Pomoc:Typografia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súčasť série Návody a štýl

Typografia je súhrn pravidiel, ktoré podporujú zrozumiteľnosť a čitateľnosť textu. Tento článok obsahuje typografické pravidlá, ktoré by sa mali vo Wikipédii dodržiavať. Korektný typografický zápis z veľkej časti súvisí so záväzným dodržiavaním pravidiel slovenského pravopisu. Ďalšie odporúčané pravidlá sú uvedené v STN 01 6910 – Pravidlá písania a úpravy písomností. V niektorých prípadoch sa riadime vlastnými odporúčaniami a pravidlami.

Interpunkcia[upraviť | upraviť zdroj]

Interpunkčné znamienka ako bodka, čiarka, bodkočiarka, otáznik, výkričník atď. sa píšu bezprostredne (bez medzery) za predchádzajúcim slovom a za nimi tiež nasleduje medzera, ak sa to nevylučuje s iným pravidlom. Príklady:

  • Nesprávne: Každý,kto; Každý , kto; Každý ,kto; Pozor !
  • Správne: Každý, kto; Pozor!

Pri zátvorkách sa medzera vkladá pred otváraciu a za zatváraciu zátvorku. Príklady:

  • Nesprávne: Bush(USA) povedal; Bush ( USA ) povedal; Bush( USA) povedal
  • Správne: Bush (USA) povedal

Vypustenie časti textu sa nazýva elipsou, výpustkou alebo úsporou a interpunkčne sa označuje tromi bodkami. Bodky musia byť tri, iný počet nie je povolený. Ak sa elipsou končí veta, ďalšia bodka (štvrtá) sa za nimi už nepíše. Elipsa musí nadväzovať na predchádzajúce slovo bez medzery a mať za sebou medzeru, ale v prípade ak označuje vypustenie časti vety, oddeľuje sa medzerou z oboch strán. Na zápis troch bodiek jestvuje aj špeciálny samostatný znak elipsy/výpustky … (dá sa vytvoriť aj pomocou entity …), ale použitie troch obyčajných bodiek sa nepovažuje za chybu. Medzi bodkami elipsy sa však zásadne nevkladajú žiadne medzery. Príklady:

  • Nesprávne: Čo dodať....; Čo dodať..; Čo dodať . . .
  • Správne: Čo dodať…; Čo dodať...

Ak sa na konci vety objaví bodka z predchádzajúcej skratky, ďalšia bodka na ukončenie vety sa už nepíše. Príklady:

  • Nesprávne: Založil firmu Acme, s. r. o..
  • Správne: Založil firmu Acme, s. r. o.

Medzery[upraviť | upraviť zdroj]

V typografii sa používajú rôzne druhy medzier. Vo Wikipédii sa obvykle používajú iba dva druhy – bežná medzera a nedeliteľná medzera. Nedeliteľná medzera zaručuje, že na určenom mieste nenastane riadkový zlom, tzn. že znak pred medzerou a znak za medzerou nebudú na oddelených riadkoch. Táto medzera sa zapisuje pomocou HTML entity:   (z anglického non-breaking space), napr. 1 meter.

Nedeliteľná medzera sa vkladá najmä v nasledujúcich prípadoch:

  • medzi číslicou a značkou fyzikálnej jednotky (123 m),
  • v číslach na oddelenie skupín číslic (pozri nižšie),
  • v skratkách a ustálených spojeniach (s. r. o.),
  • pred pomlčkou oddelenou medzerami tak, aby pri prípadnom rozdelení zostala na prvom riadku (lorem – ipsum),
  • v dátumoch medzi dňom a mesiacom (5. augusta),
  • medzi jednopísmenovou predložkou a nasledujúcim slovom (v Košiciach), povolenou výnimkou sú spojky „a“, „i“ (niektorí striktní jazykovedci však nepripúšťajú vloženie bežnej medzery ani za viacpísmenové predložky).

