Piper Alpha

Piper Alpha bola ropná plošina v Severnom mori prevádzkovaná spoločnosťou Occidental Petroleum Ltd. Táto platforma začala produkciu v roku 1976 ako prvá plošina len na produkciu ropy, neskôr upravená aj na produkciu plynu. Výbuch a následný požiar ropy a zemného plynu 6. júla 1988 plošinu zničil. Nešťastie si vyžiadalo 167 mŕtvych vrátane dvoch členov záchranného člna, 61 ľudí prežilo. Celková strata činila zhruba 1.7 miliardy £ (US $ 3.4 miliardy).

V čase katastrofy predstavovala produkcia plošiny približne 10 % ropy a zemného plynu vyťaženého zo severného mora. Nehoda bola najväčšou katastrofou ropnej plošiny na mori v histórii čo do škôd a počtu mŕtvych v histórii. Kostol sv. Mikuláša na Union Street v Aberdene venoval kaplnku tým, ktorí pri nešťastí zahynuli. V Ružovej záhrade v Hazlehead Parku v Aberdene stojí pamätná socha. 30 tiel sa nikdy nenašlo.

Ropné pole Piper[upraviť | upraviť zdroj]

Štyri spoločnosti, ktoré boli neskôr transformované do spoločného podniku OPCAL, získali v roku 1972 licenciu na prieskum ropy. Na začiatku roku 1973 objavili ložisko ropy Piper. Začala sa výroba plošiny, potrubia a podporných štruktúr. Ťažba ropy sa začala v roku 1976. Spočiatku sa ťažilo 250 000 barelov ropy denne, neskôr 300 000 barelov. V roku 1980 bol inštalovaný modul na ťažbu a spracovanie zemného plynu. Ropný terminál Flotta v Orknejách prijímal a spracovával ropu z polí Piper, Claymore a Tartan. Každé malo vlastnú plošinu. Hlavný ropovod mal priemer 76 cm a viedol 206 km z plošiny Piper Alpha do terminálu Flotta, spolu s krátkym ropovodom z plošiny Claymore asi 32 km na západ. Oddelené plynové potrubia s priemerom 46 cm viedli z plošiny Tartan na Piper a z Piper na plynovú kompresnú platformu MCP-01 48 km na severozápade.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká pevná plošina Piper Alpha sa nachádzala na ropnom poli Piper asi 193 km severozápadne od Aberdeenu. Bola vysoká 230 m, z toho 144 m siahalo pod hladinu mora. Zahŕňala štyri moduly oddelené protipožiarnymi prepážkami. Plošinu postavili firmy Mcdermott Engineering z Adersieru a UIE z Cherbourgu v roku 1976. Z bezpečnostných dôvodov boli moduly usporiadané tak, že najnebezpečnejšie operácie boli vzdialené od osobných oblastí. Zmena z ropy na zemný plyn túto koncepciu zmenila, napríklad kompresorová stanica na stláčanie zemného plynu bola umiestnená hneď vedľa riadiacej miestnosti, čo zohralo zásadnú rolu pri nehode. Ropa a zemný plyn boli ťažené z 24 vrtov a dodávané tromi potrubiami do terminálu Flotta a na ďalšie zariadenia. V čase katastrofy bola Piper Alpha jednou z najťažších plošín (spolu s Magnus a Brae B) pracujúcich v Severnom mori.

Priebeh katastrofy[upraviť | upraviť zdroj]

V neskorých 70. rokoch prebehli hlavné práce s cieľom splniť požiadavky vlády na export plynu a potom bola táto plošina dokončená. Piper Alpha pôsobila v režime fáza 2 (pracujúca s Konzervačným plynovým modulom (CGM)), od konca roku 1980 do júla 1988. Režim fáza 2 bola jej normálny prevádzkový stav. V neskorých 80-tych rokoch plánovaná údržba a modernizácia plošiny. Navzdory náročnému a zložitému rozvrhu sa spoločnosť Occidental rozhodla pokračovať v prevádzke plošiny v režime fáza 1, a nie ju vypnúť, ako bolo plánované. Plánovanie a ovládacie prvky, ktoré boli zavedené, boli považované za dostatočné. Preto Piper Alpha mohla v tomto náročnom období aj naďalej vyvážať ropu necelých 120 000 barelov denne a export plynu v množstve 33 MMSCFD (v miliónoch štandardných kubických stôp za deň).

