Preskočiť na obsah

Portál:Astronómia/Súhvezdia mesiaca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12

Orión je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie, jedno z najznámejších súhvezdí vôbec. Nachádza sa na nebeskom rovníku a je v rôznych častiach roka pozorovateľné z celej Zeme, preto je ho možné jednoducho identifikovať. Jeho nájdenie uľahčuje to, že jeho základný obrazec tvoria jasné a nápadné hviezdy.

Toto súhvezdie predstavuje mytologického lovca Orióna. V starých hviezdnych mapách bol znázorňovaný s kyjakom v jednej ruke a v druhej držal štít, ktorým sa bránil pred útočiacim Býkom. Dve jeho najjasnejšie hviezdy, Betelgeuze a Rigel patria medzi desať najjasnejších hviezd oblohy. Vďaka jasným hviezdam a výraznému obrazcu predstavuje Orión dôležitý orientačný bod medzi zimnými súhvezdiami. Cez oblasť súhvezdia prechádza Mliečna cesta a nebeský rovník, ktorý prechádza známym asterizmom troch hviezd zvaným Oriónov pás. V súhvezdí Orión sa nachádza množstvo emisných aj reflexných hmlovín, hviezdotvorných oblastí aj otvorených hviezdokôp, ktoré predstavujú veľmi vďačné pozorovacie objekty pre amatérskych astronómov. Medzi najznámejšie deep-sky objekty patrí Veľká hmlovina v Orióne, oblasť vzniku nových hviezd, ktorá je viditeľná aj voľným okom. Zaujímavosťou je,že keď Orión zapadá za horizont práve vychádza Súhvezdie Škorpión. V mytológii Orióna usmrtil práve škorpión.


Veľký pes (Canis Major) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie, ako aj jedným zo 48 Ptolemaiových súhvezdí. Nachádza sa v ňom hviezda Sírius, najjasnejšia hviezda na oblohe, ktorá je súčasťou asterizmu Zimný trojuholník.

Súhvezdie sa nachádza na južnej oblohe (čiže pod svetovým rovníkom) a je najlepšie pozorovateľné v zime. Tvoria ho pomerne jasné hviezdy, ktorých svetlo však v zemepisných šírkach Slovenska značne intenzívne pohlcuje zemská atmosféra. Cez súhvezdie prechádza Mliečna cesta.

Legenda

Veľký pes je jedným zo psov svorky lovca Orióna, ktorý ho sprevádza aj po oblohe; druhým psom tejto svorky je Malý pes. Podľa gréckeho mýtu to bol Lailaps, pes aténskeho lovca Kefala, ktorý pochádzal od samotnej bohyne lovu Artemis. Lailaps bol známy tým, že mu neušla nijaká korisť. V revíri kráľa Amfitryóna, nevlastného Herkulovho otca, žila zase líška so zázračnou schopnosťou uniknúť každému psovi. Keď Kefalos zobral pri jednom love do Amfitriónovho revíra so sebou Lailapsa, aby líšku ulovil, vznikla neriešiteľná situácia. Musel do nej zasiahnuť najvyšší boh Zeus. Ten vyriešil situáciu tak, že psa aj líšku premiestnil na opačné strany oblohy. Podľa inej verzie ich premenil na dva kamene, čo by však nevysvetľovalo pôvod súhvezdia Veľký pes.


Blíženci (Gemini, ♊) sú jedno zo zvieratníkových súhvezdí. Sú súčasťou zimnej oblohy, ležia medzi súhvezdím Býk na západe a nevýrazným súhvezdím Rak na východe.

Je to súhvezdie severnej oblohy, ktorým Slnko prechádza od 21. júna do 19. júla. Predstavuje dórskych hrdinov z gréckej mytológie Kastora a Polydeukésa. Jasné hviezdy Blížencov utvárajú nepravidelný obdĺžnik medzi Rakom a Býkom, pričom jeho dve najjasnejšie hviezdy, Kastor a Pollux), znázorňujú hlavy bratov. Na večernej oblohe sú Blíženci viditeľní u nás od novembra do začiatku júna. Vrcholia o polnoci začiatkom januára vo výške asi 65° nad južným obzorom. Na oblohe zaberajú 0,157 sr. Obsahujú 70 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m. Mekbuda je jednou z najjasnejších cefeíd na oblohe. Najznámejšími deep-sky objektami Blížencov sú napríklad planetárna hmlovina Eskimák či pulzar Geminga, obsahujú aj veľa otvorených hviezdokôp, napr. M 35. Ďalej sa v súhvezdí nachádza kopa galaxií pozostávajúca asi z 200 galaxií, vzdialená od nás asi 340 Mpc, a radiant najmladšieho meteorického roja Geminíd. V Blížencoch objavil roku 1781 W. Herschel Urán, prvú planétu novoveku.


Panna (♍, Virgo) je jedným zo súhvezdí zverokruhu. Je to druhé najväčšie súhvezdie na oblohe a najväčšie zvieratníkové súhvezdie. Mytologicky sa najčastejšie spája s bohyňou Asterou, s čím súvisí pôvod súhvezdia Váhy, alebo s bohyňou Démétér, s ktorou zase súvisí pomenovanie jej najjasnejšej hviezdy Spiky. Na starých vyobrazeniach sa Panna znázorňuje ako žena s krídlami.

