Politický systém Izraela

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Politický systém Izraela je svojou štruktúrou parlamentná zastupiteľská demokratická republika s pluralitným politickým systémom. Nemá písanú ústavu, politický systém štátu Izrael a jeho hlavné princípy sú ukotvené v jedenástich Základných zákonoch. Hlavou štátu je prezident, ktorý je volený parlamentom na 7 rokov. Plní však iba reprezentatívne funkcie. Zákonodarným orgánom je jednokomorový parlament- Kneset, do ktorého je na 4 roky volených 120 poslancov. Výkonná moc je v rukách vlády, na čele ktorej stojí premiér. Volebné obdobie vlády môže byť skrátené v prípade, že Kneset odvolá premiéra alebo vláde nevysloví dôveru. Ministrovia vlády sú zodpovední premiérovi a Knesetu. Vládu, jej finančnú politiku a financie jednotlivých strán kontroluje Štátny kontrolór. Súdny systém je nezávislý od výkonnej a zákonodarnej moci.

Zákonodárna zložka[upraviť | upraviť zdroj]

Budova Knesetu

Kneset[upraviť | upraviť zdroj]

Kneset ( hebrejsky : כנסת, "zhromaždenie") je izraelský jednokomorový parlament. Jeho 120 členov je volených na štvorročné volebné obdobie v pomernom volebnom systéme, ako je uzákonené v Základnom zákone Kneset. Zákonodarný zbor Kneset schvaľuje zákony, dohliada vládnym aktivitám a je splnomocnený zvoliť či odvolať prezidenta alebo štátneho kontrolóra .

Po voľbách v roku 2006 sa v Knesete nachádza 5 väčších politických strán: Kadima, Strana práce, Sas, Likud a Jisra'el bejtejnu, každá s viac ako desiatimi kreslami. Avšak iba raz mala jedna strana vládnu väčšinu 61 kresiel, a to strana Ma'arach medzi rokmi 1968 a 1969 . Od svojho vzniku v roku 1948 sú izraelskej vlády koaličné. Od roku 2006 je v Knesete reprezentovaných celkom 12 politických strán v rámci celého politického spektra.

Volebný systém[upraviť | upraviť zdroj]

Izraelské volebné právo sa zakladá na Základnom zákone Knesetu a volebným zákonom z roku 1969 .

120 členov Knessetu je volených na štvorročné volebné obdobie v tajnom hlasovaní, ale je možné, aby Kneset vyvolal predčasné voľby alebo sa sám rozpustil. Na prepočet odovzdaných hlasov na mandáty je používaný pomerný systém za využitie tzv. D'Hondtovej metódy. Pri voľbách si voliteľ môže vyberať zo strán, ale nemôže ovplyvniť preferenčnými hlasmi poradie jednotlivých kandidátov. Volebné právo majú osoby staršie ako 18 rokov. Volebné miestnosti sa nachádzajú po celom Izraeli. Je dodržiavaný systém pomerných straníckych kandidátnych listín, ktorý je zdedený z volieb do Národného zhromaždenia jišuv či z volieb do sionistických kongresov. [1] Tento volebný systém veľmi komplikuje akejkoľvek strane získať v Knesete väčšinu a tak sú izraelskej vlády vždy koaličnúé. [2] Premiéra vyberá prezident, ako predsedu strany, ktorá má najväčšie predpoklady pre zostavenie vlády. Po vybraní prezidentom má premiér 45 dní na zostavenie vlády. Zoznam členov vlády potom musí odsúhlasiť Kneset.

Pri pokuse o volebnú reformu bolo Izralcům umožnené vo voľbách v roku 1996 priamo voliť premiéra. Tento spôsob voľby však bol následne zrušený a pristúpilo sa späť k zavedenému volebnému systému.

Súdny systém[upraviť | upraviť zdroj]

Súdna zložka je nezávislá zložka vo vláde, ktorá zahŕňa sekulárne a náboženské súdy. Súdny systém zahŕňa tri stupne súdov.

Súdy[upraviť | upraviť zdroj]

Budova Najvyššieho súdu v Jeruzaleme

Izraelské súdy sa delia do troch skupín:

  • Mestské súdy - slúžia ako súdy prvej inštancie
  • Oblastné súdy - slúžia ako odvolací súd a v niektorých prípadoch ako súd prvej inštancie
  • Najvyšší súd - nachádza sa v Jeruzaleme a slúži ako odvolací súd a súd prvej inštancie v závažných prípadoch, keď je spochybnená zákonnosť rozhodnutí a postupov predstaviteľov štátu.

