Platan javorolistý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
platan javorolistý
(ms) Platanus × hispanica 9.jpg
Platan javorolistý; listy (leto)
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Európa[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Platanus × hispanica
Synonymá
Platanus × acerifolia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Platan javorolistý[2] (lat. Platanus × hispanica[3][4] alebo Platanus × acerifolia) je statný, opadavý strom z rodu platan (Platanus) z čeľade platanovité (Platanaceae).

Platan javorolistý je spontánnym krížencom platanu západného a platanu východného; miestom kríženia malo byť okolie Oxfordu v Anglicku, kde sa oba platany pestovali v rokoch 1680 až 1700. Väčšinou znakov však platan javorolistý pripomína platan východný, ktorý pochádza z juhovýchodnej Európy a Malej Ázie a už dlho sa pestoval i mimo oblasti svojho prirodzeného výskytu.[5]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Platan javorolistý je strom vysoký 20 až 40 m. Kmene môžu dosahovať obvod až 6 m a rozložená koruna šírku do 35 m. Kôra v dolnej polovici kmeňa je vrstvovitá, odlupujú sa v podlhovastých pestrofarebných platniach.[2]

Púčiky platana sú končisté, do 10 mm dlhé, so zelenosivou šupinou. Čepeľ listov je dlaňovito tri až päť zárezová, na báze vykrojená až tupo klinovitá, dlhá 15 až 17 cm a široká 18 až 20 cm. Na dospelých listoch je čepeľ na líci holá a lesklá, na rube len na žilnatine chlpatá. Laločnatosťou listov leží uprostred medzi tvarom listov platanu západného a platanu východného. Súplodie je ježaté, s priemerom 25 až 35 mm, po dvoch až troch hlávkach na visiacej stopke. Oriešky sú do 12 mm dlhé a 2 až 3 mm široké, v hornej časti široko kužeľovité.[2][5]

Plodné hlávky sa pri dozrievaní rozpadávajú a chlpy z nich sa rozlietajú do okolia. Chlpy sa uvoľňujú i z mladých listov a môžu u citlivých ľudí vyvolávať alergické zápaly očných spojiviek a dýchacích ciest.[5]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa genetickej štúdie z roku 2002, platan javorolistý vykazuje dedičné vlastnosti platana západného aj platana východného. Keďže však od objavenia Ameriky bol platan západný introdukovaný do záhrad v Európe vo viacerých obdobiach a podobne aj platan východný do Severnej Ameriky, kríženia medzi nimi sa mohli vyskytnúť niekoľkokrát a mohli viesť k niekoľkým hybridným typom.[6]

Platan javorolistý je v súčasnosti vysádzaný prakticky v celej Európe a objavuje sa aj v Severnej Amerike, vo východnej Ázii a na juhovýchode Austrálie.[7] Jeho súčasná severná hranica v Európe siaha od južného Škótska pozdĺž pobrežia Severného mora, cez Dánsko, Poľsko, na východ cez Ukrajinu a odtiaľ južne Kaukazom až do Uzbekistanu.[2]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Platan javorolistý kvitne v apríli až máji, súčasne s pučaním listov. Guľovité súplodia, ktoré zostávajú na stromoch aj po opadnutí listov až do jari, produkujú dostatok dobre klíčivých semien. Rozmnožuje sa orieškami a stonkovými odrezkami. Dosiaľ sa v Európe nezaznamenalo prirodzené zmladzovanie. Semenáčiky a mladé stromy sú pomerne citlivé na mráz, dospelé jedince sú mrazuvzdorné.[2]

Platan javorolistý je vápnomilný, odolný proti znečisteniu mestského prostredia. Darí sa mu na aluviálnych, dostatočne prevzdušnených pôdach, preto dobre rastie popri vodných plochách. Je drevinou nížin a pahorkatín, s výnimkou Švajčiarska, kde rastie až do nadmorskej výšky 800 m.[2]

Význam a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Platan javorolistý je vysoký strom so širokou korunou. Je to architektonicky cenná drevina.[5] Vo väčšine európskych miest, v Severnej Amerike a iných krajinách mierneho pásma predstavujú platany dôležitú okrasnú drevinu. V Paríži tvoria až 40 % mestskej zelene a v Londýne ešte viacej a podobne je to aj vo všetkých dôležitých mestách v Európe.[6]

Hrozby a choroby[upraviť | upraviť zdroj]

Platan javorolistý je významne ohrozený hubovým patogénom Erysiphe platani.[8][9] Do Európy bol zavlečený zo Spojených Štátov v polovici minulého storočia. Prvé výskyty sa zaznamenali v oblasti Stredozemného mora a odtiaľ sa nákaza šíri aj do ďalších oblasti jeho výskytu. Príznaky nákazy sú v podobe bielej hubovitej plesne na listoch postihnutých jedincov.[6] Medzi významných škodcov patria aj húsenice motýľa ploskáčik Phyllonorycter platani,[10] ktoré vyžierajú listové pletiva a vytvárajú na nich chodbičky v podobe plošných mín.[11]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.10. Prístup 16. mája 2022
  2. a b c d e f Flóra Slovenska V/3. [s.l.] : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2006. ISBN 80-224-0189-7.
  3. Platanus x hispanica L. [online]. World Checklist of Vascular Plants; wcvp.science.kew.org, [cit. 2022-05-10]. Dostupné online. (anglicky)
  4. Platanus x hispanica [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-10]. Dostupné online. (anglicky)
  5. a b c d Stromy a kry. Praha : Artia, 1984. ISBN 80-07-00402-5.
  6. a b c Molecular approach of genetic affinities between wild and ornamental Platanus [online]. ResearchGate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, August 2002, [cit. 2021-11-30]. Dostupné online. (anglicky)
  7. Ladislav Hoskovec. PLATANUS ×HISPANICA Mill. ex Münchh. – platan javorolistý [online]. BOTANY.CZ, 2007-07-04, [cit. 2022-05-08]. Dostupné online. (česky)
  8. Erysiphe platani [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-10]. Dostupné online. (anglicky)
  9. W.N. Ellis. Erysiphe platani on Platanus [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-10]. Dostupné online. (anglicky)
  10. Phyllonorycter platani [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-09]. Dostupné online. (anglicky)
  11. Atlas škodcov, stromy a kry; Ploskáčik Phyllonorycter platani [online]. Lesnícka ochranárska služba, Banská Štiavnica, [cit. 2022-05-08]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]