Portál:Astronómia/Obrázky týždňa (2016)

2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012 - 2013 - 2014 - 2015 - 2016 - 2017 - 2018 - 2019 - 2020

2016

1 | 2 | 3 | 9 | 5 | | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

1/2016

Zem vychádzajúca nad mesačným povrchom. Fotografiu urobila sonda Lunar Reconnaissance Orbiter z výšky 134 km nad kráterom Compton. Záber vznikol spojením viacerých snímok.

2/2016

Hviezda Mira, na hornom obrázku v ultrafialovom spektre, na spodnom vo viditeľnom spektre. Ultrafialové pozorovania družicou GALEX ukázali, že za Mirou sa tiahne 13 svetelných rokov dlhý chvost. Pripomína obrovskú kométu. Vzniká z hmoty odvrhovanej Mirou a tvorí sa preto, lebo hviezda sa pohybuje medzihviezdnym prostredím rýchlosťou až 130 km/s.

3/2016

NGC 604, najväčšia hviezdotvorná oblasť galaxie M 33, na snímke Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Má priemer 1 000 ly – 1 500 ly, čím prevyšuje všetky hviezdotvorné oblasti v Galaxii. Obsahuje priestranné bubliny a dutiny. Plyn tejto emisnej hmloviny svieti preto, pretože je k tomu vybudený ultrafialovým žiarením z centrálnej hviezdokopy. Tá obsahuje najmenej 200 hviezd a začala vznikať približne pred troma miliónmi rokov.

4/2016

Simeis 147, zvyšok supernovy v súhvezdí Býk. Tvoria ho spletité filamenty. V strede stále sa rozpínajúcej hmloviny je skrytý pulzar. Supernova, z ktorej vznikol, explodovala asi pred 100 000 rokmi. Vzdialenosť hmloviny od nás je asi 3 000 ly a je uhlovo blízko hviezdy El Nath.

5/2016

Saturn so svojou sústavou prstencov, siedmimi z jeho mesiacov a planétou Zem na pozadí. Záber je mozaikou snímok, ktoré robila sonda Casini počas štyroch hodín v júli 2013. Jednotlivé prstence od seba oddeľujú medzery, ktoré vznikli gravitačnými silami Saturna a jeho mesiacov. Komplex tvorený prstencami je široký približne 250 000 km, ale jeho hrúbka je maximálne 3 km, väčšinou ešte oveľa menšia.

6/2016

Krabia hmlovina na kompozitnom zábere troch kozmických ďalekohľadov - Hubbla, Chandry a Spitzera. Krabia hmlovina tiež známa ako Messierov objekt 1 je plynová difúzna hmlovina v súhvezdí Býk. Je pozostatkom supernovy SN 1054 zaznamenanej v roku 1054. Rozpínanie hmloviny po explózii pokračuje rýchlosťou 1 800 km/s. Vzdialenosť hmloviny od nás je asi 6 300 svetelných rokov.

7/2016

Súhvezdia Malý pes (vľavo), Orión (vpravo) a najjasnejšia hviezda nočnej oblohy, Sírius (vľavo dole). Sírius sa spolu s najjasnejšou hviezdou Malého psa, Prokyónom, a jasnou červenou hviezdou Betelgeuze z Orióna, občas zaraďuje do asterizmu Zimný trojuholník (podobného ako známejší Jarný trojuholník a Letný trojuholník). Orión je dominantné súhvezdie zimnej oblohy. Trojica jasných hviezd v jeho páse predĺžená juhovýchodným smerom ukazuje na Síria.

8/2016

Guľová hviezdokopa M 56 v súhvezdí Lýra na zábere Hubblovho ďalekohľadu. Ďalekohľadom nie je ťažké rozlíšiť jej vonkajšie časti a malé stredové zhustenie. Vhodnejšie je pozorovať ju skôr väčšími prístrojmi. Javí sa ako kotúčik s uhlovým priemerom 7′ až 11′, čomu zodpovedá v skutočnosti guľa s priemerom 92 ly. Nachádza sa približne 30 000 ly ďaleko.

