Popolcová streda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Popolcová streda
kríž z popola na čele kresťanky
kríž z popola na čele kresťanky
Iný názovŠkaredá streda
Druhkresťanský sviatok
Dátumstreda v siedmom týždni pred Veľkou nocou
Rok 201814. február
Rok 20196. marec
Rok 202026. február
Súvisí sVeľká Noc, Pôst
Súčasťou omše na Popolcovú stredu je značenie kríža popolom na čelá veriacich

Popolcová streda alebo škaredá streda je v rímskokatolíckom liturgickom kalendári prvý deň pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou; do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.

V nasledujúcich rokoch pripadne Popolcová streda na:

Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo; tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium.“

Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním. V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Veľkým piatkom).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]