Plešivec (geomorfologická časť)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Plešivec
geomorfologická časť
Malých Karpát
Veľký Plešivec
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Nové Mesto nad Váhom, Myjava, Piešťany
Nadradená
jednotka
Čachtické Karpaty
Susedné
jednotky
Myjavská pahorkatina, Nedze, Podmalokarpatská pahorkatina, Brezovské Karpaty
Mestá Čachtice, Krajné, Hrachovište
Súradnice 48°42′11″S 17°43′52″V / 48,703°S 17,731°V / 48.703; 17.731
Najvyšší bod Veľký Plešivec
 - výška 484 m n. m.
Najnižší bod juhovýchodný okraj územia
 - poloha Čachtice
 - výška cca 190 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Poloha v Trenčianskom kraji
Poloha v Trenčianskom kraji
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Plešivec je geomorfologická časť podcelku Čachtické Karpaty v pohorí Malé Karpaty.[1] Rozprestiera sa v severnej časti pohoria, juhozápadne od Čachtíc.[2] Najvyšším vrchom je 484 m n. m. vysoký Veľký Plešivec.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Územie sa nachádza v severnej časti pohoria Malé Karpaty a zaberá južnú časť podcelku Čachtické Karpaty. Má pretiahnutý tvar severovýchodno-juhozápadnej orientácie a od zvyšku pohoria ho oddeľuje na severe údolie riečky Jablonka, na juhu údolie Holešky. Medzi významné sídla patria obce Čachtice a Šípkové na východe, Prašník na juhu, Krajné, Hrachovište a Višňové na severozápade. Východne od severného okraja leží Nové Mesto nad Váhom, juhovýchodne Vrbové a Piešťany.

Malé Karpaty pokračujú časťou Nedze (podcelok Čachtické Karpaty) severovýchodným a podcelkom Brezovské Karpaty juhozápadným smerom. Na západe susedí Myjavská pahorkatina a juhovýchodne krajina klesá do Podmalokarpatskej pahorkatiny, ktorá je časťou Podunajskej pahorkatiny.[1]

Táto časť Malých Karpát patrí do povodia Váhu a východným smerom do rieky Váh smerujú aj dva najvýznamnejšie vodné toky; západným a severným okrajom vedúca riečka Jablonka a južný okraj lemujúca Holeška. Z centrálnej oblasti tečú menšie vodné toky juhovýchodným smerom do Horného Dudváhu. Údoliami riek vedú komunikácie, z ktorých najvýznamnejšie sú východným okrajom vedúca cesta II/504 (Nové Mesto nad VáhomVrbové), z ktorej v Čachticiach odbočuje a hlbokým údolím Jablonky do Hrachovišťa vedie cesta III/1229. Rovnakú trasu využíva aj železničná trať do Myjavy. Na južnom okraji vedie údolím Holešky cez Prašník cesta II/499 z Vrbového do Brezovej pod Bradlom.[2]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Takmer celé územie sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, výnimku tvoria okrajové časti pohoria, ktoré je z chránenej oblasti vyňaté. Osobitne chránenými územiami sú národná prírodná rezervácia Čachtický hradný vrch, prírodná rezervácia Plešivec a Málová.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Severný okraj Malých Karpát patrí skôr medzi pokojné a menej navštevované oblasti, výnimkou je však severný okraj tejto časti v okolí Čachtického hradu nad obcou Višňové. Milovníci prírody navštevujú chránené územia.

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-06]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-06]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]