Podlužany (okres Bánovce nad Bebravou)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°45′53″S 18°14′27″V / 48,7646°S 18,2409°V / 48.7646; 18.2409
Podlužany
obec
Podluzany.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Bánovce nad Bebravou
Región Podhorie
Rieka Bebrava
Nadmorská výška 218 m n. m.
Súradnice 48°45′53″S 18°14′27″V / 48,7646°S 18,2409°V / 48.7646; 18.2409
Rozloha 14,02 km² (1 402 ha) [1]
Obyvateľstvo 854 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 60,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1295
Starosta Pavel Miksa[3] (SMER-SD)
PSČ 956 52
ŠÚJ 505358
EČV BN
Tel. predvoľba +421-38
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Podlužany
Podlužany 72
E-mailová adresa poslať email
Telefón 038/768 2136
Fax 038/768 2136
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Podlužany, Bánovce nad Bebravou District
Webová stránka: www.podluzany.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Podlužanyobec na Slovensku v okrese Bánovce nad Bebravou.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v regióne Horná Nitra, v mikroregióne Podhorie, asi 7 km severne od Bánoviec nad Bebravou. Západným okrajom obce preteká rieka Bebrava, východne sa dvíhajú Strážovské vrchy. Cez Podlužany prechádza cesta III. triedy z Horných Ozoroviec do Timoradze, na ktorú sa v centre obce pripája cesta do susedných Prús.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Okolie Podlužian vykazuje známky osídlenia už v eneolite, čo dokladajú nálezy kanelovanej keramiky. Písomná správa o obci sa zachovala z roku 1295, kedy rovnako ako okolité usadlosti, patrila uhroveckému panstvu. Názov pochádza zrejme z polohy „pod luhami“ rieky Bebravy a vzhľadom na polohu na úrodnej nive, patrila medzi významné zásobovacie obce hradu. Dnešnej obci predchádzali tri osady; dne niesli totožný názov Podlužany, tretia sa nazývala Zlobina. Tá postupne zanikla a po roku 1828 zostal na jej území iba majer. V roku 1496 bola obec listinou kráľa Vladislava povýšená na mestečko, čím sa tu mohli konať dva jarmoky ročne. Po veľkých protestoch neďalekých Bánoviec však boli už okolo roku 1506 jarmoky zrušené. Podľa evanjelickej kroniky tu už v roku 1597 fungovala škola, no preukázateľne doložená je až v roku 1781.

V nepokojných rokoch na prelome 17. a 18. storočia sa v oblasti pohyboval František II. Rákoci, ktorý stál na čele protihabsburgského povstania. Traduje sa, že zo stanu nad obcou riadil boje v regióne, i v neďalekom Trenčíne. Od roku 1835 tu stál cukrovar Karola Zaya, ktorý však neskôr vyhorel a na jeho mieste postavili v roku 1868 liehovar. Krátko predtým, v roku 1865 tu bol dokončený kaštieľ. Pred prvou svetovou vojnou bola dokončená úzkokoľajná železnica z Horných Ozoroviec do Timoradze, ktorá sa napájala na trať Trenčín – Chynorany. Významným počinom bola elektrifikácia obce, dokončená už v roku 1935.

Po druhej svetovej vojne, v ktorej boli miestni občania aktívnou súčasťou protifašistického odboja, vzniklo v roku 1948 JRD, pri ktorom do roku 1965 pôsobilo aj poľnohospodárske učilište. Vodovod tu bol dokončený v roku 1972, káblová televízia v roku 1992 a plynovod v roku 1999.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Imricha, pôvodne kaplnka, postavená panstvom Zay z Uhrovca, s oltárom z roku 1480. Na kostol bola kaplnka prestavená až po roku 1860, kedy je ešte pri kaplnke spomínaná drevená zvonica s dvoma zvonmi. Evanjelický kostol bol postavený bez veže v roku 1827, tá bola aj s trojicou zvonov doplnená v roku 1935. Kaštieľ pochádza z roku 1865, v rokoch 19481995 slúžil pre kancelárie JRD, Poľnohospodárske učilište i Materskú školu. Od roku 2002 je v súkromnom vlastníctve a sídli v ňom podnikateľský subjekt. Rákociho dub je chránený strom - 300 až 400 ročný dub letný, rastúci nad obcou, pod ktorým mal podľa legendy svoj veliteľský stan František II. Rákoci.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha obce na rozhraní nížiny a pohoria ponúka zaujímavé možnosti pre turistov. Okrem pamätného duba je v okolí päť prírodných rezervácií: Kňaží stôl, Ľutovský Drieňovec, Smradľavý vrch, Udrina a Žrebíky, ako aj prírodné pamiatky Stará Bebrava a Jaskyňa Dúpna diera.

Priamo z obce vedie zelená turistická značka zeleno značený turistický chodník do Trebichavského sedla, odkiaľ sa dá po modrá turistická značka modrej značke pokračovať do spomínaných prírodných rezervácií.

Zaujímavosti územia sprístupňuje náučný chodník Slatinským krasom, ktorý začína v Krásnej Vsi a končí v Slatine nad Bebravou a na 12 km prezentuje históriu, flóru, faunu a prírodné krásy mikroregiónu Podhorie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]