Portál:Astronómia/Obrázky týždňa (2010)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání


2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012

2010[upraviť kód]

1 | 2 | 3 | 9 | 5 | | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

1/2010[upraviť kód]

NGC 3982 - Hubble space telescope, 2003.jpg


Špirálová galaxia NGC 3982. Na jasnom jadre sú navinuté pravidelné špirálové ramená s množstvom medzihviezdnej hmoty a otvorených hviezdokôp. Vzdialenosť tejto galaxie od Zeme je asi 60 miliónov ly.

2/2010[upraviť kód]

Wolf rayet2.jpg


Wolf-Rayetova hviezda na zábere Hubbleovho vesmírneho ďalkohľadu. Wolf-Rayetove hviezdy sú horúce masívne hviezdy s intenzívnym hviezdnym vetrom. Patria medzi kandidátov na pôvodcu dlhých gama zábleskov. Hviezdu obklopuje hmlovina s označením M1-67.

3/2010[upraviť kód]

Sirtf-1 hi.jpg


Spitzerov vesmírny ďalekohľad (SIRTF) pred štartom. Spitzer je určený na pozorovanie objektov v infračervenej oblasti spektra. S jeho pomocou bola vytvorená fotografická mozaika Mliečnej cesty skladajúca sa z 800 tisíc samostatných snímok.

4/2010[upraviť kód]

Dunhuang star map.jpg


Stredoveká čínska mapa severnej hviezdnej oblohy. Je súčasťou atlasu Dunhuang, najstaršieho známeho úplneho atlasu hviezd. Na mape možno rozoznať aj Veľký voz, asterizmus, ktorý pretrval dodnes.

5/2010[upraviť kód]

Spirograph Nebula - Hubble 1999.jpg


Jemná štruktúra planetárnej hmloviny Spirograf (IC 418). Vzory v hmlovine vďačia za svoj vznik pravdepodobne chaotickým hviezdnym vetrom z centrálnej hviezdy, ktorá je premenná. Hmlovina má priemer 0,3 ly.

6/2010[upraviť kód]

Eta Carinae winds&radiation.jpg


Okolie veľmi masívnej hviezdy Éta Carinae zachytáva hmlovinu pochádzajúcu z hmoty vyvrhnutej touto hviezdou. Hubbleov vesmírny ďalekohľad urobil túto snímku v roku 2002 s použitím ultrafialového, viditeľného, a infračerveného filtra.

7/2010[upraviť kód]

ESO Centaurus A LABOCA.jpg


Centaurus A, aktívna galaxia, z ktorej vybiehajú dva dlhé laloky viditeľné v rádiovom žiarení. Centaurus A nie je typickou obrou eliptickou galaxiou. Na snímke je zreteľný tmavý pruh medzihviezdnej hmoty, ktorý vznikol zrejme po zrážke s inou galaxiou.

8/2010[upraviť kód]

Boomerang nebula.jpg


Hmlovina Boomerang, chladná hmlovina v súhvezdí Kentaura, v ktorej je najnižšia známa teplota vo vesmíre, len jeden stupeň nad absolútnou nulou.

9/2010[upraviť kód]

NGC 3132.jpg


Osmičková hmlovina (NGC 3132), planetárna hmlovina v súhvezdí Plachty. Na fotografii z Hubblovho ďalekohľadu sa dá rozoznať viacero tmavých vláknitých útvarov. Vytvárajú ich prachové častice, ktoré sa skondenzovali z atómov hmloviny.

10/2010[upraviť kód]

Southerncross gb.gif


Časť Mliečnej cesty so súhvezdím Južný kríž. Viditeľná je aj tmavá hmlovina Uhoľné vrece vo vnútri súhvezdia, ako aj bieloružová emisná hmlovina obklopujúca hviezdu Éta Carinae.

11/2010[upraviť kód]

Gravitational lens-full.jpg


Nákres ohybu svetla pod vplyvom gravitácie. Svetlo zo vzdialených zdrojov, ktoré prechádza popri veľmi hmotnom objekte (galaxii, kope galaxií či tmavej hmote) sa pod vplyvom jeho gravitácie ohne a obraz objektu je pre pozorovateľa na Zemi zdeformovaný, ale zároveň zosilnený (gravitačná šošovka).

