Pobrežný vánok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Pobrežný vánok (bríza) je typ vetra častý pri moriach, oceánoch alebo väčších vodných hladinách. Analogicky sa dá prirovnať k menšiemu monzúnu.

Celá cirkulácia vetra medzi pobrežím a morom je spôsobená vyrovnávaním tlaku, ktorý spôsobuje pohyby vzdušných más.

Pobrežný vánok je bežný hlavne v noci. Po západe slnka už nie je vodná hladina ani pevnina zohrievaná. Z fyzikálnych vlastností má voda väčšiu tepelnú kapacitu ako pevnina, čo znamená že hoci sa pomalšie zohrieva, je schopná si dlhšie udržať teplotu. V noci tak pevnina vychladne, zatiaľ čo vodná hladina ostáva stále teplejšia. To spôsobuje že vzduch nad vodnou hladinou sa zohrieva a stúpa do výšok – vzniká tlaková níž. Odtiaľto vietor smeruje nad pevninu kde sa ochladzuje a z tohto dôvodu klesá dole. Nad pevninou vzniká tlaková výš. V rámci vyrovnávania tlakov smeruje tento vzduch z tlakovej výše do tlakovej níže, kde sa opäť zohrieva. Vzniká tak vzdušná cirkulácia medzi pevninou a vodnou plochou.

Tento vietor pociťujeme ako príjemný vánok vanúci k moru, oceánu alebo k inej vodnej ploche.

Po východe Slnka sa začína zohrievať vodná plocha a pevnina a vzniká tzv. morský vánok.