Izrael v decembri 1985 informoval OSN, že už nebude uznávať Medzinárodný súdny dvor .

Náboženské súdy[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré otázky rodinného práva (manželstvo a najmä rozvod) spadajú pod jurizdikciu náboženských súdov. Štát pre potreby náboženských komunít udržiava a podporuje rabínske súdy, súdy Šaría a kánonické súdy. Všetci sudcovia sú štátnymi úradníkmi a požaduje sa po nich, aby presadzovali všeobecné právo. Vrchný súd slúži ako odvolací všetkých inštancii náboženských súdov. Židovské náboženské autority sú pod kontrolou kancelárie premiéra a vrchného rabína. Tieto súdy majú právomoci iba v piatich oblastiach: kašrut, šabat, židovský pohreb, náboženské otázky (najmä rozvod ) a židovských imigrantov. Okrem určovania manželského stavu môžu všetky ostatné náboženské otázky zastúpiť aj civilné súdy.

Ďalšie veľké náboženstvá v Izraeli, ako je Islam a kresťanstvo sú dohliadanie ich vlastnými inštitúciami náboženských zákonov. Tieto súdy majú podobnú jurizdikciu nad svojimi následníkmi, hoci moslimské náboženské súdy majú viac kontroly nad rodinnými záležitosťami.

Politické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalá premiérka Golda Meirová žartovala, že "v Izraeli sú tri milióny premiérov. "Kvôli pomernému volebnému systému totiž existuje veľké množstvo politických strán, z ktorých mnohé majú špecializovaný program, ktorý sa zameriava na špecifické záujmy svojich voličov. Zvyčajná rovnováha medzi najväčšími stranami znamená, že menšie strany môžu mať nepomerne veľký vplyv vzhľadom na ich reálnu veľkosť. Keďže sú často práve malé strany jazýčkom na váhach, dokážu tejto svojej vlastnosti využiť a presadiť tak svoje vlastné kľúčové záujmy.

V izraelskej politike dominujú sionistické strany, ktoré sa tradične radia do troch skupín, pričom prvé dve skupiny sú najväčšie: robotnícky sionizmus (vo farbách sociálnych demokracií ), revizionistický sionizmus (ktorý zdieľa niektoré rysy s tórou a konzervatívcami z iných štátov) a náboženský sionizmus ( hoci existuje veľa neortodoxných sionistických náboženských strán, rovnako ako antisionistických izraelských arabských strán).

Členstvo v medzinárodných organizáciách[upraviť | upraviť zdroj]

BSEC (pozorovateľ), RE (pozorovateľ), CERN (pozorovateľ), EBOR, ECE, FAO, IADB, MAAE, IBRD, ICAO, ICC, MKSOZ, IDA, IFAD, IFC, ILO, MMF, IMO, Inmarsat, Intelsat, Interpol, MOV, IOM, ISO, ITU, OAS (pozorovateľ), OPCW, OBSE (partner), SRS, OSN, UNCTAD, UNESCO, UNHCR, UNIDO, UPU, WCO, WHO, WIPO, WMO, WToO, WTrO .

Oblasti[upraviť | upraviť zdroj]

Pre administratívne a vládne účely sa Izrael delí na šesť oblastí: Centrálne, Haifská oblasť, Jeruzalem, Severná oblasť, Južná a telavivská oblasť. Administratíva oblastí je koordinovaná Ministerstvom vnútra. Ministerstvo obrany je zodpovedné za administratívu okupovaných (sporných) území.

Arabsko- izraelské mierové jednania a dohody[upraviť | upraviť zdroj]

  • Parížska mierová konferencia 1919
  • Fajsal-Weizmannova dohoda (1919)
  • Dohoda o prímerí (1949)
  • Dohoda z Camp Davidu (1978)
  • Egyptsko-izraelská mierová zmluva (1979)
  • Madridská konferencia (1991)
  • Mierová dohoda z Osla (1993)
  • Izraelsko-jordánska mierová zmluva (1994)
  • Summit v Camp Davide (2000)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Dějiny Státu Izrael. [s.l.] : [s.n.], 1999. ISBN 80-902484-4-6. S. 309. [Dále jen: SACHAR, H.M. Dějiny Státu Izrael.]
  2. Výjimkou byla Ma'arach mezi lety 1968 a 1969.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Politics of Israel na anglickej Wikipédii.