Pluk Azov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku.
Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný.
Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.
Pluk Azov
Полк «Азов»
Logo Pluku Azov
Logo Pluku Azov

Logo Pluku Azov
KrajinaUkrajina Ukrajina
Existencia5. máj 2014 – súčasnosť
Typpechota
Funkciažandárstvo, národna bezbečnosť
MottoNepanikárte, pripravte samých seba!
VeliteliaDenys Prokopenko
Anatolij Sidorenko
Nikita Nadotočij
Účasť
VojnyRusko-ukrajinská vojna

Samostatná jednotka špeciálneho určenia Azov (ukr. Окремий загін спеціального призначення «Азов»), tiež známy ako Pluk Azov (ukr. Полк «Азов») je jednotka Národnej gardy Ukrajiny. Pôvodne mala základňu v Mariupole pri pobreží Azovského mora. Pluk, predtým aj prápor sa zapojil do bojov počas rusko-ukrajinskej vojny.

Jednotka je považovaná za kontroverznú,[1] nakoľko viacerí jej príslušníci a jej prvý veliteľ Andrij Bileckyj mali jednoznačne neonacistické pozadie a názory.[2] Ruský najvyšší súd od augusta 2022 považuje túto jednotku za teroristickú organizáciu.[3][4]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik jednotky a boje o Mariupoľ (2014)[upraviť | upraviť zdroj]

Pluk Azov bol založený v máji 2014 v meste Berďansk ako dobrovoľnícka polovojenská jednotka pod velením Andreja Belitského, pod názvom prápor Azov. Andrij Bileckyj bol už v skoršom období známy svojimi neonacistickými názormi.[2] V začiatkoch hľadal veliteľ Andrij Bileckyj finančnú a politickú pomoc, tú od samého začiatku dostával od ministra vnútra Arsena Avakova. Ten prijal prápor Azov do štruktúr ministerstva vnútra a spolu s vtedajším poslancom Antonom Geraščenkom pomohol Belickému a jeho vojakom nájsť vhodnú základňu pre ich budúce pôsobenie.[5]

Andrij Bileckyj počas interview.

Príslušníkmi pluku boli od začiatku viacerí príslušníci krajnej pravice. V znaku pluku sa dodnes nachádza germánsky a nacistický symbol Wolfangel.[6] V jednotke od počiatsku slúžili viacerí neonacisti. Ich počet nikdy nepresiahol 10 - 20 %. Ukrajinské orgány však po reorganizácii príslušníkov jednotky podrobili previerkám a väčšinu z nich z jednotky prepustili.[7] V jednotke neskôr slúžili osoby rôznych ukrajinských etník.

Od samého počiatku bola jednotka tažko skúšaná, napríklad v prvej polovici roka 2014, kedy sa zapojila do prvej bitky o Mariupoľ ako súčasť protiofenzívy, ktorej cieľom bolo vyčistiť mesto od separatistov Doneckej ľudovej republiky. 13. júna spolu s práporom Dnipro-1 a ukrajinskou armádou znova obsadili kľúčovú infraštruktúru, ktorá bola pod kontrolou separatistov a front zatlačili za Mariupoľ.

Andrij Bileckyj vedie hliadku blízko Mariupoľu (2014).

V bojoch o Novoazovsk z 25. do 28. augusta 2014 bol prápor Azov spolu s ukrajinskými silami vytlačený z tohto mesta presilou separatistov a ruských síl. Jednotka bola preto nútená stiahnuť sa späť do Mariupoľa.[8] Na základe tohto úspechu separatisti začali s druhou ofenzívou na Mariupoľ. V prvých dňoch septembra 2014 Azov bojoval počas druhej Bitky o Mariupoľ, keď sa separatisti prebojovali hlbšie k mestu. V noci 4. septembra prešli vojaci Azova do protiofenzívy a vytlačili separatistov do vzdialenosti až 20 kilometrov východne za mesto.[9][10]