Jednotky[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotky sa píšu s (nedeliteľnou) medzerou medzi číslom a jednotkou. Príklady:

1 m = jeden meter
100 % = sto percent


Pri veličinách určujúcich stupne (napr. stupne Celzia) tvorí jednotku znak stupňa (°) spoločne s určením jeho typu. Príklady:

22,5 °C; 22,5 °Celzia
12 °F; 12 °Fahrenheita

Medzera sa vkladá medzi číslicu a znak stupňa, nie však medzi znak stupňa a označenie jednotky:

22,5 °C; nie 22,5 ° C

Uhlové stupne, minúty a sekundy sa však píšu bez medzery, priamo za číslom:

18°15′30″

Na označenie minút a sekúnd sa používajú značky ′ (U+2032) a ″ (U+2033), ktoré sa dajú vložiť pomocou HTML entít  ′ a ″. Je nesprávne použiť znaky na klávesnici ' (strojopisný apostrof) a " (rovné alebo strojopisné úvodzovky).

Dĺžková miera stopa a palec sa zapisujú pomocou HTML entít ′ pre stopu, ″ pre palec/cól. Značky (reprezentované entitami) sa píšu priamo za číslicou bez medzery, s medzerou medzi hodnotami. Zapisovanie inými znakmi je nesprávne. Príklad:

5′ 6″ (päť stôp a šesť palcov)

Pomlčka, spojovník, mínus[upraviť | upraviť zdroj]

Spojovník (-)[upraviť | upraviť zdroj]

Klávesom „-“ sa do textu vkladá spojovník, staršie nazývaný aj tiré alebo divis. Ako napovedá názov, slúži na spájanie slov, napr. Česko-Slovensko, spoločensko-politický, Jean-Jacques.

Pomlčka (–)[upraviť | upraviť zdroj]

Na oddeľovanie častí viet slúži pomlčka. Pomlčka jestvuje v niekoľkých variantoch, v slovenskom jazyku sa najčastejšie používa pomlčka so šírkou písmena N. Takáto pomlčka sa dá zapísať pomocou HTML entity  –. Pomlčka stojaca vo vete (naznačujúca členenie jazykového prejavu a jeho intonačný priebeh) sa tiež z oboch strán oddeľuje medzerou (napr. úspech – ten vždy poteší).

Pomlčka sa používa aj na zápis číselných rozsahov, napr. 1985 – 1989, pričom sa pred aj za ňou vždy píše medzera (na rozdiel od anglosaského úzu). Číselný rozsah sa dá vo Wikipédii ľahko zapísať pomocou šablóny {{--}}, ktorá vloží správne znamienko a tenké medzery okolo neho:

  • 1985{{--}}1989 → 1985 – 1989

Mínus (−)[upraviť | upraviť zdroj]

Matematické znamienko/operátor mínus sa zapisuje pomocou entity  −. Znak mínus je oproti pomlčke posunutý o trochu nahor, aby bol v rovnakej výške ako vodorovná čiarka v znaku plus: + − = (na rozdiel od pomlčky: + – = alebo spojovníka: + - =). Ak znak mínus indikuje záporné číslo (je v úlohe znamienka) alebo unárnu operáciu, tak stojí pred číslom bez medzery (−10 b : −a). Ak je (ľubovoľný) znak v úlohe označenia matematickej operácie (v úlohe operátora), tak sa oddeľuje z obidvoch strán medzerami (10 − 5) a prinajmenšom ľavá medzera by mala byť nedeliteľná (pozri vyššie).

Dlhá pomlčka (—)[upraviť | upraviť zdroj]

Menej často sa v slovenčine používa dlhá pomlčka so šírkou písmena M. Zapisuje sa pomocou entity  —. Zvykla sa používať napríklad na označenie dialógu v priamej reči:

— Čo robíš?
— Zaváram.
— Čo?
— Zaváram!

Čísla[upraviť | upraviť zdroj]

Desatinná čiarka[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenčine sa desatinná časť čísla oddeľuje od celej časti desatinnou čiarkou (na rozdiel napríklad od angličtiny, ktorá používa bodku – decimal point). Okolo desatinnej čiarky sa nepíšu medzery.

Zoskupovanie číslic[upraviť | upraviť zdroj]

Dlhšie čísla rozdeľujeme na skupiny po troch čísliciach, medzi ktorými sa píše nedeliteľná medzera (pozri vyššie). (Na porovnanie – napríklad v angličtine sa používa čiarka.)

  • Nesprávne: 123.5; 1.000.000; 3000 0000
  • Správne: 123,5; 1 000 000; 30 000 000

Poznámka: STN 01 6910 uvádza, že štvormiestne čísla sa nerozdeľujú, vo Wikipédii však rozdelenie používame.