Vzhľadom na to, že bola celá plošina zničená, a mnohí zo zamestnancov zahynuli, analýza udalostí môže navrhnúť len možný sled udalostí na základe známych faktov. Niektorí svedkovia udalostí spochybňujú oficiálnu časovú os.

12:00 Dve čerpadlá na plynový kondenzát označené A a B posunovali kondenzát na dopravu na pobrežie. Ráno 6. júla bol odstránený bezpečnostný ventil PSV # 504 pre bežnú údržbu. Oprava čerpadla bola plánovaná, ale nezačala. Otvorené potrubie kondenzátu bolo dočasne uzavreté tesniacim diskom, nazývaným tiež slepá príruba. Práca nebola dokončená do 18:00, tesniaci disk zostal na mieste, bol dotiahnutý iba ručne. Inžinier mal povinnosť vyplniť povolenie, v ktorom sa uvádza, že čerpadlo A nebolo pripravené a nemalo byť zapnuté za žiadnych okolností.
18:00 Denná smena skončila a nočná smena začala so 62 mužmi. Ako zistil vedúci ťažby, inžinier ho neinformoval o stave čerpadla A. Namiesto toho odložil povolenie v riadiacom centre a odišiel. Toto povolenie zmizlo a nebolo nájdené. Zhodou okolností došlo k vydaniu ďalšieho povolenia pre generálnu opravu čerpadla, ktorá ale ešte nezačala.
19:00 Rovnako ako mnoho ďalších plošín mala aj Piper Alpha automatický protipožiarny systém s naftovými aj elektrickými pumpami. Elektrické pumpy boli zničené prvou explóziou. Dieselové pumpy boli navrhnuté tak, aby nasali veľké množstvo vody pre hasenie požiarov; čerpadlá mali automatickú kontrolu ich spustenia v prípade požiaru (aj keď ich nebolo možné diaľkovo spustiť z velínu v prípade núdze). 6. júla bol protipožiarny systém pod manuálnym ovládaním. Tento postup bol prijatý Offshore Instalation Manager OIM. Bolo požadované ručné ovládanie čerpadiel, keď potápači boli vo vode (ako tomu bolo 12 hodín denne v lete), aj keď v skutočnosti riziko pre potápačov nebolo vnímané ako významné, pokiaľ boli bližšie ako 3 – 5 m od niektorého zo štyroch 40 m hladinových prívodných klietok.

Od skoršieho auditu bolo odporúčané, aby bol vyvinutý zavedený postup, aby čerpadlá boli v automatickom režime, pokiaľ v blízkosti prívodov nepracovali potápači, tak ako to bolo v praxi na plošine Claymore. Toto odporúčanie však nebolo nikdy zavedené.