12/2010[upraviť kód]

IC 1396 rev 20140921 s (18237481073).jpg


Garnetová hviezda (známa aj ako Erakis) zo súhvezdia Cefea. Jej spektrálny typ je M2, preto je výrazne červená. Hviezdu obklopuje emisná hmlovina IC 1396, ktorej zdanlivý priemer je desaťkrát väčší ako priemer Mesiaca v splne.

13/2010[upraviť kód]

M42.jpg


Trapéz, viacnásobná hviezda v strede Veľkej hmloviny v Orióne, ktorá sa najviac podieľa na budení hmloviny k žiareniu. Voľným okom je viditeľná ako jediná hviezda, v malom ďalekohľade vyzerá ako štvorhviezda v tvare lichobežníka (podľa toho je pomenovaná), ktorého strany sú približne rovnako dlhé. V skutočnosti ide o systém s minimálne 10-timi hviezdami.

14/2010[upraviť kód]

Astronomical clock prague.jpg


Pražský orloj, ktorý je jedným z najznámejších orlojov na svete. Je súčasťou južnej steny Staromestskej radnice v Prahe. Najstaršia časť orloja sú mechanický hodinový stroj a astronomický číselník z roku 1410.

15/2010[upraviť kód]

Serpens south.jpg


Otvorená hviezdokopa v súhvezdí Hada. Tento záber v infračervenom spektre, ktorý urobil Spitzerov vesmírny teleskop zachytáva asi 50 mladých hviezd. Vo viditeľnej časti spektra zakrýva astronómom výhľad na hviezdokopu medzihviezdna hmota.

16/2010[upraviť kód]

NGC 2818 by the Hubble Space Telescope.jpg


Planetárna hmlovina NGC 2818 nasnímaná Hubbleovym vesmírnym ďalekohľadom. Rozličné farby zvýrazňujú emisie v mrakoch hmloviny. Červená reprezentuje dusík, zelená vodík, modrá kyslík.

17/2010[upraviť kód]

Lovell Telescope 5.jpg


Lovellov teleskop, rádiový ďalekohľad, ktorý je súčasťou observatória Jodrell Bank Observatory v Anglicku. S priemerom parabolickej antény 76 m patrí k najväčším samostatným rádioteleskopom na svete.

18/2010[upraviť kód]

Starburst in NGC 4449 (captured by the Hubble Space Telescope).jpg


Nepravidelná galaxia NGC 4449 zachytená Hubbleovým teleskopom. V galaxii sa nachádza veľa hviezdotvorných oblastí podobne ako v ramenách špirálových galaxií. NGC 4449 leží v súhvezdí Poľovné psy.

19/2010[upraviť kód]

Taurus Poniatovii.PNG


Obrázok z atlasu Uranographia, na ktorom je dnes už neexistujúce súhvezdie Býk Poniatowského. Na oblohu ho zaviedol poľský astronóm Marcin Odlanicki Poczobut na počesť kráľa Stanislava Poniatowského. Toto súhvezdie sa nachádzalo medzi Orlom, Herkulom, Hadonosom, a Chvostom hada a bolo vytvorené z hviezd v tvare V (podobne ako Hyády).

20/2010[upraviť kód]

Orion above the VLT.png


Zimný šesťuholník, asterizmus z jasných hviezd rôznych súhvezdí zimnej oblohy, nad štvoricou teleskopov VLT (Very large Telescope). Jasne viditeľný je tiež pás Mliečnej cesty. VLT sa nachádzajú na južnej pologuli, čomu zodpovedá aj obrátená pozícia Zimného šesťuholníka: vrchol tvorený hviezdou Capella je najnižšie a vrchol tvorený Síriom najnižšie. Na severnej pologuli je to naopak.

