Pirátska strana – Slovensko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pirátska strana – Slovensko
Pirátska strana – Slovensko
Základné informácie
SkratkaSlovenskí Piráti
Založenie2010
PredsedaMichal Pírek
Volebný výsledok0,85 % (Voľby do EP 2019)
Ideológieregionalizmus (historicky)
IČO42228034
Ďalšie informácie
SídloPri pšeničnej bráne 495/31,
90043 Hamuliakovo
Farby         
Čierna Tmavožltá
Webwww.slovenskipirati.sk

Pirátska strana – Slovensko, skratka Slovenskí Piráti (v rokoch 2010-2015 NÁŠ KRAJ, v roku 2015 SME RODINA, v rokoch 2015-2018 VÁŠ KRAJ a v rokoch 2018-2019 KOREKTÚRA – Andrej Hryc , skratka KAH) je slovenská mimoparlamentná politická strana. Zaregistrovaná na Ministerstve vnútra SR bola 2. septembra 2010. Pod súčasným názvom strana figuruje od 22. novembra 2019.

Podrobný popis[upraviť | upraviť kód]

Dejiny „Pirátskej strany – Slovensko“ sa začali písať výstupom na Veľkú Javorinu 28. 10. 2018, kde si spoločným výstupom českí a slovenskí piráti pripomenuli 100 rokov bývalého spoločného štátu - Československa. Tento výstup zorganizovali „Bratislavskí piráti“, v tej dobe ešte ako regionálna organizácia  občianskeho združenia „Slovenská Pirátska Strana“ (ďalej SPS). V tejto regionálnej organizácii sa združili členovia tohto OZ, ktorí sa po názorových nezhodách s vedením OZ SPS, nemohli už prizerať neschopnosti vedenia OZ SPS, ktoré pre svoju nečinnosť a neustále konflikty, nebolo ani po 10 rokoch schopné založiť pirátsku politickú stranu na Slovensku. Okrem toho chovanie a etická úroveň členov OZ SPS, podľa ich názoru, nemala nič spoločné s ideálmi a cieľmi svetového pirátskeho hnutia. Viacmennej počas celej existencie tohto OZ sa v jeho vedení striedali ľudia, ktorí sa snažili dostať do politiky a presadzovať svoje záujmy pod značkou pirátskeho hnutia.

Bratislavská organizácia od svojho vzniku chcela pracovať na vzniku strany a nepokračovať v zbytočných konfliktoch s vedením OZ SPS. Výstup na Veľkú Javorinu sa stretol s veľkou odozvou a aj s účasťou členov „Českej pirátskej strany“ a zúčastnili sa ho aj vrcholoví predstavitelia „Českej pirátskej strany“, ako napríklad europoslanci českých pirátov Markéta Gregorová a Mikuláš Peksa. Zúčastnilo sa ho aj vedenie OZ SPS, ktoré sa rozhodlo aktivitu členov bratislavskej organizácie odmeniť vylúčením ich vedenia z tohto OZ, a to priamo na posedení s českými pirátmi na Holubyho chate. To bol posledný krok, ktorý jasne vyhranil zásadnú rozdielnosť pohľadov oboch skupín na pirátsku politiku, a tak si členovia bratislavskej organizácie po roku členstva v OZ SPS uvedomili, že je na čase odísť a ísť svojou vlastnou pirátskou cestou.

Odídení členovia si taktiež založili v roku 2019 občianske združenie „Pirátska strana“, ktorého cieľom bolo propagovať myšlienky pirátskeho hnutia na Slovensku. „OZ Pirátska strana“ od začiatku podporovalo vo voľbách do parlamentu EU, ako kandidáta pána Andreja Hryca kandidujúceho za stranu „Korektúra – Andrej Hryc“, v ktorej programe našli viacero priesečníkov so svojím programom a cieľmi pirátskeho hnutia a hlavne ho pokladali za jediného nezávislého kandidáta, za ktorým podľa ich názoru, nestáli žiadne veľkopodnikateľské a developerské šedé eminencie. Keď potom Andrej Hryc 24. 4. 2019 v TV „Show Jána Krause“ oznámil, že v prípade svojho volebného neúspechu je pripravený odovzdať stranu neparlamentnej strane, ktorá bude mať najviac názorových zhôd s jeho programom, považovali to členovia „OZ Pirátska strana“  za svoju príležitosť, ako čo najrýchlejšie vstúpiť do slovenskej politiky. Keď nakoniec strana „Korektúra – Andrej Hryc“ vo voľbách neuspela, začali okamžite rokovať o podmienkach jej možného prevzatia.