21:45 Kvôli problémom s metanolovým systémom sa začal v systéme potrubí na stlačený plyn akumulovať metylhydrát, čo spôsobilo jeho upchatie. Kvôli tejto blokáde kondenzátu (kvapalný zemný plyn NGL) sa zastavilo čerpadlo B a nemohlo byť reštartované. Pretože celá prevádzka závisí na tomto čerpadle, mal hlavný inžinier iba niekoľko minút, aby čerpadlo znovu spustil, v opačnom prípade by sa prevádzka plošiny zastavila. Hľadalo sa povolenie k práci, aby sa zistilo, či môže byť spustené druhé čerpadlo.
21:52 Bolo zistené, že bolo vydané povolenie na opravu čerpadla, ale žiadne iné povolenie o tom, že čerpadlo nesmie byť spustené, ak chýba bezpečnostný ventil. Ventil bol na inom mieste než čerpadlo, preto boli povolenia uložené v rôznych priehradkách, zoradené podľa umiestnenia. Žiadny z prítomných zamestnancov si nebol vedomý toho, že dôležité súčasti zariadenia boli odstránené. Podľa povolenia na prácu bolo spustenie čerpadla A bezpečné. Chýbajúci ventil si nikto nevšimol, zvlášť ak je kotúč, na ktorý bol ventil pripojený, niekoľko metrov nad úrovňou podlahy a zakrytý inými strojmi.
21:55 Prvý výbuch kondenzátu pri pokuse zapnúť čerpadlo A. Plyn prúdil do čerpadla, vzhľadom na chýbajúci bezpečnostný ventil vznikol pretlak, ktorý voľne dotiahnutý tesniaci disk nedokázal zadržať. Plyn počuteľne unikajúci pod vysokým tlakom upútal pozornosť niekoľkých mužov a spustil šesť plynových alarmov vrátane signalizácie vysokého úniku plynu. Než mohol niekto niečo urobiť, plyn sa zapálil a vybuchol. Výbuch zničil protipožiarne prepážky tvorené panelmi so rozmermi 2,5 m x 1,5 m vzájomne zoskrutkovaných, ktoré neboli navrhnuté tak, aby odolali výbuchu. Hlavný operátor stlačením tlačidla núdzového zastavenia uzatvoril obrovské ventily a zastavil ťažbu ropy a plynu. Teoreticky by tak plošina bola izolovaná z toku ropy a plynu. Pretože plošina bola pôvodne postavená na ťažbu ropy, prepážky boli navrhnuté tak, aby odolali ohňu skôr než výbuchu. Výbuch rozbil prepážky a vytlačil panely okolo modulu B. Jeden z letiacich panelov pretrhol malé krehké potrubie na kondenzát. Potrubie spôsobilo ďalší požiar.
22:04 bol opustený dispečing Piper Alpha. Radista David Kinkrade vysielal núdzové volanie MAY DAY. Organizácia na plošine sa rozpadla. Žiadny pokus použiť reproduktory a nariadiť evakuáciu. Núdzové postupy velili zamestnancom, aby sa presunuli do záchranných člnov, oheň im v tom ale zabránil. Namiesto toho sa mnoho ľudí uchýlilo do nehorľavého ubytovacieho bloku pod vrtuľníkovou palubou, aby tam počkali na ďalšie inštrukcie.

Vietor, oheň a dym zabránil v pristátí vrtuľníku a žiadne ďalšie inštrukcie už nedostali. Dvaja muži sa obliekli do ochranných odevov a pokúsili sa dostať do podpalubia k dieselovým čerpadlám, aby aktivovali hasiaci systém. Nikto ich už viac nevidel.

Oheň by vyhorel, keby z plošín Claymore a Tartan nebola privádzaná ropa. Výsledný protitlak privádza čerstvé palivo z prasknutého potrubia na Piper priamo do srdca ohňa. Plošina Claymore pokračovala v čerpaní ropy do druhého výbuchu, pretože hlavný inžinier nemal povolenie od riadiaceho Centra spoločnosti Occidental potrubie odstaviť. Plynovod na plošinu Tartan takisto bol stále v prevádzke. Dôvodom tohoto postupu boli obrovské náklady v prípade odstavenia. Obnovenie by trvalo niekoľko dní so značnými finančnými dôsledkami. Dve plynové potrubia s priemerom 41 cm a 46 cm prebiehali cez Piper Alpha. O dva roky skôr vedenie Occidental zadalo štúdiu, ktorej výsledky varovali pred nebezpečenstvom týchto plynovodov. Kvôli ich dĺžke a priemeru by trvalo niekoľko hodín, kým by sa v nich znížil tlak, čiže bolo takmer nemožné ich uhasiť. Hoci vedenie pripustilo, aký môže byť výbuch zničujúci, plošiny Claymore a Tartan po prvom núdzovom volaní neboli vypnuté.