9/2016

Hmlovina Rozeta (Ružica) alebo NGC 2237 - 2239, emisná hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Charakteristický tvar ruže sa ukáže až na astrofotografii. Je považovaná za jednu z najkrajších hmlovín na našej oblohe. Prudký hviezdny vietor hviezd hviezdokopy NGC 2244 vytlačil zvyšky okolitej materskej hmloviny a vytvoril v strede hmloviny dutinu, ktorá jej dáva vzhľad rozkvitnutej ruže. Ten podporuje aj červená farba, ktorá je spôsobená žiarením vodíka.

10/2016

NGC 3314 v súhvezdí Hydra. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o zrážku dvoch galaxií, no v skutočnosti je to vzácny zákryt. Bližšia špirálová galaxia NGC 3314a je vzdialená 117 miliónov ly a vzdialenejšia NGC 3314b 140 miliónov ly. Pri zákryte galaxií vynikne množstvo tmavého medzihviezdneho prachu v špirálových ramenách bližšej galaxie.

11/2016

Ahuna Mons, zvláštna, osamelá hora na trpasličej planéte 1 Ceres. V najvyššom bode dosahuje výšku 5 km. Hneď vedľa leží ostro ohraničený impaktný kráter. Hora aj kráter sú geologicky pomerne mladé. Ahuna Mons je na Ceres neočakávaným útvarom, na ktorého vznik zatiaľ nemáme dobré vysvetlenie.

12/2016

NGC 2346, planetárna hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Nazýva sa tiež Motýlia hmlovina. Meno dostala podľa charakteristického tvaru tvoreného prachom a plynom. V strede tejto bipolárnej hmloviny je pár tesných hviezd obiehajúcich jedna druhú každých šestnásť dní. Motýlia hmlovina sa nachádza vo vzdialenosti 2 100 svetelných rokov.

13/2016

Hickson 44, jedna z kompaktných skupín galaxií objavených kanadským astronómom Paulom Hicksonom. Obsahuje štyri výrazné galaxie, NGC 3190, NGC 3187, NGC 3193 a NGC 3185, vo vzdialenosti asi 100 miliónov ly. Podobne ako galaxie v ďalších Hicksonových skupinách, aj tieto galaxie ukazujú známky vzájomnej gravitačnej deformácie, ktorá môže v kozmickej časovej škále skončiť ich splynutím do jednej galaxie. Proces splývania galaxií je v súčasnosti považovaný zo normálnu súčasť vývoja galaxií vrátane tej našej.

14/2016

NGC 2936 je na snímke z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu galaxia prapodivného tvaru, ktorý sa zaslúžil o jej meno – Sviňucha. Pôvodne to bola zrejme normálna špirálová galaxia. Blízke priblíženie k hmotnej eliptickej galaxii NGC 2937 ju však na nepoznanie zdeformovalo. Obe galaxie sa označujú ako Arp 142 a v ďalekej budúcnosti zrejme splynú. Ležia 300 miliónov ly ďaleko.

15/2016

Modrá reflexná hmlovina M78 v súhvezdí Orión. Je natoľko jasná (8 magnitúd), že bola katalogizovaná už pred viac ako 200 rokmi. Leží pri modrobielej hviezde typu B8 s magnitúdou 10,3. Hmlovina má priemer 5 svetelných rokov a vzdialená je od Slnka asi 1 600 svetelných rokov.

16/2016

NGC 3169 v súhvezdí Sextant. Táto pôvodne špirálová galaxia sa pod vplyvom svojho suseda NGC 3166 rozpadá a jej špirálové ramená sa zmenili na slapové chvosty. V jej jadre pravdepodobne sídli supermasívna čierna diera a galaxia vydáva energiu v celom elektromagnetickom spektre od rádiových vĺn až po röntgenové žiarenie.

17/2016

Herbigov-Harov objekt HH 24 na snímke z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu v infračervenom spektre. V molekulárnom mraku je ukrytá čerstvo zrodená hviezda, z ktorej pólov vychádza dvojica viditeľných výtriskov. Výtrisky majú vysokú energiu a šíria sa rýchlosťou až 162 000 km/h. Objekt je vzdialený asi 1 350 ly a je súčasťou oblasti Orion B.

