Podbiel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°18′25″S 19°29′05″V / 49,3069°S 19,4846°V / 49.3069; 19.4846
Podbiel
obec
Podbieľ.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Tvrdošín
Región Orava
Rieky Orava, Studený potok
Nadmorská výška 559 m n. m.
Súradnice 49°18′25″S 19°29′05″V / 49,3069°S 19,4846°V / 49.3069; 19.4846
Rozloha 19,29 km² (1 929 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 279 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 66,3 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1564
Starosta Slavomír Korčuška[3] (SMER-SD)
PSČ 027 42
ŠÚJ 509981
EČV TS
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Podbiel 210
E-mailová adresa starosta@podbiel.sk
Telefón 043/538 10 31
Fax 043/538 11 65
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Podbiel
Webová stránka: www.podbiel.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál
Pôvodná ľudová architektúra obce

Podbiel je obec na Slovensku v okrese Tvrdošín.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v severnej časti Oravskej vrchoviny, v údolí rieky Orava, na sútoku so Studeným potokom. Západne sa nachádza Oravská Magura, východ a juhovýchod chotára zasahuje do Skorušinských vrchov. Podbielom prechádza významná komunikácia E 77 z Budapešti na Krakov, vedúca v trase cesty I/59. Údolím Studeného potoka vedie cesta II/584 do Zuberca a ďalej na Liptov. Pravým brehom Oravy prechádza železničná trať Kraľovany – Trstená.

Najbližším mestom je 7 km vzdialený Tvrdošín na severovýchode, Dolný Kubín leží 23 km juhozápadne a Liptovský Mikuláš 48 km južne.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Údolím rieky Orava viedla od pradávna cesta zo Strednej Európy do Pobaltia, preto boli očakávané archeologické náleziská aj v blízkosti súčasnej obce. Strategicky umiestnené lokality potvrdili pobyt človeka - keltských Kotínov na vrchole Bielej skaly približne v 4. storočí pred Kr. Práve masív výrazného vrchu Biela dala názov aj obci, ležiacej na jeho severnom úpätí. Hoci súčasnému názvu, ktorý sa ustálil až v 18. storočí, predchádzali názvy ako Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbiel alebo Podbel, najstaršia zachovalá písomná zmienka pochádza z roku 1556. Tak ako okolité sídla, aj Podbiel patril panstvu Oravského hradu.

Obyvatelia sa živili prevažne poľnohospodárstvom a hlavnými pestovanými plodinami boli pšenica, žito, jačmeň a hrach. V menšom rozsahu sa prevádzkovalo pltníctvo, výroba šindľov a plátna. Na jarmoky dochádzali najmä do Trstenej. V 18. storočí tu bol prevádzkovaný mlyn pivovar, dve píly, tradíciu tu však má aj hutníctvo a baníctvo. Pri ceste do Zuberca stoja dodnes ruiny Františkovej huty. Nerantabilná výroba kvôli drahej doprave rudy z okolia Zuberca a z Malatinej, napokon zanikla. V roku 1833 bola v obci dokončená drevená budova školy s dvoma triedami a miestnosťou pre učiteľa. Veľkou pohromou bol požiar, ktorý v roku 1885 zničil 38 domov, čím sa ešte viac sťažil život obyvateľov. Výraznejšiu zmenu obyvateľom Oravy priniesla výstavba lokálnej železničnej trate v roku 1899, ktorý umožnil jednoduchší presun tovaru i osôb. Po roku 1930 sa začal rozvíjať turistický ruch, hlavne v Západných Tatrách, dostupných cez Podbiel, a aj preto bola už v roku 1933 prevádzkovaná pravidelná autobusová linka do Zuberca a na Zverovku. Kompletná elektrifikácia bce bola dokončená v roku 1940. Zachovalá tradičná architektúra bola hlavným dôvodom vyhlásenia časti Bobrova rala v roku 1977 za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry, ktorá sem dodnes láka množstvo turistov.

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. http://www.orava.sk/osobnosti-ladislav-bardos

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]