Plana (pohorie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 42°31′00″S 23°26′00″V / 42,516667°S 23,433333°V / 42.516667; 23.433333
Plana
(Плана)
pohorie
Plana-2016-vrcholoveCasti02.jpg
vrcholové časti pohoria Plana
Štát Bulharsko Bulharsko
Región Sofia
Časť Kraištensko-srednogorská oblasť
Súradnice 42°31′00″S 23°26′00″V / 42,516667°S 23,433333°V / 42.516667; 23.433333
Najvyšší bod Manastirište
 - výška 1 337,4 m n. m.
Dĺžka 20 km, sever–juh
Šírka 18 km, západ–východ
Poloha v rámci Bulharska
Red pog.svg
Poloha v rámci Bulharska
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Plana (bulh. Плана) je malé pohorie nachádzajúce sa v Oblasti Sofia v západnom Bulharsku juhovýchodne od Sofie.[1][2][3][4]

Názov[upraviť | upraviť kód]

Názov pohoria Plana s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza od jej charakteristického vzhľadu, ktorý pripomína plošinu.[2][3] Predpokladá sa totiž, že výraz „plana“ je prvotne buď tráckeho, prípadne slovanského pôvodu a označuje „rovinu“, alebo „plošinu“. V minulosti sa pre pohorie používal aj názov Dolna planina (bulh. Долна планина, doslova Dolné pohorie, alebo Spodné pohorie) a to z dôvodu, že sa predpokladalo, že Plana nie je samostatné pohorie, ale predhorie Vitoše.[3] Samotné pohorie bolo týmto názvom pomenované po hlavnom rozvodnom hrebeni, ktorý už niesol tento názov.[2]

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Plana je z fyzikálno–geografického hľadiska súčasťou Kraištensko–srednogorská oblasti (charakteristickej striedajúcimi sa pohoriami a kotlinami) a v rámci tejto oblasti leží v juhozádnej časti Plansko–zavalského horského reťazca.[2] Ako osobitná orografická jednotka bola uznaná pomerne nedávno, keďže sa dlho predpokladalo, že sa jedná o súčasť pohoria Vitoša. Neskôr však bolo zistené, že sa jedná o dve rôzne pohoria s množstvom geologických a geomorfologicych rozdielov.[2] Prví prišli so zistením, že sa jedná o osobitné pohorie českí bratia pôsobiaci v Bulharsku, Herman a Karel Škorpilovci, vo svojom diele „Geografia Bulharska“ (bulh. География на България – Geografija na Bălgarija), ktoré vyšlo v Plovdive v roku 1899. Pohorie vo svojom diele pomenovali už Plana a to na základe hlavného rozvodného hreneňa pohoria, ktorý už niesol toto meno.[2]

Plošne je pohorie oválneho – takmer okrúhľeho – tvaru, pričom na dĺžku od severu k juhu meria približne 20 km a šírka (od západu na východ) sa pohybuje medzi 15 – 18 km.[2][3] Pohorie leží medzi Pančarevským prielomom rieky Iskăr, Samokovskou kotlinou a pohorím Vitoša. Od Vitoše je Plana oddelená sedlom Jarema (bulh. Ярема), nazývaným aj Egulsko–palakarijské sedlo a na severe je ohraničená hlbokou dolinou rieky Vedena.[1][2][3] Tvorí ju dioritový plutón[1][2] umiestnený medzi skalami z kryštalických hornín a sedimentárnych hornín z obdobia terciéru.[2] Súčasný reliéf pohoria je výsledkom zložitého a dlhodobého geologického vývoja. Jedná sa o ploský masív[2] s najvyšším vrchom Manastirište (bulh. Манастирище),ktorý dosahuje výšku 1 337,4 m n. m.[1][2][3][4] a ktorý sa nachádza v hlavnom rozvodnom hrebeni pohoria[2] blízko dediny Plana. K ďalším vyšším vrchom pohoria patria dioritove vrchy Muhčel (bulh. Мухчел), 1 326 m n. m., Streľanska mogila (bulh. Стрелянска могила), 1 295 m n. m., alebo Višino bărdo (bulh. Вишино бърдо), 1 313 m n. m. (aďalšie), ktoré predstavujú pozostatky pôvodného staršieho reliéfu.[2][3] Vrcholová časť pohoria je pomerne rozsiahla náhorná plošina, ktorá sa (okrem niektorých vystupujúcich vrchov) rozprestiera takmer celá v nadmorskej výške medzi 1 200 m n. m. a 1 250 m n. m..[1][2][3] Napriek rovinatému charakteru sa v pohorí rysujú tri hlavné hrebene a to centrálny, v ktorom sa nachádza aj vrch Manastirište, ako aj dva vedlajšie hrebene s najvyššímo vrchmi Streľanska mogila a Muhčel.[2][3]