18/2016

Porovnanie farebnosti trpasličej planéty Pluto a jej najväčšieho mesiaca Chárona na mozaike snímok New Horizons. Cháron je najväčší mesiac v pomere k materskému telesu. Na oblohe Pluta je napriek tomu 300-krát slabší než na pozemskej oblohe Mesiac v splne. Sonda New Horizons ukázala, že Cháron je, podobne ako jeho materské teleso, pravdepodobne geologicky aktívny.

19/2016

IC 2944, emisná hmlovina s intenzívnou tvorbou hviezd ležiaca na hranici Kentaura s Južným krížom. V hmlovine sa nachádzajú husté chuchvalce prachu a plynu nazývané Thackerove globuly alebo Bokove globuly. Najväčšia globula tejto hmloviny má priemer okolo 1,4 ly a hmotnosť 15-násobku hmotnosti Slnka. Globuly sú len pozostatky pôvodnej prachovej hmloviny. Ultrafialové žiarenie svietivých hviezd ich ľahšie časti odfúklo.

20/2016

Omega Centauri, najhmotnejšia, najväčšia a najjasnejšia guľová hviezdokopa na oblohe a tiež v našej Galaxii. Je vzdialená 17 000 svetelných rokov. Okolo stredu tejto obrovskej hviezdokopy obieha asi 10 miliónov hviezd, ktoré majú dohromady vyše päť miliónov slnečných hmotností. Z toho vyplýva, že typický člen Omegy Centauri je menej hmotný ako Slnko. A ako je to u guľových hviezdokôp bežné, jej typický člen je tiež starší a červenší.

21/2016

NGC 4945, úzka skosená špirálová galaxia. Má takmer rovnakú veľkosť ako naša vlastná Galaxia. Jej vzdialenosť asi 13 miliónov ly. Prašný disk je bohatý na hviezdotvorné oblasti a mladé modré hviezdokopy. Jadro vyžaruje silné vysokoenergetické žiarenie, preto sa NGC 4945 radí medzi Seyfertove galaxie.

22/2016

Otvorená hviezdokopa M 11 s názvom Divá kačica v súhvezdí Śtít. Patrí k najbohatším a najhustejším jasným otvoreným hviezdokopám oblohy, obsahuje okolo 2 900 hviezd. Priemerná priestorová hustota hviezd je 1 200-krát a v najhustejších častiach dokonca 10 000-krát väčšia ako v okolí Slnka. Je typickou otvorenou hviezdokopu, ktorej členovia sú, ako to väčšinou býva, relatívne mladí.

23/2016

Planetárna hmlovina NGC 6369, Dušička, v súhvezdí Hadonos. Je dobrým príkladom prstencovo tvarovanej planetárnej hmloviny. Naprieč má asi jeden svetelný rok a je vyše 2 000 svetelných rokov ďaleko. Na dlho exponovaných snímkach je jej prstenec modrozelený. Túto žiaru vydávajú atómy kyslíka vybudené ultrafialovým žiarením.

24/2016

Mladá hviezda 2MASS J16281370-2431391 v hmlovinovom komplexe Ró Ophiuchi. Má okolo seba prekvapujúco studený protoplanetárny disk prezývaný Lietajúci tanier. Disk pozorujeme zboku. Teplota jeho veľkých prachových častíc s priemerom okolo jedného milimetra zmeraná za pomoci rádioteleskopu ALMA dosahuje len -266°C, čo je iba sedem stupňov nad absolútnou nulou.

25/2016

Pohľad Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu na tmavý pruh hmoty v galaxii Centaurus A. Táto eliptická galaxia je výnimočná a známa najmä tmavým pruhom medzihviezdnej absorbujúcej hmoty, ktorá jej na snímkach dáva charakteristický vzhľad. Pás, ktorý takmer úplne pohlcuje svetlo hviezd za ním, je hrubý až 3 000 ly. Pozdĺž tohto prachového pruhu je veľa jasných zhlukov mladých modrých hviezd.

