Plešivská planina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°36′22″S 20°25′41″V / 48,606°S 20,428°V / 48.606; 20.428
Plešivská planina
geomorfologický podcelok
Dubník SR5.jpg
Západný okraj pri Kunovej Teplici
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Rožňava
Nadradená
jednotka
Slovenský kras
Susedné
jednotky
Rožňavská kotlina
Turecká
Hrádok
Koniarska planina
Rimavská kotlina
Silická planina
Súradnice 48°36′22″S 20°25′41″V / 48,606°S 20,428°V / 48.606; 20.428
Najvyšší bod Bučina
 - výška 851 m n. m.
Najnižší bod južný okraj podcelku
 - výška cca 210 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Wikimedia Commons: Plešivská planina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Plešivská planina je geomorfologický podcelok Slovenského krasu. Nachádza sa v jeho severozápadnej časti, medzi údoliami riek Štítnik, Slaná a Honský potok.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podcelok leží v severnej polovici centrálnej časti Slovenského krasu, západne od mesta Rožňava. Na východe susedí s Rožňavskou kotlinou, severným smerom nadväzuje Revúcka vrchovina s podcelkami Turecká a Hrádok. Západným smerom pokračuje krajinný celok Koniarskou planinou a južným smerom Silickou planinou, medzi nimi sa na juhovýchode územia krajmo dotýka Rimavská kotlina, podcelok Juhoslovenskej kotliny.[1]

Vybrané vrchy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bučina (851 m n. m.)
  • Vlčí štít (814 m n. m.)
  • Ostrý vŕšok (775 m n. m.)

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Územie patrí do Národného parku Slovenský kras a z maloplošných chránených území tu leží prírodná rezervácia Gerlašské skaly a národná prírodná pamiatka Diviačia priepasť.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Aj táto časť Slovenského krasu má vybudovanú sieť turistických chodníkov, ktoré vedú planinou. Najväčšia hustota trás je v severnej časti, v blízkosti PR Gerlašské skaly, kde sa stretávajú i chodníky, vedúce z južnej časti planiny.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Južným okrajom územia vedie európska cesta 58 v koridore cesty I/16 (LučenecKošice), ako aj železničná trať Zvolen – Košice. Na ne nadväzujú komunikácie, vedúce západným okrajom územia, a to cesta II/587 (PlešivecŠtítnik) a železničná trať Plešivec – Slavošovce. Severným okrajom vedie cesta II/526 (Štítnik – Rožňava).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-05]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]