Podunajská nížina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°16′S 17°50′V / 48,26°S 17,84°V / 48.26; 17.84
Podunajská nížina
geomorfologická oblasť
Mesto Nitra.jpg
Podunajská nížina zo Zobora
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Nitriansky, Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky
Nadradená
jednotka
Malá dunajská kotlina
Susedné
jednotky
Fatransko-tatranská oblasť
Slovensko-moravské Karpaty
Slovenské stredohorie
Lučensko-košická zníženina
Matransko-slanská oblasť
Podradené
jednotky
Podunajská pahorkatina
Podunajská rovina
Súradnice 48°16′S 17°50′V / 48,26°S 17,84°V / 48.26; 17.84
Geologické zloženie Neogénne vulkanity
karpatského oblúka
Podunajská nížina znázornená sivou (Podunajská rovina) a zelenou farbou (Podunajská pahorkatina)
Podunajská nížina znázornená sivou (Podunajská rovina) a zelenou farbou (Podunajská pahorkatina)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Podunajská nížina je aj starší názov Podunajskej plošiny v Bulharsku, pozri Podunajská plošina.

Podunajská nížina je geomorfologická oblasť Malej dunajskej kotliny[1] na juhozápadnom Slovensku, neogénna panva s pokrovmi spraše a riečnych sedimentov. Je to najúrodnejšie územie Slovenska. Patrí do nej aj Žitný ostrov.

Geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]

Geomorfologická oblasť Podunajská nížina v zmysle členenie Mazúra a Lukniša (1986)[2] je súčasťou subprovincie Malá dunajská kotlina (ktorá zaberá aj oblasti Maďarska a Rakúska). Podunajská nížina sa člení na 2 celky:

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Z geologického hľadiska sa s termínom Podunajská nížina takmer celkom kryje regionálnogeologická jednotka dunajská panva. Dunajská panva je mladotreťohorná (neogénna) panva, ktorá tvorí severný výbežok západopanónskej panvy. Jej výplň je tvorená morskými, brakickými až sladkovodnými sedimentami, hlavne pieskami, ílmi, štrkmi a vulkanoklastikami, miocénnehopliocénnho veku, ktoré prekrývajú pomerne hrubé nánosy kvartérnych štrkopieskov.[3] Celková hrúbka panvy je najväčšia v oblasti gabčíkovskej depresie, kde dosahuje až 3 500 m. Panva, ktorá je súčasťou panónskeho panvového systému, vznikla aktívnou zaoblúkovou extenziou a následnou značnou termálnou subsidenciou v postriftovom štádiu vývoja[4].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Spracované podľa: KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. geology.sk, 2011, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online.
  2. Mazúr, E., Lukniš M., 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
  3. Kutláková, M. a kolektív, Ottova praktická Encyklopédia Slovensko. Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 107
  4. Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001, Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.