26/2016

Hmlovina, NGC 6334 v súhvezdí Škorpión, známa pre svoj tvar ako Mačacia labka. Je typickou emisnou hmlovinou zloženou z ionizovaného vodíka, ktorý žiari načerveno. Obsahuje centrálnu hviezdokopu, ktorej členovia sú takmer desaťkrát hmotnejší než Slnko. Ich vek je niekoľko miliónov rokov. Hmlovina je vzdialená 5 500 ly.

27/2016

Prepletený pár špirálových galaxií s označením NGC 6050 a IC 1179 v súhvezdí Herkules. Dotýkajú sa svojimi špirálovými ramenami a ukazujú nám, ako bude asi v ďalekej budúcnosti vyzerať zrážka našej Galaxie s galaxiou M 31. Na tejto snímke z Hubblovho ďalekohľadu vidíme aj tretiu galaxiu, ktorá je možno tiež členom interagujúcej sústavy.

28/2016

Otvorená hviezdokopa M 7 v súhvezdí Škorpión, ktorá patrí medzi najjasnejšie a najnápadnejšie hviezdokopy na oblohe. Dominujú v nej jasné modré hviezdy. Hviezdokopa sa premieta na doslova milióny nesúvisiacich hviezd z blízkosti galaktického centra. Je od nás vzdialená 815 – 1 000 svetelných rokov.

29/2016

Hmlovina Kreveta alebo IC 4628. Na oblohe zaberá plochu asi štyroch splnov Mesiaca, jej skutočná šírka je 250 ly. Má však nízku plošnú jasnosť. Obsahuje dokonca až tri hviezdokopy so žeravými hviezdami len niekoľko miliónov rokov starými, ktoré svojím ultrafialovým žiarením hmlovinu vybudzujú do žiarenia prevažne v červenej farbe. Hmlovina má stále dosť materiálu na tvorbu ďalších hviezd.

30/2016

Záber z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu na hmlovinu obklopujúcu hviezdu WR 124 v severnej časti Strelca. Povrchová teplota hviezdy dosahuje približne 50 000 K. Jej vysoká hmotnosť spôsobuje silnú nestabilitu. Hmlovina je relatívne mladá, s vekom iba 10 000 rokov, a obsahuje ohromné oblúky a chuchvalce materiálu s priemermi až 1 000 AU. Tieto chuchvalce dosahujú hmotnosť približne 30-násobku Zeme.

31/2016

Barnardova galaxia (NGC 6822), trpasličia nepravidelná galaxia v súhvezdí Strelec. Z nášho pohľadu sa javí skoro ako obdĺžnik. Bol v nej pozorovaný neobyčajný nadbydok oblastí ionizovaného vodíka, ktorý obklopuje mladé hviezdy. Voľne zoskupené jasné modré hviezdy tvoria rameno. Galaxia je 1,75 milióna svetelných rokov ďaleko.

32/2016

Detail hmloviny Omega v súhvezdí Strelec. Podobne ako Veľká hmlovina v Orióne, aj Omega je veľmi aktívnym miestom zrodu hviezd. Nové hviezdy vznikajú v hĺbke tmavých mrakov prachu a plynu. Vyše sto vysoko žiarivých mladých hviezd spektrálnych typov O a B postupne svojím žiarením odparujú tmavú prachovú prikrývku.

33/2016

Hviezda Rigel a hmlovina IC 2118 Hlava Čarodejnice. Rigel je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión a siedma najjasnejšia hviezda. Je to horúca modrá hviezda spektrálneho typu B. Hlava čarodejnice je modrá prachová reflexná hmlovina, ktorej jemný prach odráža svetlo Rigelu. Vizuálne je nepozorovateľná, ale zobrazí sa na snímkach s dlhou expozičnou dobou.

34/2016

Snímka z rovera Curiosity zachytáva základňu štítu Mount Sharp. Tento približne päť kilometrov vysoký vrch je v strede krátera Gale na Marse. Jeho úbočie tvoria stovky tenkých vrstiev usadenín vzniknutých striedavou činnosťou stojatej a tekutej vody spolu s pôsobením vetra. To je dôkaz o tom, že striedavé zaplavovanie a vysychanie krátera prebiehalo v oveľa dlhšom časovom meradle, než vedci pôvodne predpokladali.

