Poľana (Nízke Tatry)
Poľana | |
vrch | |
Poľana vľavo
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
Okresy | Liptovský Mikuláš, Brezno |
Obce | Demänovská Dolina, Lazisko, Dolná Lehota |
Časť | Ďumbier |
Pohorie | Nízke Tatry |
Podcelok | Ďumbierske Tatry |
Povodia | Váh, Hron |
Nadmorská výška | 1 889,7 m n. m. |
Súradnice | 48°56′50″S 19°32′24″V / 48,9471°S 19,5401°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po z Demänovskej Doliny cez Sedlo Poľany |
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
Wikimedia Commons: Poľana (1890 m) | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poľana (1 889,7 m n. m.[1]) je vrch v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Leží nad obcou Demänovská Dolina, približne 15 km juhozápadne od Liptovského Mikuláša.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[3] Leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, okresov Liptovský Mikuláš a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obcí Lazisko, Demänovská Dolina a Dolná Lehota.[4] Najbližším sídlom je severovýchodne situovaná Demänovská Dolina, severným smerom leží Lazisko, Dúbrava a Pavčina Lehota, južným smerom je obec Dolná a Horná Lehota. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Poľana je súčasťou hlavného hrebeňa medzi Kotliskami (1 937 m n. m.) a Derešmi (2 004 m n. m.). Z vrcholu vybieha na sever mohutná rázsocha k vrchu Bôr (1 888 m n. m.) a Siná (1 560 m n. m.). Východným smerom sa nachádza Krakova hoľa (1 752 m n. m.), Konský grúň (1 771 m n. m.), Chopok (2 024 m n. m.) a Dereše, južným leží Baba (1 617 m n. m.), Snožka (1 378 m n. m.) a Skalka (1 980 m n. m.), západným sú Kotliská, Chabenec (1 955 m n. m.) a Ostredok (1 640 m n. m.) a severným susedia sedlom oddelené Zákľuky (1 915 m n. m.), Bôr a Siná.[1] Severná časť hrebeňa patrí do povodia Váhu, kde vodu zo severozápadnej časti odvádza Palúdžanka a zo severovýchodu riečka Demänovka. Južné svahy sú pramennou oblasťou Vajskovského potoka, smerujúceho do rieky Hron. Vrcholom prechádza Cesta hrdinov SNP a južná časť hrebeňa je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Skalka.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Hôľnato skalnatý hrebeň i vrchol so značnou nadmorskou výškou umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy, Malú a časť Veľkej Fatry, Poľanu a Veporské vrchy.[5]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po červeno značkovanej hrebeňovke (Cesta hrdinov SNP):
- od západu z Veľkej Chochule cez Chabenec a Kotliská
- od východu z Chopku cez Dereše
- po žltej značke:
- od severovýchodu z Demänovskej Doliny cez Sedlo Poľany
- od severu od Demänovskej jaskyne slobody cez Bôr
- z Dolnej Lehoty cez Strmý vŕštek, Skalku a Kotliská[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Skalka (národná prírodná rezervácia)
- Ďumbier (geomorfologická časť)
- Ďumbierske Tatry
- Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poľana (Nízke Tatry)