Pohľadávka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Pohľadávka je (v oblasti súkromného práva) právo nejakej osoby (alebo osôb), tzv. veriteľa, požadovať od inej osoby (alebo osôb), tzv. dlžníka, nejaké konanie či nekonanie, tzv. plnenie, v rámci záväzkového právneho vzťahu. Trochu odlišná je definícia pohľadávky vo finančnom účtovníctve, kde pohľadávky vznikajú až dňom uskutočnenia účtovného prípadu a často nezahŕňajú najmä prípady spadajúce pod finančný majetok a časť preddavkov. Podrobnejšie o definíciách pozri nižšie.

Súkromné právo (vrátane obchodného) a všeobecná podniková ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

V súkromnom práve je pohľadávka právo jednej osoby alebo viacerých osôb požadovať od inej osoby alebo iných osôb určité konanie (t.j. buď danie alebo konanie v užšom zmysle) alebo nekonanie (t.j. buď zdržanie sa alebo strpenie niečoho) v rámci záväzkového právneho vzťahu („V rámci záväzkového právneho vzťahu“ znamená, že súčasne platí, že dlžník má povinnosť k tomuto konaniu či nekonaniu, a že celý vzťah je právny vzťah). Prvú spomínanú osobu (osoby) pritom nazývame veriteľ či veriteľská strana, druhú spomínanú osobu (osoby) dlžník či dlžnícka strana, spomínané konanie či nekonanie nazývame plnenie a spomínaný záväzkový právny vzťah nazývame aj záväzkový vzťah, záväzok v širšom zmysle, obligácia v širšom zmysle či obligačný (právny) vzťah. Túto definíciu možno alternatívne vyjadriť takto: pohľadávka je právo požadovať plnenie, alebo pohľadávka je právo veriteľa na plnenie od dlžníka, alebo pohľadávka je právo (oprávnenie) jedného účastníka záväzkového právneho vzťahu požadovať určité konanie či nekonanie od druhého účastníka záväzkového právneho vzťahu. Zjednodušene povedané: pohľadávka je to, čo je niekto niekomu povinný vyrovnať. Veriteľ aj dlžník môžu byť fyzické alebo právnické osoby. Plnenie môže byť akékoľvek, teda peňažné alebo vecné, spojené s majetkovým záujmom (majetkovou hodnotou) alebo nemajetkovým záujmom a – ako už bolo spomenuté - môže spočívať aj len v nekonaní, čiže v opomenutí (=zdržaní sa) alebo v trpení niečoho. Opakom pohľadávky je tzv. záväzok v užšom zmysle, nazývaný aj dlh. [1][2][3][4][5][6][7][8][9][10]

Vo vyššie uvedenej definícii niektorí autori niekedy používajú namiesto pojmu právo na plnenie pojem nárok na plnenie (hoci v slovenskom práve – na rozdiel od napr. nemeckého - nejde o úplné synonymá). Iní zas obmedzujú plnenie na majetkové plnenie (majetkovú hodnotu). [11][12][3][13] [14][15][7] Ďalšia ojedinelá možnosť variantu definície je obmedziť plnenie len na peňažné plnenie - pohľadávka je teda „právo žiadať od niekoho peniaze“ [12].

Niekedy sa pohľadávky v (naj)užšom zmysle stotožňujú len s pohľadávkami z obchodného styku [16][17].

O definícii v účtovníctve pozri nižšie.

Klasifikácia pohľadávok[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľadávky môžeme klasifikovať napríklad nasledovne:

Podľa spôsobu vzniku:

  • Zmluvné pohľadávky sú spojené so zmluvným vzťahom (vzťah predávajúceho a kupujúceho).
  • Ostatné pohľadávky sú spojené s inou právnou skutočnosťou súkromného práva [pozn 1] alebo dané verejnoprávnym predpisom. Napríklad pohľadávky štátu, pohľadávky na náhradu škody. [18] [19]

Podľa spôsobu plnenia pohľadávky:

  • s finančným plnením,
  • s naturálnym plnením,
  • plnením službami/činnosťou (prípadne zdržaním sa).[19]

Obsah pohľadávky[upraviť | upraviť zdroj]

Veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať plnenie v podobe dania (napr. kúpa, výpožička), konania (preprava veci, predmet mandátnej zmluvy) alebo nekonania, pričom nekonanie môže byť buď zdržanie sa (=opomenutie) niečoho (napr. zdržanie sa užívania veci zo strany prenajímateľa) alebo trpenie (=znášanie) niečoho. [20][21]

Príslušenstvo pohľadávky[upraviť | upraviť zdroj]

