-tym rokom sa film nikdy nedostal do distribúcie.[1]
Jaroslava Havettová[upraviť | upraviť zdroj]
Všetci sme sa len učili. O tvorbe a výrobe kresleného filmu čo-to vedela iba Veronika Margotsyová, ale vďaka kolektívnemu entuziazmu sme film dokázali dokončiť. Každý jeden záber bol úlohou, ktorá nás posúvala niekam ďalej, no zároveň sme objavovali veci, ktoré už dávno inde fungovali. Dramaturg z Prahy, pán Vodička, po zhliadnutí Pingvina vyhlásil: "Čo chcete skúšať, veď ste urobili celkom pekné kino a môžete začať robiť." V dobovom rozhovore Jaroslava Havettová označila scenár s jeho mierne cynickým pohľadom na svet za "jasný a plastický, no viazne to v réžii, ktorá samostatne neexistovala".[2]
Rudolf Urc[upraviť | upraviť zdroj]
Pingvin je paródiou na vtedajšiu módnu vlnu nihilizmu a odcudzenia: je to príbeh mužíčka, ktorého jediným snom je sebazničenie. Náš hrdina sa chce za každú cenu obesiť, ale to sa mu nedarí. V okamihu, keď s uzlom v ruke prichádza na veľkú paseku, konečne si uvedomí nezmyselnosť svojho počínania. Letokruhy stromov sa roztáčajú, sú v tej chvíli jedinečným gramofónom. V tejto paradoxnej situácii sa uzol premeňuje v kvetinu. Precitnutie do reality je neúprosné. Ale realita, to sú štyri strany filmového okienka, z ktorých mužíček znova nemôže uniknúť. Len taký absurdný výrok môže dopomôcť k procesu katarzie, alebo "depingvizácie". Pingvin je dnes už historickou záležitosťou. V dobe svojho vzniku vyvolal veľa zbytočných otázok, dohadov a rozpakov. A nepochopenia. Šokovala jeho výtvarná skratka, plošná dvojrozmenosť, kresba zredukovaná až k abstrakcii. Cudzo znela hudba z generátorov, skôr ruchy ako melódie, skôr zvukové efekty ako ľúbivý nápev. A popravde všeličo bolo vo filme nedomyslené. Ale po Pingvinovi už nikto nemohol povedať, že slovenský kreslený film neexistuje. Pretože už bol, narodil sa.[3]
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Slovenský animovaný film, Rudolf Urc, Marián Veselý, 1994, Nadácia FOTOFO, Vydavateľstvo IRIS
- Výrobný list filmu Pingvin: dokumentačná zložka SFÚ
- Rudolf Urc: Animované výlety Ivana Popoviča do světú vzdálených i blízkých, ale hlavne do detských srdcí, In: Film a doba, č. 10, 1979, s.597,598
- Ildigó Pongóová: Pozitívne posolstvo, In: Film.sk, č.10, 2004, s.20
- Eva Perďochová: Ivan Popovič, In: Homo felix, č.2, 2010, s.40,42
- Rudolf Urc: Jaroslava Havettová, In: Homo felix, č.2, 2011, s.32-37
- Oral history, Jaroslava Havettová, Maroš Brojo, Homo felix, č.2, 2011