35/2016

Planetárna hmlovina NGC 6537, Červený pavúk v súhvezdí Strelec. Táto hmlovina vykazuje komplexnú štruktúru, ktorá vzniká, keď normálna hviezda odhadzuje svoje vonkajšie vrstvy a stáva sa bielym trpaslíkom. Táto symetrická planetárna hmlovina s dvoma lalokmi má vo svojom jadre jedného z najhorúcejších doteraz pozorovaných bielych trpaslíkov. Hviezdne vetry rozpínajú hmlovinu, fúkajú pozdĺž jej stien a spôsobujú vlny horúceho plynu a prachu.

36/2016

Seyfertov sextet, šestica galaktických objektov v súhvezdí Had. V skutočnosti ide o štvoricu interagujúcich galaxií, slapový chvost vytrhnutý ich vzájomnou kolíziou, a piatu galaxiu v pozadí náhodne sa premietajúcu do zoskupenia. Štyri galaxie v popredí sú vtlačené do priestoru s priemerom len 100 000 ly, čo je priemer našej Galaxie. Ide tak o jednu z najhustejších známych kôp galaxií.

37/2016

Cefeida RS Puppis. Cefeidy sú premenné hviezdy vykazujúce veľmi dobrý vzťah medzi periódou premenlivosti a absolútnou svietivosťou. Zmeny jasnosti cefeíd vznikajú kvôli pulzovaniu hviezdy. Ich perióda je dlhšia ako jeden deň. Prototypom cefeíd je hviezda Delta Cephei a medzi cefeidy patrí aj jedna z najznámejších hviezd, Polárka.

38/2016

Záber v infračervenom spektre na južný pól Jupitera ukazuje polárnu žiaru v atmosfére planéty. Ide o jednu z prvých detailných snímok Jupitera, ktoré poslala sonda Juno. Vytváranie polárnych žiar na Jupiteri generuje rádiové vlny, ktoré bude sonda tiež skúmať.

39/2016

Otvorená hviezdokopa NGC 6520 v súhvezdí Strelec. Nachádza sa v blízkosti tmavého oblaku Barnard 86. V tomto oblaku mladé modré hviezdy kopy pravdepodobne aj vznikli. Priemer NGC 6520 je približne 10 ly a jej vzdialenosť od nás 5 500 ly.

40/2016

Časť hmloviny Riasy v súhvezdí Labuť. Ide o niekoľkovrstvové dlhé vlny, na ktoré sa pozeráme zboku. Predstavujú pozostatok po supernove. Plyny boli výbuchom vyvrhnuté obrovskou rýchlosťou (10 000 km/s), no preletom medzihviezdnym prostredím sa ich rýchlosť znížila na terajších 100 km/s. Priemer hmloviny je 70 až 100 svetelných rokov.

41/2016

Malý Saturnov mesiačik Helene na pozadí atmosféry Saturna, ako ho zachytila sonda Cassini 3. marca 2010. V čase urobenie snímky bola sonda 19 000 km od mesiaca a rozlíšenie snímky je 113 m/pixel. Helene obieha na jednej obežnej dráhe s mesiacmi Dione a Polydeuces, pričom je v jednom z libračných bodov omnoho hmotnejšieho mesiaca Dione.

42/2016

Prstencová hmlovina, jedna z najznámejších planetárnych hmlovín, na snímke Hubblovho ďalekohľadu z roku 2013. Leží v súhvezdí Lýra. Je vzdialená 2 300 svetelných rokov od Zeme. Z rozloženia prachových zhustení okolo žiariaceho prstenca usudzujeme, že hmlovina nemá tvar gule ale valca, do ktorého zo Zeme hľadíme priamo zhora. Jej jednoduchý vzhľad je teda spôsobený len perspektívou.

43/2016

RCW 49, prašná hmlovina a miesto tvorby mnohých nových hviezd v súhvezdí Kýl. Spitzerov vesmírny ďalekohľad, z ktorého táto snímka pochádza, v nej objavil viac než 300 novozrodených hviezd združených vo hviezdokope Westerlund 2. Tieto hviezdy už pracujú na vyčistení centrálnych častí hmloviny od plynu a prachu. Priemer RCW 49 dosahuje asi 350 ly a vzdialenosť 14 000 ly – 20 000 ly.

