Poľana (vrch)
| Poľana | |
| vrch | |
 Pohľad na masív Poľany
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Detva |
| Obec | Hriňová |
| Pohorie | Poľana |
| Podcelok | Vysoká Poľana |
| Povodie | Slatina |
| Nadmorská výška | 1 457,8 m n. m. |
| Relatívna výška | 732[1] m |
| Súradnice | 48°38′13″S 19°29′00″V / 48,6369°S 19,4833°V |
| Geologické zloženie | andezit |
| Najľahší výstup | po  značke z Detvy
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Wikimedia Commons: Poľana (1458 m) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
.jpg)
Poľana (1 457,8 m n. m.[2]) je najvyšší vrch pohoria Poľana, krajinného celku Slovenského stredohoria. Leží približne 7 km severne od mesta Hriňová.[3] Je súčasťou NPR Zadná Poľana, patriacej do Chránenej krajinnej oblasti Poľana.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Detva a v katastrálnom území mesta Hriňová.[5] Vrcholom vedie Rudná magistrála. Najbližšími sídlami sú západne situovaná osada Kyslinky, patriaca k obci Hrochoť, južne ležiaca Hriňová a juhozápadným smerom Detva.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Celé pohorie je pozostatok stratovulkánu s kráterom v mieste osady Kyslinky a výškové maximum dosahuje na juhovýchodnom okraji silne zerodovaného masívu. Sedlom Priehybina je západným smerom oddelená Predná Poľana (1 367 m n. m.), južne leží Kozí chrbát (967 m n. m.), východne vrch Sedlo (1 043 m n. m.) a severne vrch Kopce (1 334 m n. m.) a Brusniansky grúň (1 271 m n. m.).[6] Západné svahy masívu odvodňujú prítoky Hučavy, východné sú pramennou oblasťou Hukavy a južné odvodňuje Bystrý potok.[3]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Poľana je porastená lesom a výhľady sú možné len z menších lúk, najmä na južných svahoch masívu. Značná nadmorská výška i napriek tomu ponúka ďaleké výhľady. Z vhodných miest je možné vidieť okolité vrchy a hrebeň pohoria, no tiež Štiavnické, Kremnické a Starohorské vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry či Veporské a Stolické vrchy. Severným smerom sú ponad nízkotatranský hrebeň pozorovateľné aj končiare Vysokých Tatier, južným vidieť mnohé horstvá v Maďarsku.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
značke (Rudná magistrála):
- z Detvy cez Kalamárku a sedlo Priehybina
- zo sedla Jasenová cez vrch Kopce
- po
značke:
- z osady Kyslinky cez sedlo Priehybina
- z Detvy cez Vrchdetvu
- z Lomu nad Rimavicou cez vrch Kopce
- po
značke z Hriňovej cez sedlo Priehybina[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ peaklist.org, [cit. 2024-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 81.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-06-25]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-11]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poľana (vrch)