Príslušenstvo pohľadávky je definované ako úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. [22]

Vznik pohľadávky[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Občianskeho zákonníka, môže pohľadávka vzniknúť „z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.“ [23] Pohľadávka môže vzniknúť aj z verejnoprávneho predpisu. [19]

Najčastejšie pohľadávky vznikajú na základe zmluvy.[24] V ekonomickej praxi sa jedná predovšetkým o zmluvy medzi dvoma podnikateľmi, kde na jednej strane vystupuje kupujúci a na strane druhej predávajúci. Často sa však zmluvy uzatvárajú aj medzi viacerými účastníkmi.[10] Vznik je spojený s prechodom vlastníckych práv, splnením dodávky alebo v súvislosti s prevodom práv a povinností z dodaného tovaru (poskytnutých služieb) odberateľovi.[25]

Zánik pohľadávky[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najčastejšie spôsoby zániku pohľadávok patrí úhrada pohľadávky, započítanie, odstúpenie od zmluvy a zánik osoby dlžníka alebo veriteľa.[25]

Pohľadávky z obchodného styku[upraviť | upraviť zdroj]

Pozitívna a negatívna stránka pohľadávok z obchodného styku[upraviť | upraviť zdroj]

Základná pozitívna vlastnosť pohľadávok z obchodného styku je, že ak spoločnosť poskytne dodávateľský úver, tak sa predpokladá, že dôjde k zvýšeniu objemu predaja a tým k získaniu konkurenčnej výhody. Najdôležitejšia negatívna stránka vychádza z rizika nezaplatenia, ktoré súvisí okrem samotnej hodnoty výrobku i s maržou, DPH a dani z príjmu.[26]

Pri pohľade na negatívnu stránku pohľadávok môžeme rozlišovať 2 základné typy pohľadávok:

  • nedobytné,
  • hradené s oneskorením.[26]

Likvidita[upraviť | upraviť zdroj]

Výška a rýchlosť splácania pohľadávok má vplyv na likviditu.[10]

Riadenie pohľadávok[upraviť | upraviť zdroj]

Riadenie pohľadávok (iné názvy: manažment pohľadávok, správa pohľadávok) je činnosť, ktorej zmysel spočíva v ochrane spoločnosti pred zákazníkmi, ktorí platia s oneskorením (neplatia vôbec) a tým zamedziť vzniku pohľadávok po lehote splatnosti. Môžeme uplatňovať „prísnu“ alebo „voľnú“ politiku riadenia. Výsledkom prísnej politiky býva minimálny počet zákazníkov, ktorí platia s oneskorením. Problémom tu býva neschopnosť dosiahnuť vysokých predajov. Pri uplatnení voľnejšej politiky situácia býva presne opačná – zvýši sa objem predaja ale i podiel zákazníkov platiacich s oneskorením.[26]

Riadenie sa skladá z dvoch oblastí, prevencia a vymáhanie.

Prevencia, snaha podniku zamedziť vzniku neskoro hradených a nedobytných pohľadávok. Najjednoduchším spôsobom ako predchádzať vzniku pohľadávok je predajom za hotovosť. [26]. Okrem tohto máme možnosť využiť celú škálu spôsobov, ktorými dokážeme zabezpečiť pohľadávky pred nesplatením. Medzi najčastejšie spôsoby patrí:

  • Záloha, t.j. zaplatenie časti alebo celej hodnoty dodávky.[10]
  • Poistenie, najmä pri pohľadávkach vznikajúcich pri zahraničnom obchode.[10]
  • Ručenie, proces pri ktorom ručiteľ písomne prehlási, že v prípade neuhradenia pohľadávky dlžníkom ju uhradí on.[27]
  • Zmluvná pokuta, tj. náhradu škody v prípade porušenia podmienok zjednaných v zmluve.[10]

Okrem hore uvedených možností môže ísť ešte o bankovú záruku, dokumentárni akreditív, dokumentárne inkaso, faktoring, forfaiting a iné.[10]

Vymáhanie je proces, ktorí nastáva v situácii kedy sa nepodarilo zabezpečiť úhradu pohľadávky včas.[26]

Účtovníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské právne predpisy[upraviť | upraviť zdroj]

V účtovníctve sú pohľadávky vymedzené čiastočne inak než vo všeobecnom súkromnom práve. V slovenskom účtovníctve (a podobne v iných krajinách) sú rozdiely oproti všeobecnej súkromnoprávnej definícii pohľadávky dvojaké- jeden sa týka času vzniku pohľadávky a jeden jej predmetu:

