Plodnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Plodnica (iné názvy: sporokarp [v širšom zmysle]; pri vyšších hubách aj: karpofor, karposóma, ľudovo huba) je na tvorbu výtrusov slúžiaca morfologicky odlišná časť stielky tých húb, ktoré počas svojho života majú aj teleomorf (iné názvy: teleomorfa, teleomorfné/pohlavné štádium, teleomorfná/pohlavná forma, perfektná forma), pričom teleomorf konkrétne majú zložitejšie vyššie huby (presnejšie: zložitejšie vreckaté huby a zložitejšie bazídiové huby]), ojedinele aj niektoré jednoduchšie bazídiové huby (t.j. niektoré hrdze a niektoré snete) a ojedinele aj niektoré nižšie huby (napr. niektoré plesne). V širšom ponímaní sa ako plodnica (sporokarp v širšom zmysle) označuje akýkoľvek kompaktný útvar slúžiaci na tvorbu výtrusov, t.j. okrem útvarov z definície z predchádzajúcej vety aj:

Plodnice v širšom ponímaní sa zvyknú označovať aj výrazmi fruktifikácia, fruktifikačný útvar, fruktifikačný orgán (i keď všetky tieto výrazy majú aj iné či širšie významy). Pri ktorejkoľvek definícii sa ako plodnica (sporokarp) zvyknú označovať aj príslušné útvary u lišajníkov. [1][2][3][4][5][6][7][8][9][10]

Menšie plodnice (t.j. napríklad plodnice slizoviek či vreckatých húb) sa často označujú aj ako plodnička [11]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Plodnica slúži na produkciu výtrusov a tým pádom na rozmnožovanie. Plodnice väčšinou vyrastajú z podhubia (mycélia) nad zemský povrch, u niektorých druhov húb však môžu byť aj podzemné, napríklad u hľuzovky. Nadobúdajú najrôznejšie veľkosti, tvary a farby, čo sa uplatňuje pri poznávaní a klasifikácii húb. [12]

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Ak sa použije definícia podľa prvej vety tohto článku sa rozlišuje [3]:

Ak sa použije definícia z druhej vety úvodu tohto článku, je ďalším typom plodnice u vreckatých húb konidióma (napr. pyknida); okrem toho sú potom ďalšími typmi plodnice sporokarp v užšom zmysle, sorokarp, cystokarp a útvar vytváraný myxobaktériami.

Bazídiokarp[upraviť | upraviť zdroj]

U húb bazídiových sa plodnica najčastejšie skladá z hlúbika a klobúk. Klobúk obsahuje výtrusorodé rúško usporiadané najčastejšie do rúrok alebo lupeňov. Z anatomického pohľadu je plodnica tvorená plektenchýmom, nepravým pletivom spleteným z hubových vlákien. [12]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MIROSLAV, Hirt; FRANTIŠEK, Vorel; PETR, Hejna; a kolektiv. Velký výkladový slovník soudnělékařské terminologie. [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2019. 168 s. ISBN 978-80-271-2408-4. S. 107-108.
  2. Fruchtkörper; Pyknidien; Conidiomata. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  3. a b SCHWANTES, Hans Otto. Biologie der Pilze (eine Einführung in die angewandte Mykologie). [s.l.] : Ulmer, 1996. 478 s. Dostupné online. ISBN 978-3-8252-1871-3. S. 84-105, 309, 433, 439. Archivované 2021-08-08 z originálu.
  4. ALLABY, Michael. A Dictionary of Plant Sciences. [s.l.] : OUP Oxford, 2012. 565 s. ISBN 978-0-19-960057-1. S. 88.
  5. plodnice. In: Malá československá encyklopedie M-Pol, 1986, S. 927
  6. Agromanuál.cz. Výkladový slovník [online]. agromanual.cz, [cit. 2019-06-30]. Dostupné online.
  7. DERMEK, Aurel. Huby lesov, polí a lúk. [s.l.] : Osveta, 1976. 432 s. S. 91, 96.
  8. ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 605.
  9. sporocarp. In: Random House (Firm). Random House Webster's College Dictionary. [s.l.] : [s.n.], 1997. 1535 s. ISBN 978-0-679-45570-7. S. 1248.
  10. Jiří Sedlář, 2007. Sporokarp [online]. old.botany.upol.cz, [cit. 2019-07-02]. Dostupné online.
  11. [1]
  12. a b Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Plodnice na českej Wikipédii.