Popínavá rastlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rôzne druhy drevitých lián v tropickej Austrálii.
Drevité liany v Udawattakele na Srí Lanke.

Popínavá rastlina alebo popínavka je rastlina, ktorej hlavná stonka je chabá (t.j. málo pevná, spravidla preto, že je tenká a veľmi dlhá), a preto sa nemôže udržať vzpriamene, ale sa popína po nejakej (živej či neživej) opore, alebo sa o ňu opiera alebo sa okolo nej ovíja, aby mohla rásť smerom k oblohe.[1]

Liany sa vyskytujú najmä v tropických a subtropických pralesoch, v oveľa menšej miere aj inde na Zemi.

Terminológia[upraviť | upraviť zdroj]

Základná definícia popínavej rastliny je uvedená vyššie (popínavá rastlina v širšom zmysle). Pojem popínavá rastlina v užšom, zriedkavejšom zmysle nezahŕňa buď ovíjavé liany alebo opieravé liany (o týchto typoch lián porov. nižšie kapitolu o druhoch popínavých rastlín). Nižšie sa popínavou rastlinou (ak nie je uvedené inak) vždy myslí popínavá rastlina v širšom zmysle.

Popínavá rastlina koreniaca v zemi (alebo v širšom ponímaní akákoľvek popínavá rastlina) sa označuje aj názvom liana (staršie aj: liána[2]; lat. liana). Liana v užšom, častejšom zmysle je len drevitá liana (iné názvy: drevnatá liania, popínavá drevina), čiže len popínavá rastlina, ktorá je zároveň drevinou; jej opakom je potom tzv. bylinná liana (iné názvy: popínavá bylina, lianela; lat. liana herbacea alebo lianella), čiže popínavá rastlina, ktorá je zároveň bylinou. To znamená, že v závislosti od autora sa hovorí buď o lianách, ktoré sa delia na drevité a bylinné, alebo sa hovorí o lianách (v užšom zmysle) a lianelách/bylinných lianách.

Stonka popínavej rastliny sa volá popínavá stonka (lat. cauloma alligatum), v niektorých textoch však pojem popínavá stonka nezahŕňa ovíjavú stonku a v niektorých textoch ani priliepavú stonku (o týchto typoch stoniek porov. nižšie kapitolu o druhoch popínavých rastlín).

Pojem popínavá rastlina či liana obyčajne (i keď existujú aj výnimky[3]) nezahŕňa plazivé rastliny, t. j. ak popínavá rastlina rastie po zemi (čo robia aj plazivé rastliny), robí tak len vtedy, ak nemá k dispozícii nič, po čom by mohla rásť smerom k oblohe.

Zdroje tejto kapitoly a úvodu článku:[4][5][6][7][8][9][10][11][12][13]

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Druhy lian (popínavých rastlín) sú (ako príklady sú tu uvedené len rastliny známe na Slovensku):[4][5][6][7][8][10][11][12]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pozri zdroje uvedené v kapitole Terminológia.
  2. Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971. S. 391
  3. NOVACKÝ, J. M. Botanika pre VI. a VII. triedu slov. gymnázií...1943. S. 28
  4. a b liana. In: Pyramída (encyklopedický časopis). S. 2559
  5. a b popínavé rastliny. In: Pyramída (encyklopedický časopis). S. 4624
  6. a b ELIÁŠ, P. Liany v lesnom ekosystéme. 2012 [1]
  7. a b FUTÁK, J. (ed.) Flóra Slovenska I. Bratislava: Vyd. SAV. 1966. S. 265-266
  8. a b Lianen. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  9. 6 (3) Anatomie rostlinných orgánů – STONEK S. 2, 3 [2]
  10. a b MORFOLÓGIA VYŠŠÍCH RASTLÍN kap. 3 a 5.3 [3]
  11. a b liana. In: Naučný slovník zemědělský 3 k-l. 1971. S. 1021
  12. a b HLAS ĽUDU. Popínavé dreviny do každej záhrady [online]. hl.rs, 2013-07-23, [cit. 2023-03-19]. Dostupné online.
  13. Botanická terminológia v okrasnom záhradníctve. 1993 [4]