  • Z hľadiska času vzniku vzniká pohľadávka v účtovníctve až ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, teda v čase splnenia dodávky či poskytnutia preddavku (kým v definícii podľa Obč. zákonníka vzniká pohľadávka už napr. uzavretím zmluvy). [28][8]
  • Z hľadiska predmetu pohľadávky je pohľadávka chápaná v zásade ako v súkromnom práve, ale platí nasledovné:
    • V členení súvahy pohľadávky nezahŕňajú položky finančného majetku ani poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok. Presnejšie: Z rámcovej účtovej osnovy sa v súvahe pod názvami Krátkodobé pohľadávky a Dlhodobé pohľadávky vykazujú len nasledujúce účtové skupiny -celá skupina 31 (t.j. Pohľadávky v užšom zmysle – pozri nižšie), časť skupiny 33 (a to účty 335, 336), časť skupiny 34 (a to účty 341, 342, 343, 345, 346, 347), celá skupina 35, časť skupiny 37 (a to účty 371, 373, 374, 375, 376, 378), účet 398 a účet 481. Zvláštne postavenie má v súvahe účet 353 (Pohľadávky za upísané vlastné imanie), ktorý sa uvádza nie medzi aktívami pod Krátkodobými alebo Dlhodobými pohľadávkami, ale v rámci Základného imania (teda medzi pasívami; v minulosti sa uvádzal ako zvláštna položka medzi aktívami). V rámcovej účtovej osnove (ale nie v súvahe) sú pohľadávky okrem toho uvedené aj ako časť skupín 75 – 79, t. j. v rámci podsúvahových účtov - patria sem napríklad pohľadávky z lízingu, pohľadávky z opcií a odpísané pohľadávky. Čo sa týka spomínaného finančného majetku a preddavkov na dlhodobý majetok: Požadované plnenia patriace pod finančný majetok (t.j. časť skupiny 06 a časť triedy 2) sa v súvahe uvádzajú nie pod pohľadávkami, ale pod názvami Dlhodobý finančný majetok a Krátkodobý finančný majetok (a v istom zmysle aj pod názvom Účty v bankách v rámci Finančných účtov), a poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok (t.j. skupina 05) sa v súvahe uvádzajú v rámci Dlhodobého nehmotného a Dlhodobého hmotného majetku.
    • V rámcovej účtovej osnove je „Pohľadávky“ aj špecificky názov len účtovej skupiny 31. Táto skupina zahŕňa len pohľadávky z obchodného styku a čistú hodnotu zákazky, čiže nasledujúce účty: 311 – Odberatelia, 312 - Zmenky na inkaso, 313 - Pohľadávky za eskontované cenné papiere, 314 - Poskytnuté preddavky, 315 - Ostatné pohľadávky a 316 - Čistá hodnota zákazky. [29][30][8][9][31][32]

Explicitná definícia pojmu pohľadávky v slovenských predpisoch o účtovníctve absentuje. Napríklad v Zákone o účtovníctve sa definuje iba pojem záväzky a uvedený je len obsah knihy pohľadávok. [33][29][30]

Členenie pohľadávok v súvahe (stav leto 2018) [30]:

  • dlhodobé pohľadávky:
  • krátkodobé pohľadávky:
    • pohľadávky z obchodného styku [v rámci krátkodobých pohľadávok]
    • čistá hodnota zákazky [v rámci krátkodobých pohľadávok]
    • ostatné pohľadávky voči prepojeným účtovným jednotkám [v rámci krátkodobých pohľadávok]
    • ostatné pohľadávky v rámci podielovej účasti okrem pohľadávok voči prepojeným účtovným jednotkám [v rámci krátkodobých pohľadávok]
    • pohľadávky voči spoločníkom, členom a združeniu [v rámci krátkodobých pohľadávok]
    • sociálne poistenie
    • daňové pohľadávky a dotácie
    • pohľadávky z derivátových operácií [v rámci krátkodobých pohľadávok]
    • iné pohľadávky [v rámci krátkodobých pohľadávok]
  • (zvláštna kategória:) pohľadávky za upísané vlastné imanie

Dlhodobé pohľadávky sa klasifikujú ako položka dlhodobého majetku, ale v členení súvahy sú uvedené nie pod neobežným majetkom, ale spolu s Krátkodobými pohľadávkami pod obežným majetkom. Rozdiel medzi – inak podobnými - termínmi dlhodobý majetok a neobežný majetok tvoria teda práve dlhodobé pohľadávky. [29][30]

IFRS[upraviť | upraviť zdroj]

