Popoluška

Popoluška, ilustrácia od Olivera Herforda. Popoluška a rozprávková kmotrička.

Popoluška je ľudová rozprávka s tisíckami variantov po celom svete. Hlavnou hrdinkou je mladá žena žijúca v skromných pomeroch, ktoré sa náhle zmenia na pozoruhodné šťastie, keď sa prostredníctvom manželstva dostane na trón. Za najstarší známy variant príbehu o Popoluške sa zvyčajne považuje príbeh Rodopis, ktorý vyrozprával grécky geograf Strabón niekedy medzi rokmi 7 pred n. l. a 23 n. l. Je o gréckej otrokyni, ktorá sa vydá za egyptského kráľa.

Prvú literárnu európsku verziu príbehu uverejnil v Taliansku Giambattista Basile vo svojom Pentamerone v roku 1634; verziu, ktorá je v súčasnosti najznámejšia v anglicky hovoriacom svete, uverejnil vo francúzštine Charles Perrault v zbierke Príbehy alebo rozprávky z čias minulých, fr. "Histoires ou contes du temps passé" v roku 1697. Ďalšiu verziu neskôr uverejnili bratia Grimmovci ako Aschenputtel vo svojej zbierke ľudových rozprávok v roku 1812.

Hoci sa názov príbehu a meno hlavnej postavy v rôznych jazykoch mení, v anglicky hovorenom folklóre je Popoluška archetypálnym menom. Stále populárny príbeh o Popoluške naďalej ovplyvňuje populárnu kultúru na medzinárodnej úrovni, pričom prepožičiava dejové prvky, narážky a tropy širokej škále médií.

V slovenských rozprávkach je postavou s obdobne odvodeným menom Popolvár.

Dej (Charles Perrault)

Bohatý vdovec má krásnu mladú dcéru, dievča neobyčajne láskavé a milé. Tento pán sa ožení s pyšnou a povýšeneckou ženou ako so svojou druhou manželkou. Tá má dve dcéry, ktoré sú rovnako márnivé a sebecké. Dievča je macochou donútené k ponižujúcim prácam. Po skončení denných prác sa dievča schúli ku krbu, aby sa zahrialo. Často sa objavuje pokrytá popolom, čo viedlo jej nevlastné sestry k posmešnej prezývke "Cendrillon" (Popoluška). Popoluška znáša urážky trpezlivo a nepovie to otcovi, ktorý by jej, ako sa domnieva, vynadal.

Jedného dňa princ pozve všetkých ľudí v krajine na kráľovský ples. Obe nevlastné sestry veselo uvažujú o svojej garderóbe na ples a posmievajú sa Popoluške. Hovoria jej, že slúžky na ples nepozývajú.

Keď obe nevlastné sestry a macocha odchádzajú na ples, Popoluška zúfalo plače. Jej krstná víla sa zázračne objaví a okamžite začne Popolušku premieňať z domácej slúžky na mladú dámu, ktorou bola od narodenia, a to všetko v snahe dostať Popolušku na ples. Premení tekvicu na zlatý koč, myši na kone, potkana na kočiša a jašterice na lokajov. Potom Popoluškine handry premení na nádherné šaty s drahokamami a jemné sklenené topánočky. Kmotrička víla jej povie, aby si užila ples, ale varuje ju, že sa musí vrátiť pred polnocou, keď kúzla stratia svoju moc.

Na plese je Popoluškou očarený celý dvor, najmä princ. Na tomto prvom plese Popoluška nezabudne odísť pred polnocou. Po návrate domov sa Popoluška láskavo poďakuje svojej kmotričke víle. Potom nevinne pozdraví obe nevlastné sestry, ktoré ju predtým nespoznali, a nehovoria o ničom inom, len o krásnom dievčati na plese.

Ďalší ples sa koná nasledujúci večer a Popoluška sa ho opäť zúčastní s pomocou svojej kmotričky víly. Princ sa na plese ešte viac zaľúbil do tajomnej dámy a Popoluška je ním zasa taká očarená, že stratí pojem o čase a odchádza až s posledným úderom polnoci, pričom v náhlivosti stratí na schodoch paláca jednu zo svojich sklenených črievičiek. Princ ju prenasleduje, ale pred palácom vidia stráže odchádzať len prosté vidiecke dievča. Princ si dá črievičku do vrecka a sľúbi, že nájde a ožení sa s dievčaťom, ktorému patrí. Popoluška si medzitým ponechá druhú črievičku, ktorá nezmizne ani po zrušení kúzla.

