Podolský profil

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Podolský profil
prírodná pamiatka
PP Podolský profil (2011)
Štát Česko Česko
Región Praha
Hlavné mesto Česka Praha
Mestská časť Podolí, Praha 4
Nadmorská výška 200 – 250 m n. m.
Súradnice 50°3′1″S 14°25′5″V / 50,05028°S 14,41806°V / 50.05028; 14.41806
Rozloha 2,75 ha
Vznik 1. september 1988[1]
 - Vyhlásil Národný výbor hl. mesta Prahy
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 1100
Česko: Podolský profil
Podolský profil
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Podolský profil
Webová stránka: BioLib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Podolský profil je prírodná pamiatka (PP) hlavného mesta Prahy vyhlásená v roku 1988.[2] Ide o bývalý stenový lom, ktorý odkryl sedimenty z obdobia prvohôr (hranica silúr – devón) tvorené přídolským, lochkovským a pražským súvrstvím.[2][3] Je tiež medzinárodne významným náleziskom skamenelín. Leží pri pravom brehu rieky Vltavy v Prahe 4 – Podolí a dnes sa v jeho spodnej časti nachádza plavecký štadión, ktorý prírodná pamiatka obklopuje.

Oblasť je zaujímavá nielen z geologického hľadiska, ale slúži aj ako útočisko mnohých druhov vtáctva a je domovom drobnej fauny. Utvára jedinečný krajinný ráz danej oblasti. V horných partiách susedí PP s parkovou úpravou, ktorá slúži na rekreáciu občanov.

Vyskytujú sa tu vzácne druhy živočíchov a rastlín. To je dané predovšetkým jedinečnosťou jednotlivých biotopov na danom území. Sú tu slnečné stráne lesostepného charakteru, na ktorých je možné pozorovať skalnú vegetáciu tvorenú predovšetkým kostravou tvrdou a trávnikmi Festucion Valesiaceae. Vďaka skalným odkryvom sa tu nachádzajú aj vzácne druhy blanokrídleho hmyzu[2], najmä ide o kutavky a hrabalky. Zvlášť unikátnym nálezom bola osa Pemphredon podagrica[4][5], ktorá tu má prvý zaznamenaný výskyt v Česku a je tak novým druhom pre Česko a Slovensko. V PP Podolský profil bolo určených neuveriteľných 491 druhov motýľov, 19 druhov liskavkovitých a 42 druhov nosáčikovitých[6]. Ježkovia, ropuchy a ďalšie drobné živočíchy nachádzajú svoj úkryt predovšetkým v hornej časti PP, kde je hustá vegetácia tvorená rozličnými drevinami a krovinami. Ide väčšinou o prirodzenú sukcesiu, ktorá nie je príliš upravovaná človekom. Z vtákov tu zaletuje loviť silno ohrozený jastrab krahulec, ktorý tu má možno aj svoje hniezdisko, ďalej sa tu vyskytuje napríklad strakoš obyčajný (Lanius collurio), žlna zelená (Picus viridis), slávik obyčajný (Luscinia megarhynchos) a mnohé ďalšie druhy.[2]

Cieľom ochrany tejto lokality je okrem zachovania medzinárodne významného oporného profilu ku globálnemu stratotypu silúr – devón[2] tiež podpora živých organizmov viazaných na dané územie.

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodná pamiatka Podolský profil sa nachádza v oblasti nad plaveckým štadiónom Podolí (Podolska 43/74, Praha 4 – Podolí) pri pravom brehu rieky Vltavy. Horná časť PP susedí s parkovou úpravou v okolí ulíc Nad cementárnou a Na Kavčích horách. Ide o plochu v tvare podkovy plynúcej západným smerom o celkovej výmere 2,75 ha.[2] Územie je v nadmorskej výške približne od 200 do 250 m n. m.