Výnimkou sú roky, ktoré sa píšu bez medzery medzi tisíckam a stovkami:

  • Nesprávne: 2 005
  • Správne: 2005

Čas[upraviť | upraviť zdroj]

Čas vo vetnej súvislosti a v prípade, že sa skladá len z hodín a minút (v zmysle „o koľkej“ a nie „ako dlho“) sa zapisuje v tvare „12.34“ bez medzier okolo bodky („12 . 34“ je totiž matematický zápis násobenia).[1] Tolerovaný (menej vhodný) je aj zápis pomocou dvojbodky (avšak tiež bez medzier; zápis s medzerami „12 : 34“ označuje delenie). Nie je však tolerované použitie čiarky (pozri poznámku nižšie). Medzi zápisom času a značkou/skratkou je vhodné umiestniť nedeliteľnú medzeru. V zápise času, ktorý sa skladá z iných zložiek nikdy nekombinujeme bodku a dvojbodku (nesprávne: 12.34:44). Príklady:

  • Udalosť sa stala o 12.34 hod. (skratka „hod.“ môže byť zapísaná aj v tvare značky „h“, vo vetnej súvislosti je však vhodnejšie používať skratku „hod.“)[2]
  • 12.34
  • Udalosť sa stala o 12:34:44 hod.

Ak sa čas skladá z iných zložiek, zapisuje sa v tvare hh:mm:ss,ss

  • 12:34:44 h (značka „h“ sa píše bez bodky, môže byť zapísaná aj v tvare skratky „hod.“, vhodnejšie je však používať značku „h“)[2]
  • 14.45 min (značka „min“ sa píše bez bodky, nepísať „m“ (značka pre meter))[3]
  • 45,67 s (značka „s“ sa píše bez bodky)[4]
  • 12.00 hod. (medzi hodinou a minútou sa píše bodka namiesto dvojbodky)[5]

Poznámka: Na rozdelenie času nepoužívame čiarku. Pomocou bodky a dvojbodky v čase odlišujeme desiatkový a nedesiatkový zápis. 10,5 h by znamenalo 10:30 h

Športové výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Časy športových výsledkov sa riadia pravidlami zapisovania času (pozri vyššie). Príklady:

  • 12:34:44 h
  • 12:34:00 h
  • 12 h
  • 34:45 min
  • 34 min
  • 45,67 s
  • 45 s

Pomerné športové výsledky sa zapisujú s dvojbodkou medzi číslami, obkolesenou z oboch strán medzerami.[6] Zápis pomocou šablóny „{{ku}}“.

  • Bratislava – Trnava 2 : 2 (nie: 2:2/2-2/2–2/atď.)
  • 2 : 2

Časové obdobie v rokoch[upraviť | upraviť zdroj]

Časové obdobie zasahujúce do dvoch kalendárnych rokov sa zapisuje s lomkou[7] (/), ak časové rozpätie (rozsah) presahuje dva kalendárne roky zapisuje sa s pomlčkou (–) obkolesenou z oboch strán medzerami[8], alebo šablónou „{{--}}“.

  • 1234/1235
  • 1234/35
  • 1234 – 1236

Nadmorská výška[upraviť | upraviť zdroj]

Nadmorská výška sa zapisuje pomocou skratky m n. m. Prvé m je značka SI a píše sa bez bodky. Ak sa skratka nachádza na konci vety, ďalšia bodka sa nepridáva. Číselný údaj sa delí pomocou nedeliteľnej medzery do skupín po troch číslach od konca. Medzi číslom a skratkou je vhodné umiestniť nedeliteľnú medzeru. Skratku je možné zapísať aj pomocou šablóny „{{mnm}}“. Príklady:

  • 1 234 m n. m. (nie: mn.m./m.n.m./mnm./atď.)
  • Nachádza sa vo výške 1 234 m n. m. (nie: Nachádza sa vo výške 1 234 m n. m..)

Matematické výrazy[upraviť | upraviť zdroj]

Vo Wikipédii jestvuje špecializovaná syntax na písanie zložitejších matematických vzorcov založená na syntaxi sadzačského systému TeX. Bližšie podrobnosti nájdete na Pomoc:Matematické vzorce.