Princov panoš vyskúša črievičku všetkým ženám v kráľovstve. Keď príde do Popoluškinho domu, obe nevlastné sestry sa ju márne snažia obuť. Popoluška sa opýta, či to môže skúsiť, ale obe nevlastné sestry sa jej vysmievajú. Samozrejme, črievička dokonale padne a Popoluška pre istotu odhalí aj druhú. Popoluškina nevlastná rodina prosí o odpustenie a Popoluška súhlasí. Popoluška dúfala, že jej nevlastná rodina ju bude mať vždy rada. Popoluška sa vydá za princa a odpustí svojim dvom nevlastným sestrám, ktoré potom vydá za dvoch bohatých dvorných šľachticov. Všetci žili šťastne až do smrti.

Morálne ponaučenie

Prvé ponaučenie z tohto príbehu je, že krása je poklad, ale láskavosť je na nezaplatenie. Bez nej nie je nič možné, s ňou človek dokáže všetko.

Druhé ponaučenie príbehu však zmierňuje prvé a odhaľuje kritiku, na ktorú Perrault mieri: Je nepochybné, že "je veľkou výhodou mať inteligenciu, odvahu, dobré vychovanie a zdravý rozum. Tieto a podobné talenty pochádzajú len z neba a je dobré ich mať. Avšak ani tie vám nemusia priniesť úspech bez požehnania krstného otca alebo krstnej matky".

Dej (bratia Grimmovci)

Popoluška sa modlí k stromu a vtáčiky jej darujú krásne šaty. Výtvarný návrh Elenore Abbottovej.

V dedine vypukne mor a manželka bohatého pána leží na smrteľnej posteli. Zavolá si svoju jedinú dcéru a povie jej, aby zostala dobrá a láskavá, lebo Boh ju ochráni. Potom zomiera a je pochovaná. Dieťa každý deň navštevuje matkin hrob, aby smútilo, a prejde rok. Pán sa ožení s inou ženou, ktorá má dve staršie dcéry z predchádzajúceho manželstva. Majú krásne tváre a svetlú pleť, ale ich srdcia sú kruté a zlé. Nevlastné sestry ukradnú dievčatku krásne šaty a šperky a nútia ju nosiť handry. Vyženú ju do kuchyne a dajú jej prezývku "Aschenputtel" ("Popoluška"). Od svitu do mrku ju nútia vykonávať všetky ťažké práce v domácnosti. Kruté sestry nerobia nič iné, len sa jej vysmievajú a sťažujú jej prácu vytváraním neporiadku. Dievča však napriek tomu všetkému zostáva dobré a láskavé a pravidelne navštevuje hrob svojej matky, aby plakala a modlila sa k Bohu, aby sa jej pomery zlepšili.

Jedného dňa pán navštívi jarmok a sľúbi nevlastnej dcére skvostné dary. Najstaršia žiada krásne šaty, zatiaľ čo mladšia perly a diamanty. Jeho vlastná dcéra len prosí o prvú vetvičku, ktorá by mu cestou frnkla do klobúka. Pán ide ďalej a získava darčeky pre svoje nevlastné dcéry. Keď prechádza okolo lesa, získa lieskovú vetvičku a dá ju svojej dcére. Tá vetvičku zasadí nad hrob svojej matky, zalieva ju svojimi slzami a v priebehu rokov z nej vyrastie rozžiarený lieskový strom. Dievča sa pod ňou trikrát denne modlí a počas modlitby k nej vždy priletí biely vták. Vtákovi povie svoje želania a vták jej zakaždým zhodí to, čo si želala.

Kráľ sa rozhodne vyhlásiť slávnosť, ktorá bude trvať tri dni, a pozve na ňu všetky krásne dievčiny krajiny, aby si princ mohol jednu z nich vybrať za nevestu. Pozvú aj obe sestry, ale keď ich Aschenputtel prosí, aby jej dovolili ísť s nimi na slávnosť, macocha odmietne, pretože nemá slušné šaty ani topánky, ktoré by si obula. Keď dievča nalieha, žena jej hodí do popola misku so šošovicou, aby ju pozbierala, čo jej má zaručiť účasť na slávnosti, na vytriedenie šošovice má len dve hodiny. Keď dievča splní úlohu za menej ako hodinu s pomocou kŕdľa bielych holubíc, ktoré prileteli, keď zaspievala pieseň, macocha len zopakuje úlohu a podhodí jej ešte väčšie množstvo šošovice. Keď ju Aschenputtel dokáže splniť vo väčšej rýchlosti, nechcúc dcéram pokaziť šancu, macocha sa s dcérami ponáhľa na oslavu a plačúcu Popolušku nechá za sebou.