Neskôr, v septembri 2014, bol Azov reorganizovaný z práporu na pluk. V októbri jednotku opustil veliteľ Andrij Bileckyj. 31. októbra 2014 bol zástupca veliteľa Vadym Trojan menovaný šéfom polície Kyjevskej oblasti.[11] 11. novembra 2014 bol Azov oficiálne začlenený do štruktúry Národnej gardy Ukrajiny.[12]

Bitka o Šyrokyne (2015)[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom roka 2015 sa Mariupoľ často dostával pod paľbu zo strany separatistov. 24. januára 2015 sa Mariupoľ ocitol pod raketovou paľbou separatistov, pri ktorej prišlo o život 29 civilistov a viac ako 90 bolo zranených. Separatisti útočili na strategické ciele z blízkej dediny Šyrokyne, 11 km od Mariupoľa.[13] Počet separatistických jednotiek v Šyrokyne narastal, čo zväčšovalo na strane Azova strach z možnej tretej ofenzívy na Mariupoľ.

Príslušníci Azova pri bitke o Šyrokyne (2015).

Vo februári 2015 ukrajinské sily prerazili frontovú líniu a pluk Azov následne obsadil Šyrokyne, Pavlopil a Kominternove.[14] Následne Ukrajinské sily začali postupovať na Novoazovsk.[15] Pri bojoch o Novoazovsk sa separatisti za pomoci delostreleckej paľby a ťažkej techniky spôsobili ukrajinským silám vrátane Azova ťažké straty. Po týchto urputných stratách boli nútení stiahnuť sa späť k Šyrokyne. Napriek stratám, ukrajinská ofenzíva vytlačila delostrelectvo separatistov z dostrelu Mariupoľu.[16] 12. februára 2015 bola podpísaná Druhá minská dohoda.[17] Vypätá situácia v Šyrokyne utíchla a obidve strany si vybudovali zákopy. Napriek prímeriu sa Azov a separatisti medzi sebou niekoľko týždňov ostreľovali. Pri týchto šarvátkach bola dedina Šyrokyne celkom zničená.[18]

1. júla 2015 sa separatisti stiahli zo Šyrokyne.[19] Líder separatistov Denis Pušilin to odôvodnil ako akt dobrej vôle a dodržiavanie Druhej minskej dohody. Líder Azovu Andrij Bileckyj tento ústup odôvodnil ťažkými stratami separatistov a ich ďalšou neschopnosťou udržať pozície.[20]

Dňa 29. júla 2015 bojovníci pluku Azov spolu s práporom Donbas, ktorý sa nachádzal v Šyrokyne, boli stiahnutéí z frontu a nahradené jednotkami ukrajinskej námornej pechoty.[21] Neskôr v auguste 2015 ukrajinská vláda stiahla všetky dobrovoľnícke prápory vrátane Azova z frontových línii okolo Mariupoľa a nahradila ich regulárnymi jednotkami ukrajinskej armády.[22]

2016-2019[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2016 bolo pridelených 300 vojakov a ľahké obrnené vozidla Azova na ochranu mesta Odesa.[23] V roku 2016 sa časť pluku Azov zapojila do ochrany pozícií v Záporoží.[24]

V noci 29. augusta bojovníci Azova zlikvidovali záškodnícku jednotku tajnej služby separatistov v bojoch o Svitodarsk.[25] Počas roka 2018 došlo v oblastiach, v ktorých prebiehali aktivity Azovu, na východe Ukrajiny k vraždenám a mučeniu civilistov.[26]

2022[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom roku 2022 mal pluk Azov asi 900 príslušníkov. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 bola jednotka nasadená spolu s inými ukrajinskými jednotkami pri obrane Mariupoľa, kde bola prakticky celá zničená. Niekoľko stoviek preživších príslušníkov jednotky sa vzdalo ruským jednotkám v oceliarňach Azovstaľ.[27]