PP Podolský profil
Výnimočný krajinný ráz, kedy je horizont PP tvorený iba vegetáciou
Odkryv paleozoických sedimentov
Park v hornej časti je súčasťou ochranného pásma PP Podolský profil a je významným zázemím PP predovšetkým pre živočíchy
Geologická diverzita sa tu snúbi s biologickou – paleozoický odkryv
Pohľad zhora, značka PP Podolský profil
PP Podolský profil
Vegetácia v hornej časti PP poskytujúce úkryt mnohým živočíchom.
Paleozoické sedimenty

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé zmienky o ťažbe vápenca, vďaka ktorej vznikol odkryv prvohorných súvrství, zaznamenal Francis Zeno roku 1770. Ten zároveň popisuje aj prvé skameneliny.[2] Ťažba bola definitívne ukončená v roku 1941.[2] Svahy boli dlhšiu dobu nezarastené a až do 50. rokov 20. storočia na nich prebiehala pastva oviec a kôz.[7] Výstavba plaveckého štadióna Podolí na báze lomu sa začala v roku 1959.[8] ten je v prevádzke dodnes. Od tej doby bol tiež areál PP Podolský profil oplotený, aby ľudia neprenikali k bazénu bez zaplatenia a stal sa tak súčasťou plaveckého štadióna. Vzhľadom na to, že plot prestal plniť svoju funkciu a bol vystavený plot nový, oddeľujúci plavecký štadión od PP v spodnej časti, bol starý plot v roku 2009 odstránený, čím bola PP Podolský profil sprístupnená verejnosti.[9] Vzhľadom predovšetkým k rekreačnému využitiu oblasti sa ďalšia ťažba vápenca neplánuje.[2] Pravdepodobne vďaka atómovým krytom, ktoré mali v socializmu vzniknúť v hornej časti prírodnej pamiatky z dôvodu blízkosti areálu Českej televízie, sa dnešný areál Podolského profilu nezastaval a bol zachovaný.[6] Prírodná pamiatka Podolský profil bola vyhlásená s evidenčným kódom AOPK ČR 1100 v roku 1988 (vyhláškou NVP č. 5/1988 Zb. NVP zo 4. júla 1988).[2]

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Súlad geologickej pestrosti s pestrosťou sukcesie na území PP Podolský profil vyvoláva v návštevníkovi dojem takmer nedotknutej prírody hornatej lokality, lebo horizont je tvorený iba vegetáciou a nie je rušený žiadnou vyčnievajúcou zástavbou. Ide tak o nezvyčajný kus divočiny v srdci Prahy, ktorá nielen, že pôsobí pekne z estetického hľadiska, ale tiež hostí bohaté zastúpenie flóry a fauny.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť podľa geologického členenia spadá do Barrandienu, ktorý je súčasťou Českého masívu. V tejto lokalite sú prvohorné vápencové usadené horniny.

Prírodná pamiatka Podolský profil bola vyhlásená z dôvodu medzinárodne významného referenčného profilu ku stratotypu silúr – devón[2], ktorým je profil na Klonku pri Suchomastoch.[10] Je tu možné pozorovať prechod medzi silúrom a devónom, výnimočný je tiež jeden z mála dobre prístupných odkryvov požárskeho súvrstvia, v ktorom sa skrýva mnoho druhov skamenelín. Najstarším tu pozorovaným súvrstvím (na báze lomu) je súvrstvie přídolské, čiže požárské (vrchný silúr), naň nadväzujú súvrstvia lochkovské a pražské (spodný devón). Celková mocnosť súvrstvia je približne 26 m, čo vzhľadom na obvyklé mocnosti 50 – 100 m svedčí o vzniku na vyvýšenom úseku panvového dna.[11]

Prírodná pamiatka Podolský profil je významnou paleontologickou lokalitou už od dôb Joachima Barranda, ktorý sám toto územie študoval a obohatil tu svoje zbierky hlavne o skameneliny lastúrnikov, hlavonožcov, graptolitov a trilobitov.[2][3] Je tu tiež nálezisko najstarších zvyškov rýb v Česku.[3]

Zo skamenelín sa na tejto lokalite vyskytujú lastúrniky rodu Dualina, Vevoda, Vlasta, Neklania, Antipleura bohemica, ktorý sú typický pre spodný devón. Ďalej trilobit Warburgella rugosa, v oblasti mladšieho devónu potom tentakulit Paranowakia bohemica, trilobity z rodu Odontochile a trilobit Reedops cephaloides. Vyskytujú sa tu aj ramenonožce, machovky, koraly a ďalšie živočíchy.[2]