44/2016

Kométa 67P/Churyumov-Gerasimenko vyfotografovaná zo vzdialenosti 162 km sondou Rosetta. Rosetta je spolu so svojím modulom Phiale prvým človekom vyrobeným telesom, ktoré mäkko pristálo na povrch kométy. Kométa meria v najdlhšej osi viac než štyri kilometre a okolo Slnka obehne za 6,45 roka.

45/2016

Kombinovaný záber vo viditeľnom a rádiovom spektre na rádiovú galaxiu Hercules A. Ohromujúce, milióny svetelných rokov dlhé výtrysky z jej jadra vznikajú s najväčšou pravdepodobnosťou tak, že hmota uniká z akréčneho disku hmoty padajúcej do jej centrálnej gigantickej supermasívnej čiernej diery. Stred tejto galaxie je v skutočnosti tisíckrát hmotnejší než celá naša vlastná Galaxia.

46/2016

Hviezdotvorná oblasť LH 95 vo Veľkom Magellanovom mraku na zábere Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Má priemer asi 150 ly. Žiari namodro a nachádzajú sa v nej temné prachové oblasti vytvorené hviezdami alebo supernovami.

47/2016

NGC 2775, najjasnejšia galaxia v súhvezdí Rak. Za dobrých pozorovacích podmienok sa dá zbadať aj menšími ďalekohľadmi. Jej špirálovú štruktúru, tenké ramená tesne navinuté na veľkom centrálnom jadre, zobrazí až detailná astrofotografia. V tejto galaxii bolo pozorovaných veľa supernov.

48/2016

Guľová hviezdokopa M 19 v súhvezdí Hadonos. Má oválne halo. Kvôli tomu sa jej tvar odlišuje od guľového najviac zo všetkých vyše 160 guľových hviezdokôp našej Galaxie. Príčina odchýlky jej tvaru od guľového nie je známa. Môže súvisieť s tým, že túto kopu delí len 5 000 ly od galaktického jadra, ktoré ju mohlo gravitačne zdeformovať.

49/2016

NGC 6240, kolízia galaxií v natoľko pokročilom štádiu, že sa katalogizovala ako jeden objekt. Z neho trčia poskrúcané, slapovými silami vytrhnuté chvosty hviezd a prachu. Na splynutie sa chystajú aj supermasívne čierne diery v jadrách týchto galaxií. Objekt(y) sa nachádza(jú) v súhvezdí Hadonos.

50/2016

NGC 5189, zvláštny objekt, o ktorom sa pôvodne nepredpokladalo, že je planetárnou hmlovinou. Dôvodom bola jej komplexná štruktúra, ktorá nepripomína bežnú štruktúru planetárnych hmlovín. Neskôr hmlovinu do veľkých podrobností skúmal Hubblov vesmírny ďalekohľad. Priemer objektu je asi 3 svetelné roky a leží vo vzdialenosti približne 3 000 ly.

51/2016

Venuša svietiaca nad nočnou stranou Zeme pri pozorovaní z ISS. Venuša je najbližšia planéta k Zemi aj preto tiež najjasnejší bodový zdroj svetla na pozemskej oblohe. Keď je pozorovateľná, vždy sa javí jasnejšia než ostatné planéty a všetky hviezdy. V týchto decembrových večeroch jasne žiari na juhu až (s postupujúcim večerom) západe, čo naznačuje aj jedno z jej mien - Večernica.

52/2016

Hmlovina M 20 Trifid (v strede) s hviezdokopou M 21 (vľavo dole), dvojica objektov v súhvezdí Strelec. Červená emisná a modrá reflexná časť hmloviny Trifid na snímkach navzájom pekne kontrastujú. M 21 nájdeme na juh od Trifidu. Je dokonca od nás aj približne rovnako vzdialená, ako Trifid (5 000 ly), ale vývojovo s ňou nemá nič spoločné.