22:05 Vyhľadávacia a záchranná stanica RAF pri Lossiemouthe dostala prvé volanie s oznámením o vzniku mimoriadnej udalosti a vrtuľník No. 202 SQN Sea king "Rescue 138" odštartoval na žiadosť pobrežnej stráže v Abeerdene. Oznámenie dostala aj stanica RAF u Boulmeru. Bola vyslaná loď Hawker Siddeley Nimrod, aby riadila záchranné práce.
22:20 Plynové potrubie vedúce z plošiny Tartan a natlakované na 120 atmosfér sa roztavilo a roztrhlo. Uvoľnilo sa sa 15 – 30 ton plynu pod vysokým tlakom za sekundu. Došlo k jeho bezprostrednému zapáleniu. Od tejto chvíle už plošinu nebolo možné zachrániť.
22:30 Tharos, veľká poloponorná požiarna, záchranná a ubytovacia loď, zakotvila vedľa Piper Alpha. Tharos používal svoje vodné delá tam, kde to šlo, ale iba obmedzene, pretože mali takú silu, že mohli ľudí zraniť alebo zabiť, ak by niekoho zasiahli prúdom vody.
22:50 Prasknutie plynového potrubia MCP-01. Druhé plynové potrubie prasklo. Uniklo ďalšie obrovské množstvo plynu, ktoré opäť zvýšilo intenzitu požiaru. Plamene šľahali do výšky cez 90 m. Tharos odohnala veľká intenzita ohňa, ktorý začal taviť stroje a oceľové konštrukcie. Až po tomto výbuchu zastavila plošina Claymore čerpanie ropy. Zamestnanci, ktorí ešte zostali nažive, sa buď zúfalo skrývali v zadymenom ubytovacom bloku, alebo sa snažili zachrániť skokom do mora z rôznych úrovní paluby, vrátane pristávacej paluby pre vrtuľník vo výške 50 m nad hladinou mora. Výbuch taktiež zabil členov posádky záchranného člna spusteného z lode Sandhaven a šiestich ľudí, ktorých zachránili z vody.
23:18 Prasknutie plynového potrubia Claymore Potrubie spájajúce Piper Alpha s plošinou Claymore prasklo a dodávalo ešte viac paliva do už tak obrovského požiaru, ktorý zachvátil Piper Alpha.
23:35 Vrtuľník "Rescue 138" z Lossiemouthu priletel na scénu

23:37 Tharos kontaktuje loď Nimrod, aby vyhodnotil situáciu. Pohotovostná loď vyzdvihla 25 zachránených vrátane troch s ťažkými popáleninami, a jedného zraneného. Tharos žiada evakuáciu nepodstatného personálu, aby získal miesto pre prichádzajúce obete. Vrtuľník "Rescue 138" je požiadaný, aby evakuoval 12 členov nepodstatného personálu na loď Ocean Victory pred návratom s lekármi.
23:50 So zhorenými kritickými podpornými štruktúrami a so žiadnymi, ktoré by podporili ťažké štruktúry, sa plošina začala rúcať. Zrútil sa jeden zo žeriavov, nasledovala vrtná veža. Elektrický a nástrojový modul D, ktorý zahŕňal ohňovzdorný ubytovací blok, skĺzol do mora aj s posádkou. Nasledovala najväčšia časť plošiny. Vrtuľník "Rescue 138" vyzdvihol z Tharosu 12 členov nepodstatného personálu pred odchodom na Ocean Victory.
23:55 Vrtuľník "Rescue 138" dorazil na Ocean Victory a vyložil 12 ľudí pred návratom so 4 záchranármi.
00:07 Vrtuľník "Rescue 138" pristál s lekármi na Ocean Victory.
00:17 Vrtuľník "Rescue 138" vyzdvihol vážne popálené obete s pohotovostnej lode Silver Pit.
00:25 Prví vážne zranení boli vytiahnutí na palubu vrtuľníka "Rescue 138".
00:45 Celá plošina zmizla. Všetko, čo zostalo, boli ohorené zvyšky modulu A.
00:48 Vrtuľník "Rescue 138" pristál na Tharos s tromi obeťami, vyzdvihnutými z lode MV Silver Pit.
00:58 Civilný vrtuľník Sikorsky S-61 od Bristow Helicopters priletel na Tharos z Aberdeenu s lekárskym pohotovostným tímom.
01:47 Vrtuľník pobrežnej stráže pristál na Tharos s väčším množstvom obetí.
02:25 Prvý vrtuľník opustil Tharos s obeťami a odletel na Aberdeen Royal Infirmaly, nemocnice na liečbu popálenín.
03:27 Vrtuľník "Rescue 138" pristál na Tharos s telami dvoch mŕtvych, potom odletel dotankovať na vrtnú súpravu Santa Fe 140.
05:15 Vrtuľník "Rescue 138" pristál na Tharos, potom odletí s obeťami do Aberdeenu.
06:21 Nezranení preživší opustili Tharos civilným vrtuľníkom S-61.
07:25 Vrtuľník "Rescue 138" vyzdvihol zostávajúcich preživších na prepravu do Aberdeenu.

V čase katastrofy bolo na plošine 226 ľudí; 165 zomrelo a 61 prežilo. Zomreli taktiež dvaja členovia posádky záchranného člna z lode Sandhaven.