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Priamo na strmých skalných stenách PP sa vyskytujú spoločenstvá hercýnskej skalnej vegetácie, ktoré sú tvorené predovšetkým kostravou tvrdou (Festuca pallens). Tieto spoločenstvá pokrývajú približne 40% celkovej plochy Podolského profilu. Ďalších 15% potom tvoria úzkolisté suché trávniky zv. Festucion valesiaceae, ktoré sú na menej strmých svahoch s hlbšou pôdou. Na skalnom odkryve sa ďalej vyskytujú početné populácie ohrozeného horčičníka škardolistého (Erysimum crepidifolium), menej hojný je sezel feniklový (Seseli hippomarathrum), kostrava valeská (Festuca valesiaca), mednička sedmohradská (Melica transsilvanica) a skalník obyčajný (Cotoneaster integerrimus), ktorý preferuje slnečné stanovište a okraje krovín.[2]

Z drevín sa vyskytuje skôr vysadená nepôvodná borovica čierna (Pinus nigra), mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens), borievka (Juniperus), javor (Acer), pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) a ďalšie.[2] Dochádza tu k spontánnemu cyklu obnovy najrôznejšími krovinami, najmä v hornej časti prírodnej pamiatky. Tá plynule nadväzuje na parkovú úpravu, ktorá je súčasťou ochranného pásma prírodnej pamiatky.

Neďaleko, na území novo pripravovanej prírodnej pamiatky Dvorecké stráně, ktorá vegetačne priamo nadväzuje na prírodnú pamiatku Podolský profil, sa nachádza lipový háj, kde rastie početná populácia vtáčej prilby bielej (Cephalanthera damasonium).[12] Vyskytuje sa tu niekoľko stoviek jedincov tejto ohrozenej (C3) rastliny, ktorá patrí medzi orchidey, teda je na zozname CITES.

Zoznam všetkých druhov zistených pri orientačnom prieskume z roku 2008 je k dispozícii v Pláne starostlivosti o prírodnú pamiatku Podolský profil na obdobie 2010 – 2024.[2]

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Aj z hľadiska fauny je lokalita Podolský profil zaujímavá. Najmä horná časť PP je miestami husto zarastená kríkmi, ktoré umožňujú úkryt drobných živočíchov, ako sú napríklad ježkovia. Vyskytuje sa tu aj inak typicky lesný slimák vretenovka hladká (Cochlodina laminata). Na stepné biotopy skalných odkryvov sú viazané aj vzácnejšie druhy bezstavovcov, vrátane blanokrídleho hmyzu.[2] Ide napríklad o kriticky ohrozenú hrabalku Auplopus rectus[4] a hrabalku Belomicrus italicus[4]. Unikátnym nálezom je kutavka Pemphredon podagrica[4][5], ktorá predstavuje nový druh pre ČR. Je známa z Rakúska a Nemecka a tu bola v roku 2007 prvýkrát objavená pre Česko a Slovensko. Z vtákov tu zaletuje loviť silno ohrozený jastrab krahulec (Accipter nisus), u ktorého je možné, že má aj na tejto lokalite svoje hniezdisko. Ďalej bol potvrdený výskyt strakoša obyčajného (Lanius collurio), vrabca poľného (Passer montanus), žlny zelenej (Picus viridis), slávika obyčajného (Luscinia megarhynchos) a ďalších vtáčich druhov.[2]

V bezprostrednom okolí PP Podolský profil bolo navyše zaznamenaných 491 druhov motýľov, 42 druhov nosáčikovitých a 19 druhov liskavkovitých.[6]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodná pamiatka Podolský profil bola vyhlásená v roku 1988, spravuje ju Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR. Bola vyhlásená z dôvodu geologicky významného odkryvu z obdobia silúr – devón a ako nálezisko paleontologických nálezov[2], preto je jej ochrana zameraná predovšetkým na zachovanie geologického profilu. Cieľom je, aby bol odkryv viditeľný a nezarastal príliš náletovými drevinami, preto je v Pláne starostlivosti uvedená ich čiastočná redukcia.[2] Dlhodobým cieľom potom je redukcia nepôvodných druhov rastlín a ich nahradenie pôvodnými (napríklad trnkou, šípkou, marhuľou, čerešňou a ďalšími).[2] Je tu taktiež snaha na niektorých miestach o zachovanie lesostepnej vegetácie, čomu by vypomohlo presvetlenie určitého územia. Zoologický monitoring z rokov 2007 a 2008 preukázal na týchto miestach vyskytujúce sa vzácnejšie druhy bezstavovcov, predovšetkým potom blanokrídleho hmyzu, viazané na tento typ biotopu. Postupne vzniknutý ekosystém si teraz zasluhuje nemenej takú ochranu ako paleontologické nálezy.