Strana sa chcela pôvodne registrovať pod názvom „Pirátska strana“, názov však zablokovali členovia OZ SPS, po tom, čo sa o tomto názve dozvedeli na spoločnom rokovaní o možnom pripojení sa k vznikajúcej pirátskej politickej strane organizovanom „Českou pirátskou stranou“. Hoci rokovania boli vedené v priateľskom duchu a vznikajúca strana ponúkla členstvo vo svojich radách aj členom OZ SPS, výsledkom rokovaní bol len tento neetický čin, keď sa členovia OZ SPS takýmto spôsobom (zaregistrovaním prípravného výboru pre vznik strany „Pirátska strana“ na MV SR, a to len tri dni po rokovaní) pokúsili zabrániť vzniku pirátskej politickej strany na Slovensku. Okrem toho členovia tohto OZ podnikli aj ďalšiu klamlivú dehonestačnú kampaň zameranú proti niektorým členom vznikajúcej pirátskej politickej strany. To však nezabránilo tomu, aby sa strana 22.11.2019  registrovala na MV SR pod názvom „Pirátska strana – Slovensko“, čím sa Slovensko pripojilo k ďalším krajinám, kde toto celosvetové politické hnutie je zastúpené politickou stranou. Oficiálnou skratkou strany je skratka „Slovenskí Piráti“ (slovenskipirati.sk). Strana už zaznamenala aj prvý medzinárodný úspech, keď sa v sobotu 7.12. 2019 stala členom „Pirátskej internacionály“, ktorá združuje pirátske strany a hnutia z celého sveta. Keďže strana vznikla na poslednú chvíľu pred parlamentnými voľbami, rozhodla sa nešiť svoj program a personálne obsadenie horúcou ihlou a týchto volieb sa nezúčastniť. Medzi svoje základné ciele totiž pokladá odborné riešenie problémov kvalitnými reformami, na ktorých jej jednotlivé odborné kluby ešte stále pracujú a ktoré sa bude snažiť predstaviť v najbližších komunálnych voľbách prostredníctvom svojich kandidátov. Strana tiež vylúčila akúkoľvek ďalšiu budúcu možnú spoluprácu s OZ SPS, ktorej členovia sa rozhodli kandidovať za agrárnu stranu „Máme toho dosť“, čo členovia „Slovenských pirátov“ pokladajú za jednoznačný príklad chovania odporujúceho ideálom pirátskeho hnutia. Navyše sa títo kandidáti označujú za pirátskych kandidátov, čo nie je pravda, nakoľko jedinou registrovanou pirátskou politickou stranou v registri politických strán a hnutí MV SR je „Pirátska strana – Slovensko“, ktorej členmi títo kandidáti nie sú a aj stranou „Máme toho dosť“ sú označovaní, ako nezávislí kandidáti.

„Slovenskí Piráti“ sa v politickom spektre cítia byť v prípade ekonomiky a hospodárstva silne pravicovou stranou, v prípade sociálnej sféry sú však orientovaní ľavicovo a ich krédom je: „Čas cyklusov šetriacej pravice a populisticky bez rozumovo rozdávajúcej ľavice žijúcej na dlh, je dávno za nami. Musíme nájsť konsenzus úspešného hospodárstva a ekonomiky a z toho následne vyplývajúceho dôstojného sociálneho zabezpečenia pre všetkých občanov Slovenska.“

Veľkým vzorom pre „Pirátsku stranu – Slovensko“ je program a politické ciele „Českej pirátskej strany“. „Slovenskí piráti“ si však  uvedomujú množstvo kultúrnych a sociálnych rozdielov medzi oboma štátmi, ktoré vyplývajú z odlišných dejín. Pretože podľa ich názoru, prakticky až do vzniku Československa sa jednalo o dve odlišné krajiny. Slovensko bolo krajinou lesov, pastvín a polí, s minimálnym priemyslom, podriadenou Budapešti v Uhorskom kráľovstve, zatiaľ čo priemyselne silné České kráľovstvo podliehalo priamo Viedenskému cisárskemu dvoru a bolo aktívne zapojené, aj prostredníctvom úspešných českých podnikateľov, do hospodárskeho systému cisárstva. Nehovoriac o náboženskej odlišnosti oboch národov, kde Slovensko je aj naďalej krajinou so silne spoločensky zakoreneným kresťanstvom, teda je krajinou, kde konzervativizmus a tradicionalizmus má oveľa silnejšie postavenie.

