Plastové znečistenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku.
Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.
potreba wikifikovať, overiť či názov nie je vlastný výskum, opraviť formát referencií
Plastový odpad na pláži Coco Beach v Indii

Plastové znečistenie alebo znečistenie plastmi je hromadenie plastových výrobkov v prírode, ktoré negatívne ovplyvňuje ľudí, voľne žijúce živočíchy a ich prirodzené prostredie.[1] Existuje mnoho druhov plastového znečistenia. Plastové znečistenie môže taktiež negatívne vplývať na pôdu, vodné toky či oceány. V niektorých oblastiach sa realizujú plány na zníženie spotreby plastov a podporu recyklácie plastov. Závažnosť a rozsah plastového znečistenia úzko súvisí so životnosťou plastov a nízkymi nákladmi na ich výrobu, vďaka ktorým ľudia denne používajú veľké množstvo plastových výrobkov.[2]

Druhy plastového znečistenia[upraviť | upraviť zdroj]

Plastové znečistenie v prírode

K plastovému znečisteniu prispievajú najmä dva typy plastu: termoplastický plast vo forme polypropylénu a termosetový plast.

Veľké množstvo plastov je každoročne vyrobených iba na jedno použitie. Ďalšie každoročne vyrábané plasty zahŕňajú jednorazové obaly alebo výrobky, ktoré vydržia iba jeden rok. Spotrebitelia rôznych druhov plastov ich často používajú na jeden účel a potom ich vyhodia alebo recyklujú.

Podľa Agentúry Spojených štátov na ochranu životného prostredia predstavovali plasty v Spojených štátoch v roku 2011 viac ako 12 % pevného komunálneho odpadu.[3] V 60. rokoch 20. storočia plasty predstavovali menej ako 1 % pevného komunálneho odpadu.

Vplyv na životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

Pôda[upraviť | upraviť zdroj]

Chlórované plasty uvoľňujú škodlivé chemikálie do pôdy, ktoré následne prenikajú do podzemných vôd alebo iných blízkych vodných zdrojov, čo môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia osôb a živočíchov prichádzajúcich do styku s touto vodou.[4]

Na skládkach sa neprestajne ukladá veľké množstvo rôznych druhov plastov. Na týchto skládkach žije veľa mikroorganizmov, ktoré urýchľujú biologický rozklad plastov. Pri rozklade biologicky rozložiteľných plastov sa uvoľňuje metán, čo je skleníkový plyn, ktorý významne prispieva ku globálnemu otepľovaniu.[5] Na niektorých skládkach sa začínajú inštalovať zariadenia na zachytávanie metánu a jeho využitie na výrobu energie. Mnohé však túto technológiu ešte nevyužívajú. K uvoľňovaniu metánu dochádza nielen na skládkach, keďže množstvo kusov biologicky rozložiteľného plastu je pohodených na zemi. V takomto prípade trvá rozklad dlhšie.

Oceán[upraviť | upraviť zdroj]

Plastové pelety (druh mikroplastov), ktoré sa používajú na výrobu plastových výrobkov, sa prepravujú na nákladných lodiach, čím sa veľké množstvo dostáva do oceánov. Odhaduje sa, že celosvetovo tvoria až 10 % plastu vyplaveného na plážach.[6] Zvyčajne trvá rok, kým sa plasty rozložia v oceánoch, pričom sa nerozložia úplne. Navyše sa pri tomto procese do vody uvoľňujú niektoré toxické chemické látky, ako napríklad bisfenol A a polystyrén.[7] Kusy polystyrénu a plastové pelety sú najbežnejším typom plastového odpadu v oceáne a spolu s plastovými vreckami a nádobami na potraviny tvoria väčšinu odpadu v oceáne.[8] V roku 2012 sa odhadovalo, že sa v oceánoch nachádzalo približne 165 miliónov ton odpadu.

Vplyv na morské živočíchy[upraviť | upraviť zdroj]

Plastové znečistenie dokáže potenciálne otráviť živočíchy, čo môže nepriaznivo ovplyvniť dostupnosť a kvalitu potravín pochádzajúcich z mora.[9][10] Plastové znečistenie je taktiež veľmi škodlivé pre veľké morské cicavce.[11] Zistilo sa, že niektoré morské druhy, ako napríklad morské korytnačky, skonzumovali veľké množstvo plastov, ktoré sa teraz nachádza v ich žalúdkoch. V takýchto prípadoch zvyčajne zvieratá umierajú hladom, pretože plasty blokujú ich tráviaci systém. Občas sa morské cicavce zamotajú do plastových výrobkov, akými sú rybárske siete, ktoré ich môžu zraniť alebo ich dokonca usmrtiť.