21/2010[upraviť kód]

Saturn's Moon Tethys as seen from Voyager 2.jpg


Saturnov mesiac Tethys na zábere sondy Cassini. Tethys má svetlý, vysoko odrazivý povrch pokrytý krátermi a údoliami. Údolia vrátane výraznej ryhy Ithaka Chasma sú geologicky oveľa staršie a pravdepodobne vznikli pri chladnutí mesiaca.

22/2010[upraviť kód]

Barnard 68.jpg


Tmavý molekulárny oblak Barnard 68 pohlcuje svetlo hviezd, ktoré sa nachádzajú za ním. Priemer mraku je 12 500 AU a jeho vzdialenosť od Zeme 410 ly.

23/2010[upraviť kód]

OrionHunterWilson.jpg


Emisná Hmlovina Orión (M42) na astrofotografii urobenej ďalekohľadom zo Zeme. Vľavo sa nachádza modrá reflexná hmlovina NGC 1977 a medzi nimi malá M43, ktorá je však v skutočnosti súčasťou M42. Hmlovina Orión je jedna z najjasnejších hmlovín a je viditeľná voľným okom.

24/2010[upraviť kód]

4U 0142+61 paint.jpg


Umelecká predstava o akréčnom disku v okolí pulzaru (konkrétne pulzaru 4U 0142+61). Pulzary sú rotujúce neutrónové hviezdy, u ktorých sa intenzita pozorovaného žiarenia mení v pravidelnej perióde.

25/2010[upraviť kód]

73P Schwassman-Wachmann and Ring Nebula in UV Swift.jpg


Kométa 73P/Schwassmann-Wachmann prelietavajúca v zdanlivej blízkosti hmloviny Prstenec (M57). Tento záber v ultrafialovom spektre urobila družica Swift. Schwassmann-Wachmann bola krátkoperiodická kométa, ktorá sa postupne rozpadla na množstvo menších častí.

26/2010[upraviť kód]

Eyepieces random selection.jpg


Súprava rôznych typov okulárov. Okulár je nevyhnutná časť astronomických ďalekohľadov. Posúvaním okuláru pomocou okulárového výťahu, možno obraz získaný ďalekohľadom zaostriť. Priemer okuláru rozhoduje o výslednej veľkosti obrazu.

27/2010[upraviť kód]

An Expanding Bubble in Space - GPN-2000-000876.jpg


Hmlovina NGC 7635 zachytená kamerou Wide Field Planetary Camera 2 Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu. Hmlovina sa pre svoj guľatý tvar nazýva "Bublinová". Centrálna hviezda hmloviny je postavená dosť excentricky.

28/2010[upraviť kód]

M8HunterWilson.jpg


Hmlovina M8 známa pod názvom Lagúna, je emisná hmlovina v súhvezdí Strelec. Lagúna obklopuje veľmi mladú hviezdokopu starú asi 2 milióny rokov. Hmlovina dostala pomenovanie „Lagúna“ na základe pásu prachu naľavo od stredu hviezdokopy.

29/2010[upraviť kód]

V838 Monocerotis light echo (HST, September 2006).jpg


Svetelné echo obklopujúce zvláštnu premennú hviezdu V838 Monocerotis. Svetelné echá zo vzplanutí hviezdy začiatkom roku 2002 presvetlili priezračné obálky vyvrhnutého materiálu a v ich strede sa nachádza žiarivo červená hviezda spektrálneho typu K. Obálky boli vyvrhnuté hviezdou v minulosti, ale až do vzplanutí zostávli neviditeľné.

30/2010[upraviť kód]

Crescenthunter.jpg


NGC 6888 zvaná tiež Kosáčikovitá hmlovina. emisná hmlovina v súhvezdí Labuť. Je vytvorená intenzívnym hviezdnym vetrom z veľmi mladej a hmotnej Wolf-Rayetovej hviezdy. Hmlovina pochádza z jej vrchných vrstiev, ktoré odvrhla rýchlosťou okolo 35 000 km/h pred približne 250 000 rokmi.

