Pohrebiská dynastie Západná Sia

Svetové dedičstvo UNESCO

Xixia Imperial Tombs*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Pohrebiská dynastie Západná Sia
Štát	Čína
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	ii, iii
Identifikačné č.	1736
Región**	Ázia a Pacifik
Súradnice	38°26′6″S 105°59′14″V
História zápisu
Zápis	2025  (47 zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Pohrebiská dynastie Západná Sia (čín. 西夏王陵, pchin-jin: Xīxià wáng líng) zaberajú plochu približne 50 km² na úpätí pohoria Che-lan v autonómnej oblasti Ning-sia v severozápadnej Číne a zahŕňa deväť cisárskych mauzóleí a 250 hrobiek cisárskych príbuzných a úradníkov čínskej dynastie Západná Sia. Tento pohrebný komplex leží asi 40 km západne od Sing-čchingu, hlavného mesta Západnej Sia, čo je dnešný Jin-čchuan, hlavné mesto autonómnej oblasti Ning-sia.

Doterajšie vykopávky zaberajú plochu okolo 17 tisíc m² a prebieha úsilie o zabezpečenie a zachovanie pozostatkov tejto málo pochopenej éry.

Dejiny

Dynastia Západná Sia existovala medzi rokmi 1038 a 1227, keď ju dobyli Mongoli pod vedením Čingischána. Ríšu založila etnická skupina Tangutov, o ktorej sa v súčasnosti vie len málo. Zo súčasných vykopávok bolo dostatočne odkryté a preskúmané iba mauzóleum č. 3. Toto mauzóleum sa pripisuje prvému cisárovi Západnej Sia, Ťing-cungovi, narodenému ako Li Jüan-chao (1003 – 1048), a bolo určené ako pavilónovo-vežová stavba spájajúca tradičný štýl mauzólea a chrámu s budhistickými charakteristikami.

Hlavné mesto Západnej Sia a pohrebný komplex unikli najznámejším objavovateľom Strednej Ázie zo začiatku 20. storočia, vrátane Pjotra Kozlova, Aurela Steina a Svena Hedina. V modernej dobe o ňom prvýkrát informoval Wulf-Diether Graf zu Castell, ktorý zaznamenal miesto na leteckej snímke, publikovanej v roku 1938 vo svojej knihe Chinaflug.

Hrobky boli v roku 2025 zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Cisárske mauzóleá

Oblasť, ktorú zaberajú hrobky Západnej Sia, sa tiahne od juhozápadu na severovýchod pozdĺž východného okraja pohoria Che-lan a má dĺžku približne 12 km a šírku až 2,5 km. Deväť cisárskych mauzóleí je usporiadaných od juhu na sever na vzdialenosť približne 10 km, pričom najstarší cisári sú pochovaní na juhu a neskorší cisári smerom na sever.

Každé mauzóleum má podobné usporiadanie, vo všeobecnosti pozostáva z obdĺžnikového vonkajšieho obvodového múru (waicheng 外城) s dvojicou bránových veží (quetai 鵲臺) na južnom konci, potom jedného alebo viacerých pavilónov (zvyčajne dvojice) s pamätnými stélami (beiting 碑亭) a potom obdĺžnikového barbakanu (yuecheng 月城) pred vchodom do štvorcového alebo obdĺžnikového vnútorného ohradenia (lingcheng 陵城) so strážnymi vežami (jiaoque 角闕) v štyroch rohoch. Pevná hrobová mohyla postavená nad miestom pohrebu je postavená z udupanej hliny. Je umiestnená mimo stredu, v severozápadnej časti vnútorného ohradenia, a má šírku až 30 metrov a výšku 23 metrov. V hrobových mohylách sú otvory, ktoré pôvodne podopierali drevené trámy, a keďže v každom mauzóleu sa našlo veľké množstvo dlaždíc, predpokladá sa, že zachované mohyly sú jadrom pre rozsiahlejšiu architektonickú pamiatku, obloženú tehlami a s kachľovými odkvapmi a ozdobnými sochami na každej úrovni.

Mauzóleá 1 a 2 sa nachádzajú blízko seba v južnom cípe hrobového komplexu a sú to dve najväčšie hrobky, pričom ich vonkajší obvod má rozmery 340 × 224 metrov. Predpokladá sa, že v týchto dvoch hrobkách sa nachádza starý otec (Li Ťi-čchien) a otec (Li Te-ming ) Li Jüan-chaa, prvého cisára Západnej Sia.

Podstavce stél hrobky č. 3

Mauzóleá 3 a 4 sa nachádzajú asi 4 km severnejšie, pričom Mauzóleum 3 sa nachádza na východnom okraji hrobky a Mauzóleum 4 sa nachádza asi 2 km západne, blízko úbočia hôr. Predpokladá sa, že Mauzóleum 3 obýva cisár Ťing-cung (1. cisár, vládol 1038 – 1048) a Mauzóleum 4 obýva cisár I-cung (2. cisár, vládol 1048 – 1068).

Asi o 2 km severnejšie sa nachádzajú mauzóleá č. 5 a 6, o ktorých sa predpokladá, že ich obývali cisári Chuej-cung (3. cisár, vládol 1068 – 1086) a Čchung-cung (4. cisár, vládol 1086 – 1139).

Asi 3 km ďalej na sever sa nachádza skupina troch mauzóleí cisárov Žen-cunga (5. cisár, vládol 1139 – 1193), Chuan-cunga (6. cisár, vládol 1193 – 1206) a Siang-cunga (7. cisár, vládol 1206 – 1211). Táto oblasť bola v 70. rokoch 20. storočia zastavaná na priemyselné účely a časť Mauzólea 7 a väčšina Mauzóleí 8 a 9 boli prestavané, hoci mohyly hrobiek sa zachovali dodnes. Budovy zo 70. rokov 20. storočia už boli všetky zbúrané.

Neexistujú žiadne mauzóleá pre posledných troch cisárov Západnej Sia, Šen-cunga (8. cisár, vládol 1211 – 1223), Sien-cunga (9. cisár, vládol 1223 – 1226) a Mo-tiho (posledný cisár, vládol 1226 – 1227), pravdepodobne preto, že ríšu Západná Sia zničili Mongoli skôr, ako stihli postaviť svoje hrobky. Existuje však názor, že hrobka 161, ktorá je najväčšou ďalšou hrobkou v hrobkovom komplexe (165 metrov dlhá a 100 metrov široká), je spoločnou cisárskou hrobkou pre cisárov Šen-cunga a Sien-cunga. Táto hrobka sa nachádza asi 200 metrov juhozápadne od mauzólea 6 (pre cisára Čchung-cunga) a hoci je v porovnaní s ostatnými bežnými hrobkami veľká, stále je menšia ako cisárske mauzóleá a nemá rovnaké komplexné usporiadanie ako cisárske mauzóleá. Ak sú Šen-cung a Sien-cung pochovaní v hrobke 161, potom by to bolo jediné mauzóleum, ktoré nedodržiava poradie od juhu na sever.

Galéria

• 
  Rekonštrukcia mauzólea 3
• 
  Bronzový vôl, vykopaný v oblasti M177 v roku 1977
• 
  Strešné tašky
• 
  Fragment stély s písmom Si-sia
• 
  Múzeum Západnej Sia

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pohrebiská dynastie Západná Sia

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Western Xia mausoleums na anglickej Wikipédii.