IFRS pojem pohľadávky (angl. receivables) nikde explicitne nedefinujú. Dokonca sa nimi ani nezaoberajú v jednom štandarde, ale na rôznych miestach viacerých štandardov, konkrétne v štandardoch IAS 1 (body 54 a 75), IAS 32, IFRS 9 (resp. do roku 2017 IAS 39) a IFRS 7 (a nepriamo aj v IAS 18). Pohľadávky sú v IFRS uvádzané a preberané ako súčasť finančných aktív (=finančného majetku, angl. financial assets [pozn 2].To znamená, že zatiaľ čo v slovenskom účtovníctve pojem finančný majetok nezahŕňa klasické pohľadávky, v IFRS pojem finančný majetok (finančné aktíva) klasické pohľadávky zahŕňa (hoci treba dodať, že v členení výkazu o finančnej situácii IFRS – t.j. v IAS 1 - sú pohľadávky výnimočne uvedené explicitne ako samostatná položka mimo finančných aktív). Z členenia výkazu o finančnej situácii (IAS 1) a textu bývalého IAS 39 (položka „úvery a pohľadávky“, angl. loans and receivables) vyplýva, že pojem pohľadávky (receivables) zahŕňa len zmluvné (teda nie napr. daňové) pohľadávky a nezahŕňa položky z finančného majetku (pričom finančným majetkom sa tu myslí finančný majetok v chápaní použitom napr. v súvahe podľa slovenských účtovných predpisov). Je to teda chápanie podobné ako v slovenskej súvahe, ale obmedzené len na zmluvné pohľadávky.

Podmienené pohľadávky sú v IFRS preberané pod názvom podmienené aktíva (angl. contingent assets) v IAS 37. Pohľadávky zo splatnej dane a odložené daňové pohľadávky sú preberané v IAS 12 a vo výkaze o finančnej situácii (teda v súvahe) sa môžu uviesť spolu s príslušnými záväzkami (teda pod pasívami).