31/2010[upraviť kód]

Mercury as Never Seen Before.jpg


Záber Merkúra zo sondy MESSENGER urobený zo vzdialenosti 27 000 km počas druhého preletu tejto sondy okolo Merkúra. Svetlé lúče, ktoré vznikli pri impakte, pripomínajú poludníky nakreslené na povrch planéty.

32/2010[upraviť kód]

Progenitor of type Ia supernova sk.jpg


Schematický nákres vzniku supernovy typu Ia. Podľa najširšie akceptovanej teórie je tento typ supernov výsledkom procesu, pri ktorom uhlíko-kyslíkový biely trpaslík zhromažďuje hmotu z blízkeho hviezdneho sprievodcu, zvyčajne červeného obra, až nakoniec dosiahne Chandrasekharovu medzu. Nárast tlaku zvýši teplotu v okolí centra a začne perióda konvekcie. V istom bode tejto fázy slabého vrenia sa zapáli deflagračný plameň živený jadrovou fúziou.

33/2010[upraviť kód]

Guisard - Milky Way.jpg


Časť Mliečnej cesty popretkávaná tmavými molekulárnymi mrakmi. V pravej časti snímky je komplex svietiacich a tmavých hmlovín známych ako Ró Ophiuchi. Snímka vznikla na observatóriu Paranal.

34/2010[upraviť kód]

Pleiades-comet-Machholz.jpeg


Otvorená hviezdokopa Plejády (vľavo) s kométou C/2004 Q2 Machholz (vpravo). Nádherná, voľným okom bez problémov pozorovateľná otvorená hviezdokopa, patrí podľa záznamov k najstarším známym objektom na oblohe. Kométa prelietala v zdanlivej blízkosti hviezdokopy začiatkom roku 2005.

35/2010[upraviť kód]

Tarantula Nebula.jpg


Hmlovina Tarantula na snímke z Európskeho južného observatória (ESO). Tarantula sa nachádza v severovýchodnej časti Veľkého Magellanovho mraku a je to najjasnejší objekt v tejto galaxii. Hmlovina obsahuje veľmi mladú hviezdokopu R136.

36/2010[upraviť kód]

Phot-07b-00-fullres.jpg


Detail galaxie Sombrero. Táto galaxia má rozľahlé, svetlé jadro, nezvyčajne veľkú stredovú vypuklinu a nápaditú prachovú uličku čiže pás prachu v galaktickom disku.

37/2010[upraviť kód]

NGC 4696 Hubble WikiSky.jpg


Veľká eliptická galaxia NGC 4696 má v jadre aktívnu supermasívnu čiernu dieru. Energia padajúceho materiálu z nej tiež vystupuje vo výtryskoch. Tie nafukujú obrovské bubliny s priemerom až 10 000 ly vytvárajúce rádiové vlny.

38/2010[upraviť kód]

HD 107146 falsecolour.jpg


Protoplanetárny disk okolo hviezdy HD 107146 vo falošných farbách. Hviezda HD 107146 je žltý trpaslík veľmi podobný Slnku, ale oveľa mladší, ktorý je od nás vzdialený 88 ly.

39/2010[upraviť kód]

Supermassiveblackhole nasajpl.jpg


Umelecká predstava supermasívnej čiernej diery v jadre našej Galaxie. Tento gigantický objekt pomenovaný Sagittarius A*, okolo ktorého obiehajú všetky ostatné telesá Galaxie vrátane Slnka, má hmotnosť 3,7 milióna Sĺnk. Plyn a prach padajúci do čiernej diery vysiela vysokoenergetické röntgenové a gama žiarenie.

40/2010[upraviť kód]

All messier objects (numbered).jpg


Tabuľka všetkých 110 Messierovych objektov. Väčšina z nich patrí medzi najľahšie pozorovateľné deep-sky na severnej nočnej oblohe. Zopár ich vidno aj voľným okom.

41/2010[upraviť kód]

Large.mc.arp.750pix.jpg


Veľký Magellanov mrak, najväčšia satelitná galaxia naše Galaxie. Nachádza sa v súhvezdiach Stolový vrch a Mečiar. Od Slnka je vzdialený asi 160 000 svetelných rokov. Dosahuje veľkosť asi 1/3 priemeru Mliečnej cesty a 1/10 počtu hviezd Mliečnej cesty.