Následky[upraviť | upraviť zdroj]

Je otázne, či bol dostatok času na evakuáciu. Hlavným problémom bolo, že väčšina zamestnancov, ktorí mali právomoc nariadiť evakuáciu, boli zabití, keď prvý výbuch zničil riadiacu miestnosť. Išlo o dôsledok konštrukcie plošiny, ktorá nebrala do úvahy možnosť výbuchu. Ďalším faktorom bolo, že plošiny Claymore a Tartan pokračovali v čerpaní plynu a ropy až do druhého výbuchu. Prevádzkové posádky neverili, že majú právomoc zastaviť produkciu, aj keď už bolo vidieť, že Piper Alpha horí. Neďaleká údržbárska loď Lowland Cavalier hlásila prvý výbuch pred 10:00, druhý výbuch nastal o 22 minút neskôr. V čase, keď dorazili záchranné a civilné vrtuľníky, mali plamene 100 na výšku a boli viditeľné do vzdialenosti 100 km. Najväčší počet preživších (39 z 59) zachránil rýchly záchranný čln lode MV Silver Pit. Jej kormidelník James Clark neskôr dostal Georgeovu medailu. Touto medailou boli ocenení aj Charles Haffey z Methilu, Andrew Kiloh z Aberdeenu a James McNeill z Obanu. Dymiace zvyšky plošiny boli uhasené o tri týždne neskôr tímom, ktorý viedol Red Adair, a to navzdory podmienkam vetru o rýchlosti 130 km/h a 20 m vlnám. Časť plošiny, ktorá obsahovala kuchyňu, kde našlo úkryt asi 100 ľudí, vyzdvihli z morského dna na konci roku 1988. Vnútri boli nájdené telá 87 ľudí. Boli pochovaní do spoločného hrobu.

Vyšetrovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Na zistenie príčiny katastrofy bola zriadená vyšetrovacia komisia. Viedol ju škótsky sudca William Cullen. Po 180 dňoch vyšetrovania vydala vyšetrovaciu správu v novembri 1990. Komisia dospela k záveru, že pôvodný únik kondenzátu bol výsledkom prebiehajúcich údržbárskych prác prevádzaných súbežne na čerpadle a bezpečnostnom ventile. Vyšetrovanie bolo kritické voči prevádzkovateľovi plošiny Piper Alpha spoločnosti Occidental, ktorá bola obvinená z nedostatočných postupov údržby, ale nebolo s ňou začaté žiadne trestné stíhanie. Druhá časť správy obsahovala 106 odporúčaní pre zmenu bezpečnostných postupov v Severnom mori:

37 odporúčaní zahŕňalo postupy pre prevádzku zariadení, 32 informácie pre personál plošín, 25 pre konštrukciu plošín a 12 informácie pre záchranné služby.
zodpovednosť za realizáciu odporúčaní mal pre 57 regulátor, pre 40 operátori, pre 8 priemysel ako celok a pre 1 majitelia pohotovostných lodí.

Odporúčania viedli k prijatiu "Regulácie zariadení na mori" (Safety Case) v roku 1992. Najvýznamnejším z týchto odporúčaní bolo, že operátori museli predložiť bezpečnostný prípad, a že zodpovednosť za presadzovanie bezpečnosti v Severnom mori bola presunutá z ministerstva energetiky na Úrad zdravia a bezpečnosti práce, aby sa vylúčil konflikt záujmov, keď na výrobu a bezpečnosť dohliadala jedna agentúra. Katastrofa viedla k poistnému plneniu vo výške zhruba 1,4 miliardy dolárov, čo bola v tej dobe najväčšia katastrofa spôsobená človekom. Poisťovací a zaisťovací proces zistil závažné nedostatky, akými poisťovňa Loyds sledovala potenciálne expozície, a viedli k reformácii postupov. Pozostalí a príbuzní tých, ktorí zomreli, vytvorili združenie rodín Piper Alpha a preživších, ktorí bojovali za otázky bezpečnosti v Severnom mori. Bója, ktorá označuje zvyšky Piper Alpha, je umiestnená približne 1,1 námornej míle od náhradnej plošiny Piper Bravo. Trvalým účinkom Piper Alpha bolo založenie prvej post-Margaret Thatherovej odborovej organizácie Styčného výboru morského priemyslu. Pamätná plastika, zobrazujúca troch ropných pracovníkov, bola postavená v Ružovej záhrade v Hazlehead Park v Aberdeene. Tieto postavy symbolizujú na západe fyzickú podstatu morských obchodov, na východe mladosť a večný pohyb a na severe držiteľ odvíjajúcej sa špirály, ktorá predstavuje ropu. Vytvorila ju škótska sochárka Sue Jane Taylorová, ktorá navštívila plošinu Piper Alpha v predchádzajúcom roku a vytvorila veľkú časť diela okolo toho čo videla a okolo ropného priemyslu. Jeden z preživších bol použitý ako model postáv. V roku 1991 napísal škótsky skladateľ James McMillan skladbu pre klarinet a sláčikový orchester "Tuireadh", ako hudobný doplnok k pamätníku. V roku 2008 u príležitosti 20 výročia, bola predstavená súborom Aberdeen Performing Acts hra "Nezabudnime", ktorú napísal dramatik Mike Gibb.

