Poľsko-turecká vojna (1672 – 1676)
| Poľsko-turecká vojna | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Poľsko-tureckých vojen | |||||||
 Bitka pri Chotyni roku 1673 na dobovej kresbe. | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| Republika oboch národov Kráľovské Uhorsko Valašské kniežatstvo |
Osmanská ríša Krymský chanát Moldavské kniežatstvo Kozácky hejtmanát | ||||||
| Velitelia | |||||||
| Ján III. (Poľsko) | Mehmed IV. Köprülüzade Fazıl Ahmed Kara Mustafa Paša Islam Gerej Petro Dorošenko | ||||||
Poľsko-turecká vojna bol ozbrojený konflikt medzi Republikou oboch národov a Osmanskou ríšou v rokoch 1672 až 1676 na území Podolia, ktoré v súčasnosti náleží Ukrajine. Vojenský vpád armády osmanských Turkov mal znamenať podporu kozákov a ich hajtmana Petra Dorošenka, ktorý uznal zvrchovanosť voči Osmanskej ríši. Vojna sa skončila roku 1676 a to uzavretím mieru v Žuravne.[1]
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodnou zámienkou poľsko-tureckej vojny bolo povstanie kozákov s podporou Osmanskej ríše na území západnej poľskej Ukrajiny. Skončilo sa potlačením a to zásluhou poľsko-litovskej armády pod velením hajtmana Jána Sobieskeho.[2]
Vzplanutie bojovej iskry
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 26. augusta roku 1671 došlo k vojenskému stretu pri Braclave medzi poľsko-litovskou armádou na jednej strane a tou osmanskou na strane druhej. Práve vojenské víťazstvo poľsko-litovských oddielov nad tými kozáckymi a tatárskymi, ktoré viedol Petro Dorošenko, vyvolali po kratšom čase diplomaciu Osmanskej ríše pre uskutočnenie nového vpádu smerom na územie Republiky oboch národov.[1] V lete roku 1672 došlo k vojenskému obľahnutiu pevnosti Kamenec Podolský a to zo strany armády osmanských Turkov.[3]
Drvivá porážka obrany
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 26. augusta roku 1672, došlo k vojenskému dobytiu samotnej pevnosti a to až po deviatich dňoch paľby zo zbraní osmanských janičiarov. Vojenský útok viedol sám sultán Mehmed IV. Proti nemu stál na hradbách hlavný kapitán a generál podoľských krajín menom Mikolaj Potocki. Armáde osmanských Turkov sa podarilo následne dňa 20. septembra roku 1672 obľahnúť pevnosť Ľvov. Ťaženie osmanskej armády bolo napokon ukončené v októbri roku 1672 a to zásahom poľsko-litovských vojakov pod velením hajtmana Jána Sobieskeho.
Ponižujúci mier
[upraviť | upraviť zdroj]Bližšie informácie v hlavnom článku: Mier v Bučači
Znešvárení šľachtici a ich konečné spojenectvo
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 16. októbra roku 1672 bola v dedine Golab utvorená prokráľovská konfederácia, ktorá proklamovala za cieľ definitívne skoncovanie vonkajšieho ohrozenia a vnútorného politického rozvratu na území Republiky oboch národov. Jej iniciátormi boli sieradzský vojvoda Feliks Kazimierz Potocki a poznanský biskup menom Stefan Wierbowski. Do jej čela sa napokon postavil maršal Stefan Stanislaw Czarniecki. Zároveň bola vytvorená s cieľom zasiahnuť proti magnátskej profrancúzskej opozícií, ktorú viedol arcibiskup Mikolaj Pražmovski a hajtman Ján Sobieski. Po viac než mesiaci bola dňa 23. novembra roku 1672 založená opozičná konfederácia v meste Szebrzeszyne v Lublinsku na čele s hajtmanom Jánom Sobieskim. Po niekoľkých mesiacoch, presnejšie dňa 12. marca roku 1673 bol oficiálne vydaný tzv. Pacifikačný akt, podľa ktorého sa skončil otvorený konflikt medzi prokráľovskou a szebrzeszynskou konfederáciou.
Boje hajtmana Sobieskeho
[upraviť | upraviť zdroj]Víťazstvo pri Chotyni v prospech Sobieskeho a jeho cesta na vrchol
[upraviť | upraviť zdroj]Bližšie informácie v hlavnom článku: Bitka pri Chotyni
Osmanská armáda v defenzíve
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 24. augusta roku 1675 došlo k vojenskému stretu medzi poľsko-litovskou armádou na jednej strane a osmanskou na strane druhej pri Ľvove. Išlo o vyvrcholenie bojov v čase novej osmansko-tatárskej ofenzívy, počas ktorej sa podarilo vojskám osmanských Turkov obsadiť pevnosť Bar a Zbaraž. Karta boja sa však obrátila v prospech poľsko-litovských oddielov práve vtedy, keď sa Jánovi Sobieskemu podarilo zvíťaziť nad tatárskymi vojskami, čím došlo k novej ofenzíve. Po tomto vojenskom víťazstve zo strany poľsko-litovských oddielov prerušili osmanskí janičiari taktiež obliehanie Trembowle. Osmanská ofenzíva sa tak následne zrútila, v dôsledku čoho sa osmanské vojská stiahli do východných pozícií smerom za rieku Dnester.
Mier v Žuravne a epilóg vojny
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 17. októbra roku 1676 bolo uzavreté prímerie medzi poľsko-litovskou a osmanskou diplomaciou v meste Zorawno (Žuravno, západná Ukrajina).[1] Podľa podmienok mieru bola Osmanskej ríši uznaná vláda nad Podolím a časti západnej Ukrajiny.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 ŘEZNÍK, Miloš. Dějiny Polska v datech. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Libri, 2010. ISBN 978-80-7277-408-1. S. 157 – 159.
- 1 2 SKŘIVAN, Aleš. Lexikon světových dějin: 1492–1914. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Aleš Skřivan ml., 2002. ISBN 80-86493-06-7. S. 251, 407.
- ↑ KOSMAN, Marceli. Dějiny Polska. 1. vyd. Praha : Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum, 2011. ISBN 978-80-246-1842-5. S. 161.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KOSMAN, Marceli. (2011). Dějiny Polska. Praha: Univerzita Karlova v Praze - Nakladatelství Karolinum. 978-80-246-1842-5
- ŘEZNÍK, Miloš. (2010). Dějiny Polska v datech. Praha: Nakladatelství Libri. ISBN 978-80-7277-408-1
- SKŘIVAN, Aleš. (2002). Lexikon světových dějin: 1492–1914. Praha: Nakladatelství Aleš Skřivan ml. ISBN 80-86493-06-7
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poľsko-turecká vojna (1672 – 1676)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Polsko-turecká válka (1672–1676) na českej Wikipédii.