42/2010[upraviť kód]

Earth's City Lights by DMSP, 1994-1995 (large).jpg


Zložený obrázok Zeme v noci ukazuje, ktoré oblasti sveta majú najväčšie problémy so svetelným znečistením. Okrem nepriaznivých dopadov na životné prostredie spôsobuje svetelné znečistenie značné problémy aj astronómom. Na stavbu observatórií svetového významu sa teda vyberajú odľahlé a vysoko položené miesta, kde je svetelné znečistenie najmenšie.

43/2010[upraviť kód]

SDO first light.png


Prvý obrázok zo sondy Solar Dynamics Observatory zachytáva slnečnú protuberanciu v pásme extrémneho ultrafialového žiarenia. Protuberancie sú pozorovateľné len na okrajoch slnečného disku. Ak sa premietajú na slnečný disk, pozorujeme ich ako tmavé pásy – filamenty.

44/2010[upraviť kód]

A Young Pulsar Shows its Hand.jpg


Pulzar PSR B1509-58 s okolitou hmlovinou, ktorá tvarom pripomína ľudskú ruku. Snínku v röntgenovom žiarení urobilo observatórium Chandra.

45/2010[upraviť kód]

NGC 2362 NASA.jpg


Hviezdokopa s hmlovinou NGC 2362 na zábere zo Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu. Patrí medzi najmladšie známe hviezdokopy, čo sa usudzuje podľa pomerne veľkej jasnosti jej hviezd. Jej vek sa odhaduje asi na 1 milión rokov podobne ako u známej dvojitej hviezdokopy v Perzeovi.

46/2010[upraviť kód]

ESO-The Omega Nebula-phot-25a-09-fullres.jpg


Hmlovina Omega, známa oblasť H II v súhvezdí Strelca. Plyn v hmlovine budí k žiareniu horúca hviezda 8,9 mag. a spektrálneho typu A05e. Podobne ako Veľká hmlovina v Orióne, aj Omega je veľmi aktívnym miestom zrodu hviezd.

47/2010[upraviť kód]

Stellar - GPN-2000-001947.jpg


Podrobný záber vrcholu jedného zo "Stĺpov stvorenia" Orlej hmloviny (M16). Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy.

48/2010[upraviť kód]

Supernova SN1987A in the Large Magellanic Cloud - GPN-2000-000948.jpg


Zvyšok po supernove SN 1987A, ktorá vzplanula v roku 1987 vo Veľkom Magellanovom mraku vo vzdialenosti 12 miliónov ly. Záber zvyškom po supernove vytvoril Hubbleov vesmírny ďalekohľad.

49/2010[upraviť kód]

Fireworks of Star Formation Light Up a Galaxy - GPN-2000-000877.jpg


Oblasť formovania hviezd v galaxii NGC 4214. Snímka bola urobená Hubbleovym vesmírnym ďalekohľadom v blízkom (krátkovlnnom) infračervenom spektre.

50/2010[upraviť kód]

Percival Lowell.jpg


Percival Lowell (1855–1916), americký astronóm. Od roku 1894 sa intenzívne venoval štúdiu Marsu a snažil sa preukázať umelý pôvod marsovských vodných kanálov. Vďaka svojím výpočtom predpovedal aj existenciu Pluta, ktoré bolo objavené 14 rokov po jeho smrti.

51/2010[upraviť kód]

Erdfunkstelle Fuchsstadt.jpg


Rádioteleskopy stanice Fuchsstadt v Nemecku. Jeho 50 parabolických antén patrí medzi najväčšie satelitné komunikačné systémy na svete. Štyri najväčšie antény majú priemer 16,4 metra, ostatné sú menšie.

52/2010[upraviť kód]

EmissionNebula NGC6357.jpg


Emisná hmlovina s otvorenou hviezdokopou NGC 6357 v súhvezdí Škorpión.