„Slovenskí piráti“, podľa svojich slov chcú v slovenskej spoločnosti spropagovať myšlienky občianskeho liberalizmu, ktorý je základom politiky pirátskeho hnutia, no zároveň si uvedomujú, že to nebude vôbec jednoduchým cieľom. Svoje ďalšie kroky zameriavajú najmä na nábor ľudí, ktorým nie je osud Slovenska ľahostajní a chcú súčasný politický systém vytrhnúť zo starého zaužívaného modelu politikov s uhladenou tvárou a tzv. „čistým štítom a odborným prístupom“. Modelu politikov, ktorým sú v skutočnosti ich korytá a korytá ich posluhovačov bližšie, než cit a láska pre vlastný národ a krajinu. Pretože, a to je paradoxné, podľa „Slovenských pirátov“, súčasná politická scéna stratila cit tej základnej solidárnosti s vlastným národom a chová sa horšie ako aristokracia, ktorá vedela, že jej úspech záleží od dobrých životných podmienok jej poddaných.

Základné ciele pirátskeho hnutia ostali aj u „Pirátskej strany – Slovensko“ naďalej nezmenené.

Medzi jej hlavné ciele patria:

  1. ochrana základných práv a slobôd v záujme neustáleho posilňovania demokracie v digitálnej oblasti aj mimo nej
  2. ochrana súkromia
  3. reforma autorských práv
  4. boj proti kartelom a monopolom
  5. nezávislosť súdnictva
  6. transparentnosť politického života
  7. voľný prístup k informáciám
  8. podpora vedy a výskumu
  9. zavádzanie a rozvoj nových technológií do všetkých oblastí spoločnosti
  10. reforma školstva
  11. reforma súdnictva
  12. ekológia a ochrana prírodných a kultúrnych pamiatok a zdrojov našej planéty
  13. legalizácia marihuany: rovnaká legislatíva, ako v prípade alkoholických nápojov

„Pirátska strana – Slovensko“ sa svojim programom hlási k európskym pirátskym stranám zastúpenými v Európskom parlamente svojimi zástupcami v rámci „Európskej pirátskej strany“ začlenenej v Európskom parlamente do skupiny „Zelení - Európska slobodná aliancia.“

Pirátske strany Európy organizované v rámci „Európskej pirátskej strany - The European Pirate Party“, ktorej členom sa Pirátska strana - Slovensko stala 23.5.2020, sú svojim programom proeurópske, uznávajúce členstvo väčšiny krajín EU v NATO, aj keď do budúcnosti počítajú s možnosťou vzniku samostatnej obrannej aliancie EU, ktorá bude silnejšou súčasťou NATO, schopnou lepšie plniť záväzky voči aliancii.

Všetky pirátske strany sa zároveň vymedzujú voči akémukoľvek hnutiu, či jednotlivcom, ktorí preukázateľne potlačujú práva a slobody človeka, či hlásajú rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú, či triednu nerovnosť a nenávisť, alebo nenávisť voči inej skupine osôb.

„Pirátska strana – Slovensko“ sa rovnako nekompromisne vymedzuje voči všetkým jednotlivcom, hnutiam a štátnym zriadeniam s autoritárskymi a diktátorskými sklonmi.

„Pirátska strana – Slovensko“ nikdy nevstúpi do koalície a nepodporí hnutie, či politické alebo občianske, ktoré by prejavovali, čo i len náznak spomenutých antidemokratických vlastností a akákoľvek podpora podobných hnutí je nezlučiteľná s ďalším členstvom v Pirátskej strane. „Pirátska strana – Slovensko“ je preto svojím programom silne antikomunistická, antinacistická a antifašistická, a hrdo sa hlási k odkazu SNP a hrdinstvu príslušníkov všetkých odbojových hnutí. Z tejto príčiny „Slovenskí piráti“ taktiež zakladajú svoju tradíciu na politike švédskej „Pirátskej strany“, no zároveň sa hrdo hlásia aj k odkazu nemeckých „Edelweiss piraten“, hnutiu nemeckej mládeže, ktoré sa hrdinsky postavilo nemeckým nacistom a ako odbojová organizácia bránila svoje občianske slobody v priebehu druhej svetovej vojny. Práve na ich počesť, sa rozhodli ich znak – kvet Plesnivca Alpínskeho, použiť ako súčasť svojho loga.

Predsedom „Pirátskej strany – Slovensko“ bol zvolený Michal Pírek, prvým podpredsedom Peter Rigo a druhou podpredsedníčkou Zuzana Krušinová.

Predsedovia strany KAH[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]