Dievča sa utiahne na cintorín a želá si oblečenie zo striebra a zlata. Biely vtáčik pustí zlaté a strieborné šaty a hodvábne topánky. Dievčatko sa vydá na hostinu. Princ s ňou celý čas tancuje, vyhlasuje ju za svoju tanečnú partnerku vždy, keď ju páni požiadajú o tanec. Keď zapadne slnko, Popoluška požiada, aby mohla odísť. Princ ju odprevadí domov, ale ona mu unikne a skočí do holubníka na panstve. Otec prichádza domov predčasne a princ ho požiada, aby holubník rozsekal, ale Aschenputtel medzičasom utiekla na cintorín k lieskovcu, aby vrátila svoje krásne šaty. Otec ju nájde spať v kuchyni na piecke a nič netuší. Na druhý deň sa dievča objaví vo veľkolepejšom odeve. Princ s ňou opäť celý čas tancuje, a keď sa zotmie, sprevádza ju domov. Ona však vylezie na hrušku v záhrade, aby mu unikla. Princ zavolá jej otca, ktorý strom zotne a uvažuje, či to nemôže byť Aschenputtel, ale Aschenputtel je už v čase otcovho príchodu v kuchyni. Na tretí deň sa objaví oblečená vo veľkolepých šatách a so zlatými črievičkami. Teraz je princ rozhodnutý, že s ňou ostane, a celé schodisko nechá namazať smolou. Aschenputtel v snahe uniknúť princovi na nej stratí jednu zo svojich zlatých črievičiek. Princ ju vyberie a vyhlási, že si vezme za ženu tú dievčinu, ktorej noha sa hodí na zlatú črievičku.

Nasledujúce ráno ide princ do Aschenputtelinho domu a črievičku vyskúša najstaršej nevlastnej sestre. Matka jej radí, že - keďže už nebude musieť chodiť pešo, keď bude kráľovnou - si má odrezať prsty na nohách, aby sa do črievičky zmestili. Počas jazdy s nevlastnou sestrou dve čarovné holubice z neba princovi povedia, že z jej nohy kvapká krv. Princa sa jej zrada hlboko dotkne a vráti sa vyskúšať črievičku druhej nevlastnej sestre. Tá si odreže časť päty a princ je opäť oklamaný. Keď s ňou prichádza na kráľovský hrad, holubice ho opäť upozornia na krv na jej nohe. Vráti sa, aby sa opýtal na ďalšie dievča. Pán mu povie, že jeho mŕtva žena zanechala v dome "špinavú Popolušku", pričom zabudne spomenúť, že je to jeho vlastná dcéra a že je príliš špinavá, aby ju videl, ale princ ho požiada, aby jej dovolil vyskúšať si črievičku. Aschenputtel sa objaví po tom, čo si umyje tvár a ruky, a keď si obuje črievičku, ktorá jej padne ako uliata, princ v nej spozná cudzinku, s ktorou tancoval na slávnosti, a to ešte skôr, ako si ju vyskúša. Na zdesenie macochy a oboch chromých sestier ich slúžka získava princa bez akejkoľvek ľsti. Princ posadí Aschenputtel pred seba na koňa a odchádza do paláca. Pri prejazde okolo lieskovca dve čarovné holubice z neba vyhlásia Aschenputtel za pravú princovu nevestu a zostávajú na jej pleciach.

V druhom vydaní z roku 1819, počas Aschenputtelinej kráľovskej svadby, falošné nevlastné sestry dúfali, že sa im podarí dostať do priazne ako budúcej kráľovnej, no tentoraz neuniknú jej tichému hnevu, ktorý v sebe nosila až do toho dňa. Keď kráča k oltáru so svojimi nevlastnými sestrami ako družičkami, Aschenputteline holubice odletia z jej ramien a zasiahnu obe nevlastné sestry do očí, jednu do ľavého a druhú do pravého. Je to ich posledná šanca na vykúpenie, ale keďže sa zúfalo snažia získať náklonnosť novej princeznej, nevzdávajú sa a obrad absolvujú. Keď sa svadba končí a Aschenputtel so svojím milovaným princom vychádza z kostola, jej holubice vyletia znova a zasiahnu zdrav oči oboch zlých nevlastných sestier. Potom Aschenputtel, konečne oslobodená od zneužívania a zotročovania, navždy opúšťa svoju rodinu a stáva sa princeznou, zatiaľ čo nevlastné sestry žijú svoj život ako slepé žobráčky, keďže jej otec a macocha sú v nemilosti.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cinderella na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).