Zdroje tejto podkapitoly: [34][35][36][37][38][39][40][41][42][43][44]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. O pojme právna skutočnosť v súkromnom a verejnom práve pozri napr. Hurdík et al. Úvod do soukromého práva. 2. vyd. Brno: Masarykova universita. 1997. ISBN 80-210-2976-5, str. 145.
  2. Financial assets je preložené v slovenskom preklade IFRS v Úradnom vestníku EÚ prevažne ako finančné aktíva, ale občas (napríklad v IAS 1) aj ako finančný majetok.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. §488 a 494 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (stav november 2018)
  2. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  3. a b DROZD, M. Vzájomné započítanie pohľadávok – daňové a účtovné hľadisko. In: Dane a účtovníctvo X. ročník/01/2013. S. 8 [1]
  4. pohladávka. In: JELÍNEK, Jaroslav, ed. Ekonomická encyklopedie P-Ž/2/. 2., přepracované vydání. Praha: Svoboda, 1984. s. 80.
  5. pohľadávka; záväzkový právny vzťah; plnenie. In: OVEČKOVÁ, Oľga et al. Slovník obchodného práva. Bratislava: IURA EDITION, 1994. ISBN 80-88715-11-3.
  6. závazek. In: HENDRYCH, Dušan et al. Právnický slovník. 2., rozš. vyd. Praha: C.H. Beck, 2003. ISBN 80-7179-740-5.
  7. a b Obchodný zákonník : komentár. 5. vyd. Bratislava : C. H. Beck, 2016. ISBN 978-80-89603-46-6. S. 1071.
  8. a b c Fučík & Partners. VÁCHA, J.: Všechno, co potřebujete vědět o pohledávkách [online]. fucik.cz, [cit. 2018-11-17]. Dostupné online.
  9. a b S-EPI s.r.o., AION CS s.r.o.. Pohľadávky v účtovníctve podnikateľov [online]. epi.sk, [cit. 2018-11-17]. Dostupné online.
  10. a b c d e f g BAŘINOVÁ, Dagmar a Iveta VOZŇÁKOVÁ. 2007. Pohledávky: právně, daňově, účetně. 3., rozš. vyd. Praha: Grada. Finance pro praxi. ISBN 978-80-247-1816-3.
  11. pohľadávka. In: BELŠÍNKOVÁ, Otília, ed. et al. Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 559
  12. a b pohľadávky. In: ŠÍBL, Drahoš. Malý slovník trhovej ekonomiky. 1. vyd. Bratislava : Elita, 1991. 237 s. ISBN 80-85323-02-8. S. 145.
  13. nárok; plnenie. In: OVEČKOVÁ, Oľga et al. Slovník obchodného práva. Bratislava: IURA EDITION, 1994. ISBN 80-88715-11-3.
  14. Nárok [online]. iuridictum.pecina.cz, [cit. 2018-11-17]. Dostupné online.
  15. pohledávka; plnění. In: HENDRYCH, Dušan et al. Právnický slovník. 2., rozš. vyd. Praha: C.H. Beck, 2003. ISBN 80-7179-740-5.
  16. KUPKOVIČ, Milan, a kol. Podnikové hospodárstvo : komplexný pohľad na podnik. 1. vyd. Bratislava : Sprint, c2003. 452 s. ISBN 80-88848-71-7. S. 177.
  17. účtová skupina 31 v Rámcovej účtovnej osnove (Opatrenie zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva; v spojení s predpísaným formulárom slovenskej Súvahy)
  18. § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
  19. a b c VAIGERT, Dalibor., 2005. Pohledávky: právní příručka věřitele. Vyd. 1. Brno: Computer Press. ISBN 80-251-0881-3.
  20. § 494 Občianskeho zákonníka (nov. 2018)
  21. záväzkový vzťah. In: OVEČKOVÁ, Oľga et al. Slovník obchodného práva. Bratislava: IURA EDITION, 1994. ISBN 80-88715-11-3.
  22. § 121 Občianskeho zákonníka (nov. 2018)
  23. § 489 Občianskeho zákonníka
  24. HRUBOŠOVÁ, Marcela. 2009. Optimalizace pohledávek (nejen) pojišťoven. Praha: Linde. Praktické ekonomické příručky. ISBN 978-80-7201-758-4.
  25. a b ŠANTRŮČEK, Jaroslav a David ŠTĚDRA., 2012. Pohledávky, jejich cese a hodnota. 3., aktualiz. vyd. Praha: Oeconomica. ISBN 978-80-245-1920-3.
  26. a b c d e KISLINGEROVÁ, Eva., 2010. Manažerské finance. 3. vyd. V Praze: C.H. Beck. Beckova edice ekonomie. ISBN 978-80-7400-194-9.
  27. POHL, Tomáš. 2002. Vymáhání pohledávek. Praha: IFEC. Justis. Žlutá řada. ISBN 80-86412-16-4.
  28. §2 ods. 1 Opatrenia zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (stav nov. 2018)
  29. a b c Opatrenie zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (stav nov. 2018)
  30. a b c d Opatrenie MF SR z 24. septembra 2014 č. MF/18009/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 31. marca 2003 č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov [2]
  31. ŠLOSÁROVÁ, A. Účtovníctvo. Bratislava: Iura Edition, 2011 S. 35
  32. KOTULIČ, Rastislav; KIRÁLY, Peter; RAJČÁNIOVÁ, Miroslava. Finančná analýza podniku. 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava : Iura edition, 2010. 238 s. ISBN 978-80-8078-342-6. S. 34, 35.
  33. zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
  34. Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (konsolidované znenie: leto 2018)
  35. TUMPACH, Miloš. Medzinárodné štandardy na zostavenie účtovnej závierky IFRS/IAS. 1. vyd. Bratislava : Iura edition, 2006. 472 s. ISBN 80-8078-072-2.
  36. Peníze, peněžní ekvivalenty, pohledávky, finanční majetek, investice [online]. fek.zcu.cz, [cit. 2018-11-17]. Dostupné online.
  37. Wesentliche Bilanzierungsunterschiede zwischen HGB und IFRS dargestellt anhand von Fallbeispielen - Finanzinstrumente: Finanzielle Vermögensgegenstände/Vermögenswerte [online]. boeckler.de, 2014, [cit. 2018-11-17]. Dostupné online.
  38. Forderungen - IFRS [online]. dashoefer.de, [cit. 2018-11-17]. Dostupné online.
  39. Receivables [online]. bwl1.ovgu.de, [cit. 2018-11-17]. Dostupné online.
  40. IFRS IN PRACTICE 2018 fi IFRS 9 FINANCIAL INSTRUMENTS [3] S. 96
  41. IFRS 9, Financial Instruments Understanding the basics [online]. pwc.com, [cit. 2018-11-17]. Dostupné online. S. 6
  42. IFRS Muster-Konzernabschluss Dez. 2016 [online]. assets.kpmg.com, [cit. 2018-11-17]. Dostupné online.
  43. IFRS 9 - Finanzinstrumente aus der Sicht von Industrieunternehmen (Erscheint in: Jahrbuch Finanz- und Rechnungswesen 2017, Hrsg.: Reto Eberle, David Oesch und Dieter Pfaff, WEKA Verlag 2017) [online]. assets.kpmg.com, [cit. 2018-11-17]. Dostupné online. (najmä Grafik 3)
  44. Znenie IAS 39 platné (v EÚ) do roku 2017 je napr. tu: NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy [4]