Koncom septembra 2022 boli pri výmene zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou prepustení viacerí príslušníci pluku Azov, vrátane veliteľa pplk. Prokopenka a jeho zástupcu kpt. Palamara.[28]

Velitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci v pluku Azov[upraviť | upraviť zdroj]

V 2015 bojovali za pluk Azov aj dvaja Slováci.[29] Minimálne jeden z týchto Slovákov, známy pod menom Thomas, sa zapojil aj do bojov o Šyrokyne.[30]

Vojnové zločiny[upraviť | upraviť zdroj]

Príslušníci jednotky sú spolu s osobami iných ukrajinských jednotiek a štátnych úradov obviňovaní Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva, že počas vojenských operácií na Donbase v rokoch 2014 až 2015 porušoval ľudské práva viacerých zadržaných osôb.[31][32]

Ruskou propagandou a viacerými inými kritikmi je jednotka označovaná ako neonacistická a jej príslušníci zodpovední za vojnové zločiny.[33] Ruský najvyšší súd od augusta 2022 považuje túto jednotku za teroristickú organizáciu.[3][4] Ruskí predstavitelia viackrát vyhlásili, že jej príslušníkov budú stíhať za údajné vojnové zločiny, alebo ich dokonca na mieste popravia. Napriek tomu boli viacerí príslušníci jednotky, vrátane jej posledného veliteľa vymenení v septembri 2022 za ruských zajatcov.[34]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ SCHEINER, Jozef. Velebení aj zatracovaní: Kto sú bojovníci pluku Azov?. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2022-05-20. Dostupné online [cit. 2022-10-22]. ISSN 1336-2674.
  2. ↑ a b AKTUALITY.SK. Neonacisti, ktorí bojujú za Ukrajinu - dnes vláde vyhovujú, čo bude zajtra? [online]. Aktuality.sk, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Russia declares Ukrainian military unit a terrorist group [online]. AP NEWS, 2022-08-02, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ a b Verchovnyj sud Rossii objavil polk Azov terrorističeskoj organizaciej / Верховный суд России объявил полк «Азов» «террористической организацией» / Verkhovnyy sud Rossii ob"yavil polk «Azov» «terroristicheskoy organizatsiyey» [online]. meduza.io, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online.
  5. ↑ як «Азов» стає партією [online]. Катерина Сергацкова, [cit. 2022-09-23]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  6. ↑ BÁRDY, Peter. Neonacisti, ktorí bojujú za Ukrajinu - dnes vláde vyhovujú, čo bude zajtra?. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2014-08-19. Dostupné online [cit. 2022-10-22].
  7. ↑ Pluk Azov vzešel z krajní pravice, radikálů se postupně zbavoval. Nyní platí za významnou jednotku [online]. Praha: Český rozhlas, 2022-04-27, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online.
  8. ↑ Ukraine crisis: 'Thousands of Russians' fighting in east. BBC News, 2014-08-28. Dostupné online [cit. 2022-10-20]. (po anglicky)
  9. ↑ Heavy shelling in Ukrainian port of Mariupol hours before agreed ceasefire [online]. [Cit. 2022-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ Mariupol: Key moments in the siege of the city. BBC News, 2022-05-17. Dostupné online [cit. 2022-10-20]. (po anglicky)
  11. ↑ Former Azov battalion leader works to clean up Kyiv regional police, his image [online]. Ian Bateson, [cit. 2022-09-23]. Dostupné online. Archivované 2014-12-03 z originálu. (po anglicky)
  12. ↑ How a Far-Right Battalion Became a Part of Ukraine’s National Guard [online]. Tim Hume, [cit. 2022-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ Ukraine: Rising Civilian Death Toll [online]. [Cit. 2022-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ ARMYWEB.CZ. Prapor Azov aneb pár „nácků“ jako důvod k válce [online]. www.armyweb.cz, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online. (po česky)