Niektoré štúdie naznačujú, že už viac ako 260 druhov, vrátane bezstavovcov, plasty prehltli alebo sa do nich zamotali. Keď sa zviera zamotá, nedokáže sa voľne pohybovať, čo spôsobuje komplikácie pri zháňaní potravy. Následne zvyčajne umiera hladom alebo podľahne vnútorným rezných ranám či vredom.[12] Odhaduje sa, že každý rok plastové znečistenie v oceánoch spôsobuje smrť viac ako 400 000 morským cicavcom.[9] V roku 2004 sa odhadovalo, že čajky zo Severného mora mali v žalúdkoch v priemere tridsať kusov plastu.[13]

Vplyv na ľudí[upraviť | upraviť zdroj]

Plasty, v závislosti od konkrétneho druhu, obsahujú isté množstvo chemických látok. Pridanie chemikálii zabezpečilo plastom viacúčelové použitie, no spôsobilo to aj problémy. Niektoré z chemických látok využívaných pri výrobe plastov sa totiž dokážu dostať do ľudského tela cez kožu. Nie je však známe, do akej miery dokážu byť tieto chemikálie fyzicky škodlivé. Niektoré chemikálie využívané pri výrobe plastov môžu pri kontakte s kožou vyvolať ekzém.[14] V mnohých druhoch plastov sa tieto toxické chemikálie používajú iba vo veľmi zanedbateľných pomeroch, ale občas sú potrebné špecifické testy, aby sa zabezpečilo, že toxické látky sú v plastoch viazané interným prvkom či polymérom.

Plastové znečistenie môže mať vplyv na ľudí aj prostredníctvom ohrozovania životného prostredia.[15]

Snahy o zníženie používania plastov[upraviť | upraviť zdroj]

Domáce potreby vyrobené z rôznych druhov plastov

V poslednom období vznikli rôzne iniciatívy na zníženie používania plastov a podporu ich recyklácie. Niektoré supermarkety spoplatňujú igelitové tašky a na niektorých miestach sa používajú účinnejšie opätovne použiteľné alebo biologicky rozložiteľné materiály. Niektoré podniky uzákonili zákaz používania niektorých bežných plastových výrobkov, ako napríklad plastových fliaš či igelitových tašiek.[16]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ . Dostupné online.
  2. ↑ Hester, Ronald E.; Harrison, R. M. (editors) (2011). Marine Pollution and Human Health. Royal Society of Chemistry. pp. 84-85. ISBN 1-84973-240-X
  3. ↑ http://www.epa.gov/epawaste/conserve/materials/plastics.htm
  4. ↑ Aggarwal, Poonam; (et al.) Interactive Environmental Educatiaon Book VIII. Pitambar Publishing. p. 86. ISBN 81-209-1373-6
  5. ↑ . Dostupné online.
  6. ↑ Knight 2012, p. 11.
  7. ↑ Knight 2012, p. 12.
  8. ↑ Knight 2012, p. 13.
  9. ↑ a b Daniel D. Chiras (2004). Environmental Science: Creating a Sustainable Future. Jones & Bartlett Learning. pp. 517-518. ISBN 0-7637-3569-8
  10. ↑ Knight 2012, p. 5.
  11. ↑ Karleskint, George; (et al.) (2009).Introduction to Marine Biology. Cengage Learning. p. 536. ISBN 0-495-56197-5
  12. ↑ Derraik, 2002
  13. ↑ Hill, Marquita K. (1997). Understanding Environmental Pollution. Cambridge University Press. p. 257. ISBN 1-139-48640-3
  14. ↑ Brydson, J. A. (1999). Plastics Materials. Butterworth-Heinemann. pp. 103-104. ISBN 0-7506-4132-0
  15. ↑ (1973). Polyvinyl Chloride Liquor Bottles: Environmental Impact Statement. United States. Department of the Treasury (contributor).
  16. ↑ . Dostupné online.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Derraik, José G.B (2002). «The pollution of the marine environment by plastic debris: A review». Marine Pollution Bulletin 44(9): 842-52.
  • Hopewwell, Jefferson; Dvorak, Robert; Kosior, Edward (2009). «Plastics recycling: Challenges and opportunities». Philosophical Transactions of the Royal Society B: Biological Sciences 364 (1526): 2115-26.
  • Knight, Geof (2017). Plastic Pollution. Capstone. ISBN 978-1-4329-6039-1
  • Colette, Wabnitz & Wallace J. Nichols. Editorial: Plastic Pollution: An Ocean Emergency. 3 March 2018. 28 January 2017.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Plastové_znečistenie&oldid=7754122“