Polysacharid

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Polysacharidysacharidy zložené z veľkého počtu molekúl jednoduchých cukrov, spojených navzájom kyslíkovými mostíkmi. Relatívna molekulová hmotnosť je vysoká (až niekoľko tisíc) a prejavuje sa zmenou niektorých vlastností v porovnaní s mono- alebo disacharidmi. Polysacharidy sa zvyčajne nerozpúšťajú vo vode, len napučiavajú, nemajú sladkú chuť. Pre organizmy sú to látky zásobné alebo stavebné. Stavebnou jednotkou polysacharidov býva väčšinou glukóza. Ich molekulový vzorec je (C6H10O5)n.

Najvýznamnejšie polysacharidy sú škrob a celulóza. Nekryštalizujú a vo vode sa iba ťažko rozpúšťajú, a to iba na nepravý koloidový roztok. Pôsobením minerálnych kyselín alebo enzýmov sa štiepia na glukózu.

Heteropolysacharidy[upraviť | upraviť zdroj]

Heteropolysacharidy sú sacharidy obsahujúce dva alebo viac typov monosacharidových jednotiek.

Škrob[upraviť | upraviť zdroj]

Nie je jednotná látka.Skladá sa z amylózy a amylopektínu. Stavebnou jednotkou oboch zložiek je alfa-D glukopyranóza. Glykozidová väzba v amylóze vzniká reakciou poloacetálového hydroxilu jednej molekuly a hydroxilovej skupiny na štvrtom atóme uhlíka nasledujúcej molekuly D-glukózy. Čiastočnou hydrolýzou (hydrolýzami alebo enzýmami) sa štiepi makromolekula škrobu na dextríny-polysacharidy s nižšou relatívnou molekulovou hmotnosťou. Dextríny sa používajú ako technické lepidlá. Pokračujúcou hydrolýzou vzniká disacharid maltóza a napokon monosacharid D-glukóza. Hlavným zdrojom škrobu sú niektoré časti rastlín. Zemiakové hľuzy majú až 20 % škrobu, obilniny až 50 - 80 %. Škrob je základná zložka potravy.

Celulóza[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: celulóza (organická látka)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Polysacharid