Začiatkom roku 1998 mesiac po 10 výročí, profesor David Alexander, riaditeľ Aberdeenského centra pre výskum tráum na univerzite Roberta Gordona vykonal štúdiu o dlhodobých psychických a sociálnych dopadoch Piper Alpha. Podarilo sa mu nájsť 36 preživších, ktorí boli ochotný dávať rozhovory a vyplniť dotazníky. Takmer všetci v tejto skupine hlásili psychické problémy. Viac než 70 % opýtaných hlásilo psychologické a behaviorálne príznaky posttraumatickej stresovej poruchy. 28 z nich malo problémy pri hľadaní práce po katastrofe. Zdá sa, že niektorí morskí zamestnávatelia považujú preživších z Piper Alpha za tzv. Jonahs – nositeľov smoly, ktorí by nemali byť vítaní na iných plošinách. Rodinní príslušníci mŕtvych a preživších obetí taktiež hlásili rôzne psychologické a sociálne problémy. Alexander taktiež napísal, že "niektorí z týchto mužov sú silnejší než pred Piper. Naučili sa veci o sebe, zmenili svoje hodnoty, niektoré vzťahy sa stali silnejšími. Ľudia si uvedomili, že majú silu, o ktorej nevedeli. Tam bolo veľa hrdinstva". V roku 2013 na 25 výročie bolo vydané video Rozpamätávanie Piper-Noc, ktorá zmenila naše životy ako krok k zmene bezpečnosti. V Aberdeene sa konala trojdňová konferencia, ktorá reflektovala poučenie z Piper Alpha a všeobecných otázok bezpečnosti.

Media[upraviť | upraviť zdroj]

Táto nehoda bola uvedená v roku 1990 v dokumentárnom seriáli "Záchrana" o záchranných a pátracích silách RAF na základni RAF v Lossiemouthe v epizóde Piper Alpha. Zhodou okolností bol filmový štáb dokumentovať záchranné tímy na Loosiemouthe v čase nehody Piper Alpha. National Goegrafic predstavil tento incident v epizóde zo seriálu Sekundy pred katastrofou. V roku 2013 bol o nešťastí nakrútený dokumentárny film Skaza Piper Alpha.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Caplan. Appendix to Opinions (Lord Caplan) pgs 560-739 0/1261/5/1990 [online]. [Cit. 2005-12-18]. Dostupné online.
Caplan. Appendix to Opinions (Lord Caplan) volume 2 chapter 5 Causation 1 [online]. [Cit. 2005-12-18]. Dostupné online.
Department of Trade and Industry (dti). Oil and Gas Resources of the United Kingdom Volume 2 1998 [online]. [Cit. 2005-12-18]. Dostupné online. Archivované 2005-08-30 z originálu.
BBC News. On This Day [online]. 1988-07-06, [cit. 2006-07-06]. Dostupné online.
Loss Prevention Bulletin (LPB). Piper Alpha - the event, Richardson, S., LPB Issue 122, April 1995, IChemE, UK [online]. . Dostupné online. ^{[nefunkčný odkaz]}
educationscotland.gov.uk. Piper Alpha Memorial Window, Oil Industry Chapel, St. Nicholas' Kirk, Aberdeen. (Image published as Creative Commons by Nick in exsilio on Flickr) [online]. [Cit. 2017-04-04]. Dostupné online. Archivované 2013-07-03 z originálu.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).