Vodstvo[upraviť | upraviť kód]

V oblasti vyviera niekoľko riek, všetky sú malé a pomerne krátke a patria do povodia Iskăru a povodia Čierneho mora. Reliéf pohoria umožňuje, že tečú pokojne a širokými dolinami. Z hlavného rozvodného hrebeňa tečú rieky buď severným smerom (medzi najvýznamnejšie rieky v tejto časti patria Eguľa (bulh. Егуля), Planštica (bulh. Планщица) a Porkolica (bulh. Порколица)) a tieto sa vlievajú priamo do Iskăru), alebo južným smerom, ktoré sa vlievajú do rieky Palakarija (bulh. Палакария), ktorá je ľavým prítokom Iskăru. Najväčšou a najdlhšou riekou v pohorí je Eguľa (na dolnom toku nazývaná Vedena), ktorej dĺžka toku dosahuje približne 17 km a druhou najväčšou riekou je Planštica, ktorá je dlhá zhruba 16 km a celé jej povodie sa nachádza na území pohoria Plana. Napriek tomu je v pohorí vody dostatok z dôvodu vyvierania mnohých drobných prameňov a najmä z dôvodu existencie veľkých zásob podzemnej vody. Priamo v pohorí sa nachádzajú aj minerálne pramene a to v doline rieky Železniška reka (bulh. Железнишка река), ktoré vyvierajú na dvoch miestach pri pravom brehu tejto rieky v nadmorskej výške 900 m n. m..[2][3]

Klimatické podmienky[upraviť | upraviť kód]

Klíma je mierna kontinentálna,[1][2][3] podobná ako v iných stredne vysokých pohoriach západného Bulharska. Ročný úhrn zrážok dosahuje úrovne 800 – 850 mm,[2] pričom najdaždivejší mesiac je máj.[2][3] Sneh sa drží na vrcholkoch približne 3 – 4 mesiace, [2][3] vo vrcholových častiach dosahuje výška snehovej pokrývky v priemere 25 – 40 cm[2] a vzhľadom k odkrytému profilu pohoria sa rýchlo topí.[3]

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Na teritóriu pohoria sa nenachádzajú žiadne chránené územia.[3] Malá časť pohoria však patrí spolu s časťou toku rieky Iskăr pod územia európskeho významu (Natura 2000)[2][4] pod kódom BG0001042.[5]

Flóra a fauna[upraviť | upraviť kód]

V minulosti sa vyskytoval v pohorí najmä buk a dub[2][3] a borovica.[2] Dnes je to väčšinou buk a lieska, ale vyskytuje sa aj breza, jelša a hloh[3] pričom na niektorých miestach ale ostalo pozostaky pôvodných dubových porastov a niekde boli aj vysadené borovicové porasty.[2] Časť pohoria je pokrytá pastvinami.[1] Na cicavce Plana nie je veľmi bohatá. Vyskytujú sa líšky, divé svine a srny. Občas sa môže stať, že na územie z vedľajšej Vitoše prebehne medveď.[3]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Plana je vďaka svojej dostupnosti, jednoduchému terénu ako aj blízkosti Sofie pomerne obľubeným turistickým cieľom.[1][2][4] V pohorí existujú tri núdzové prístrešky[2] a jedna horská chata - Pejova buka.[2][1][4]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f g h i KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 413. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 177 – 183. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r CVETANOV, Momčil. Bălgarskite planini. Stará Zagora : "Domino" EOOD. 2014. 298 s. ISBN 9789546512499. S. 182 – 185. (po bulharsky)
  4. a b c d e KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 267. (po bulharsky)
  5. natura2000.eea.europa.eu

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]