  15. ↑ Ukraine conflict: Battles rage ahead of Minsk talks [online]. [Cit. 2022-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ Heavy fighting underway near Shyrokyne and Sakhanka: enemy's infantry liquidated, attack died out [online]. [Cit. 2022-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ AKTUALITY.SK. Minská dohoda o prímerí na východe Ukrajiny: Toto je jej plné znenie [online]. Aktuality.sk, [cit. 2022-10-19]. Dostupné online.
  18. ↑ Mariupol, next in the sights of pro-Russia rebels in eastern Ukraine [online]. [Cit. 2022-09-23]. Dostupné online. (angličtina)
  19. ↑ Pro-Russia rebels 'to withdraw weapons from Ukraine frontline’ [online]. France 24, 2015-02-22, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ Азов: Боевики ушли из Широкино из-за больших потерь, а не по доброй воле. [online]. [Cit. 2022-09-23]. Dostupné online. Archivované 2015-07-04 z originálu. (po rusky)
  21. ↑ Pullout from Shyrokyne angers soldiers, stokes fear in Mariupol [online]. Allison Quinn, Alyona Zhuk, [cit. 2022-09-23]. Dostupné online. Archivované 2015-07-29 z originálu. (po anglicky)
  22. ↑ Putin's War: Regular and Volunteer Ukrainian Troops Vie in Mariupol [online]. Nolan Peterson, [cit. 2022-09-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. ↑ До Одеси вже прибуло щонайменше 300 бійців полку "Азов" [online]. [Cit. 2022-09-23]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  24. ↑ Ukraine [online]. [Cit. 2022-10-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. ↑ ЧЕТВЕРО ВБИТИХ ТА ОДИН ПОЛОНЕНИЙ: «АЗОВ» НА ПЕРЕДОВІЙ ЗАВДАВ ОКУПАНТУ НИЩІВНОГО УДАРУ [online]. [Cit. 2022-09-23]. Dostupné online. Archivované 2021-01-11 z originálu. (po ukrajinsky)
  26. ↑ War crimes of the armed forces and security forces of Ukraine: torture and inhumane treatment, Second report [online]. The Foundation for the Study of Democracy, [cit. 2022-10-21]. Dostupné online.
  27. ↑ TASR. V oceliarňach Azovstaľ sa vzdalo takmer 1 000 ukrajinských vojakov, tvrdia Rusi. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2022-05-18. Dostupné online [cit. 2022-11-07]. ISSN 1336-2674.
  28. ↑ RTVS, ČTK, TASR. Rusko prepustilo 215 obrancov Mariupola. Ukrajina okrem iných aj Medvedčuka [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-09-22, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online.
  29. ↑ Slovák bojuje za Ukrajinu: Som tu, aby sa nepísalo iba o našich okupantoch [online]. DUŠAN MIKUŠOVIČ, [cit. 2022-09-23]. Dostupné online.
  30. ↑ Slovák proti separatistům. Zbraň odložím, až skončí válka [online]. Jiří Just, [cit. 2022-09-23]. Dostupné online. (po česky)
  31. ↑ Report on the human rights situation in Ukraine 16 February to 15 May 2016 [online]. [Cit. 2022-10-22]. Dostupné online.
  32. ↑ War crimes of the armed forces and security forces of Ukraine: torture and inhumane treatment Second report [online]. osce.org, 2016-04-15, [cit. 2022-10-24]. Dostupné online.
  33. ↑ All war crimes in Mariupol are being committed by nationalists — Defense Ministry [online]. tass.com, [cit. 2022-10-22]. Dostupné online.
  34. ↑ SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Kremeľ pri výmene väzňov prepustil aj veliteľa pluku Azov. Nacionalista Girkin hovorí o zrade. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-22. Dostupné online [cit. 2022-10-22]. ISSN 1335-4418.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pluk Azov

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pluk_Azov&oldid=7762462“