Pri jednoduchších vzorcoch v texte je však vhodné použitie normálneho textu. V takomto prípade nezabúdajte na to, že:

  • premenné sa píšu kurzívou, ale čísla a názvy funkcií nie (sin 5a),
  • na odčítanie sa používa symbol mínus, nie spojovník či pomlčka (pozri vyššie),
  • znaky operácií (operátory) sa oddeľujú z oboch strán medzerami (3 + 5), najmenej ľavá medzera by mala byť nedeliteľná, aby operátor v prípade riadkového zlomu zostal na konci prvého riadka (správne by sa mal operátor objaviť aj na začiatku nasledujúceho riadka, to však dnešné HTML prehliadače neumožňujú; preto je odporúčané aspoň pri krátkych vzorcoch používať nedeliteľnú medzeru aj za operátorom).

Úvodzovky[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenčine sa úvodzovky píšu pomocou znakov „ a “, na druhú úroveň (úvodzovky vo vnútri úvodzoviek) sa používajú jednoduché úvodzovky ‚ a ‘ alebo obrátené francúzske úvodzovky » a « (tie sa vo Wikipédii používajú iba zriedka). Úvodzovky je možné písať pomocou entít „ a “, resp. ‚ a ‘ (uhlové úvodzovky » a «).

Znak " umiestený na klávesnici je značkou strojopisnej úvodzovky, ktorý je tolerovaný aj v úlohe jednotky palca (no správne je na označenie palcov použiť entitu ″ pozri hore). Jeho používanie namiesto typograficky správnych (oblých) úvodzoviek je tolerované, ak je to však možné, je lepšie používať oblé úvodzovky.

Poznámka: V iných jazykoch sa ako úvodzovky často používajú iné znaky, napr. v angličtine “ a ”.

Apostrof[upraviť | upraviť zdroj]

Zapisuje sa výhradne znakom ’ (U+2019), používanie znaku strojopisného apostrofu ' (U+0027) je typograficky nekorektné (podobný prípad ako pri strojopisných úvodzovkách vyššie, ale vo Wikipédii sa usilujeme tento prípad dodržiavať omnoho striktnejšie – strojopisný apostrof ľudovo povedané „nevyzerá dobre“). Úplne nevhodné je namiesto apostrofu použiť diakritický znak dĺžňa ´ (U+00B4) alebo spätného dĺžňa ` (U+0060). Uvedené znaky sa tiež nepoužívajú na zápis jednoduchej úvodzovky (pozri vyššie), ani na zápis minút či palcov (pozri vyššie).

  • ktos’ (nie ktos')
  • O’Neill (nie O'Neill)
  • d’Urville (nie d'Urville)

Zvýrazňovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným spôsobom na zvýraznenie textu v článku je kurzíva a tučné písmo. Tučné písmo by sa malo používať s mierou, pretože je veľmi výrazné a vo väčšom množstve textu pôsobí rušivo. Vo Wikipédii sa tučne označuje prvý výskyt názvu článku v úvodnej vete. Kurzívou sa vo Wikipédii takisto označujú názvy filmov, kníh a pod. Ďalšie podrobnosti o štýle používanom vo Wikipédii sú uvedené v štylistickej príručke.

Iné spôsoby zvýrazňovania (iné farby, typ písma alebo podčiarknutie) by sa malo využívať iba veľmi zriedka, v skutočne zvláštnych prípadoch. Predovšetkým podčiarkovanie nie je na internete vhodné, lebo je možná jeho zámena s hypertextovým odkazom.

Zvláštne znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Na písanie niektorých zvláštnych znakov (úvodzovky, pomlčka a pod.) môžete okrem uvedených HTML entít využiť ponuku znakov, ktorá sa dá zobraziť kliknutím na prislúchajúcu ikonu na paneli nástrojov v režime úprav. Ak Váš prehliadač podporuje JavaScript, tak sa znak dá vložiť kliknutím.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. AUTORKÝ KOLEKTÍV JÚĽŠ, Alojz. Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2000. S. 95.
  2. a b JÚĽŠ. hodina v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  3. JÚĽŠ. minúta v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. sekunda v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. http://jazykovaporadna.sme.sk/q/5052/
  6. AUTORKÝ KOLEKTÍV JÚĽŠ, Alojz. Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2000. S. 106.
  7. AUTORKÝ KOLEKTÍV JÚĽŠ, Alojz. Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2000. S. 118.
  8. AUTORKÝ KOLEKTÍV JÚĽŠ, Alojz. Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2000. S. 110.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]