Z hľadiska ochrany nemožno zabudnúť, že horizont prírodnej pamiatky tvorí iba vegetácia, čo vytvára jedinečný krajinný ráz tejto lokality.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-11-26]. Dostupné online. (po česky)
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u Plán péče Podolský profil mezi lety 2010 až 2014 [online]. [Cit. 2016-11-27]. Dostupné online. Archivované 2016-11-27 z originálu. (po česky)
  3. ↑ a b c CHLUPÁČ, I.. Geologické lokality: Podolský profil [online]. 1993-04-15, [cit. 2016-11-27]. Dostupné online. (po česky)
  4. ↑ a b c d ŠTĚPÁNEK,P., Podolský profil se může pochlubit vzácnou květenou. [online]. 6. 3. 2007 [cit. 2016-11-27]. Dostupné z WWW: <http://ekolist.cz/cz/zpravodajstvi/zpravy/podolsky-profil-se-muze-pochlubit-vzacnou-kvetenou?all_ids=1> (po česky)
  5. ↑ a b STRAKA, J., Vepřek,: Spheciformes (kutilky), Acta Entomologica Musei Nationalis Pragae. 2007, Supplementum 11, s. 216. ISSN 0231-8571. Dostupný tiež z WWW:<http://www.aemnp.eu/PDF/47_s/47_s_191.pdf Archivované 2016-11-27 na Wayback Machine>
  6. ↑ a b c BERNÝ, A., Podolí plné motýlů. Je tu 491 druhů [online]. 9. 4. 2009 [cit. 2016-11-27]. Dostupné z WWW: < http://praha4.zeleni.cz/podoli-plne-motylu-je-tu-491-druhu/> (po česky)
  7. ↑ ŠTĚPÁNEK, P., 22. máj – Mezinárodní den biodiverzity [online]. 21. 5. 2009 [cit. 2016-11-27]. Dostupné z WWW: <http://www.praha.eu/jnp/cz/home/magistrat/tiskovy_servis/archiv_tiskovych_zprav/x22_kveten_mezinarodni_den_biologicke.html> (po česky)
  8. ↑ ČUS – Plavecký stadion Podolí [online] [cit. 2011-11-7]. Dostupné z WWW: <http://www.pspodoli.cz/> (po česky)
  9. ↑ PIROCH, J., Z Podolské skály je teď krásný výhled na Prahu [online], Pražský deník, 7. 3. 2009 [cit. 2011-11-20]. Dostupné z WWW: < http://praha.zeleni.cz/z-podolske-skaly-je-ted-krasny-vyhled-na-prahu/> (po česky)
  10. ↑ CHLUPÁČ, Ivo et al. Paleozoikum Barrandienu (Kambrium – Devon). Praha : Vydavatelství českého geologického ústavu Praha, 1992. Hranice Silur – Devon, s. 152 – 153. ISBN 80-7075-055-3 (po česky)
  11. ↑ RÖHLICH, P., Synsedimentární porušení lochkovského souvrství v Podolském profilu [online], Zprávy o geologických výzkumech v roce 2009, Praha, 2010 [cit. 2016-11-27]. ISSN: 0514 – 8057 Dostupné tiež z WWW: http://www.geology.cz/img/zpravyvyzkum/fulltext/2009-12.pdf (po česky)
  12. ↑ HRČKA, D., 13 pražských obrázků: Okrotice bílá (Cephalanthera damasonium) [online]. 30. 11. 2009 [cit. 2016-11-27]. Dostupné z WWW: < http://botany.cz/cs/okrotice-bila-praha/> (po česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Podolský profil na českej Wikipédii.

Portal Portál vied o Zemi
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Podolský_profil&oldid=7660364“