Nachádza sa na západ od súhvezdia Váhy a na východ od súhvezdia Lev. Možno ho ľahko zbadať vďaka jeho jasnej hviezde α Spika. Pannou prechádza okrem ekliptiky, ktorá je vlastná každému zvieratníkovému súhvezdiu, tiež svetový rovník, takže leží čiastočne na severnej a čiastočne na južnej oblohe. V mieste priesečníku svetového rovníka a ekliptiky sa nachádza astronomicky významný jesenný bod. Z toho vyplýva, že súhvezdie je na nočnej oblohe pozorovateľné na jar.

Z hľadiska objektov mimo slnečnej sústavy v Panne dominujú najmä galaxie. Obsahuje významnú kopu galaxií Virgo. Známym objektom Panny je tiež Sombrérová galaxia.


Hadonos (Ophiuchus) je jedným z 88 súhvezdí a tiež patril medzi Ptolemaiových 48 súhvezdí. Z 13 zvieratníkových súhvezdí je Hadonos jediným ekliptikálnym súhvezdím, podľa ktorého sa nenazýva nijaké znamenie zvieratníka.

Hadonos je rozsiahle zvieratníkové súhvezdie. Slnko ním prechádza od 30. 11. do 17. 12. To nie je dlho, ale napríklad Škorpiónom prechádza Slnko ešte kratšie – asi iba 6 dní. Napriek tomu Hadonos nepatrí medzi znamenia zvieratníka, i keď má na to právo. Dôvody, prečo astrológovia Hadonosa do zvieratníka nezaradili, nie sú známe. Je možné, že Hadonos kedysi v zvieratníku naozaj bol, ale potom, ako sa od Škorpióna oddelilo nové súhvezdie Váhy, Hadonos nezapadal do "magického" počtu 12 znamení a tak ho odstránili. Južnou časťou súhvezdia prechádza ekliptika, čiže v ňom môžeme nájsť planéty a Mesiac. Obsahuje aj veľké množstvo deep-sky objektov zaujímavých pre amatérskych pozorovateľov. V súhvezdí Hadonos sa tiež nachádza asterizmus Býk Poniatowského, obrazec v podobe písmena T utvorený spojnicou hviezd 66 Oph – 67 Oph – 68 Oph – 70 Oph, ktorý je pozostatkom po rovnomennom súhvezdí.


Škorpión (Scorpius, ♏) je zvieratníkové súhvezdie ležiace medzi súhvezdiami Váhy smerom na západ a Strelec smerom na východ. Je to veľké súhvezdie južnej pologule v blízkosti stredu Mliečnej cesty. Vďaka svojej rozlohe a pozícii je veľmi bohaté na deep-sky objekty viacerých druhov.

Slnko ním prechádza veľmi krátko, ako sa hovorí aj v gréckej báji. Je to len 6 dní, od 23. novembra do 29. novembra. Zo všetkých súhvezdí, ktorými prechádza ekliptika, má Škorpión najkratší úsek. Je dlhý len približne 6°. V dávnych časoch, keď toto súhvezdie ešte ležalo v znamení, ktorému dalo meno, ho toto 30° široké znamenie, oveľa presahovalo. Vďaka ekliptike v ňom môžeme nájsť planéty aj Mesiac, i keď sa, rovnako ako Slnko, zdržiavajú v tomto súhvezdí len pomerne krátko.

Legenda

Zoskupenie hviezd medzi Strelcom a Váhami pripomína škorpióna pripraveného bodnúť. Preto už dávne národy nazývali toto súhvezdie Škorpiónom. Grécka báj hovorí, že je to škorpión, ktorého vypustila kedysi z podzemia sama bohyňa Héra, aby bodol a usmrtil Orióna.


Labuť (Cygnus) alebo Severný kríž je severné súhvezdie, jedno zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom a jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Patrí medzi výrazné súhvezdia letnej oblohy a obsahuje nápadný obrazec pripomínajúci letiaceho vtáka. Jej najjasnejšia hviezda Deneb predstavujúca chvost Labute je súčasťou asterizmu Letný trojuholník.

Labuť je súhvezdie veľmi bohaté na jasné hviezdy a zaujímavé objekty. Na oblohe sa niekedy hľadá pomerne ťažko, hlavne v oblastiach bez mestského osvetlenia za veľmi jasných nocí, pretože Labuť „letí v Mliečnej ceste“, z ktorej jej vytŕčajú iba krídla. Pomôckou pri jej hľadaní na nočnej oblohe môže byť fakt, že dlhý labutí krk sa nachádza medzi súhvezdím Delfína a Lýry. Krk je zakončený známou farebnou dvojhviezdou Albireo. Medzi najznámejšie deep-sky Labute patrí dvojica otvorených hviezdokôp M29 a M39, zvyšok po supernove Riasy, emisná hmlovina Severná Amerika a jeden z najbližších kandidátov na hviezdnu čiernu dieru, objekt Cygnus X-1.

Legenda

Báj hovorí, že na labuť sa premieňal vládca Olympu, mocný Zeus, keď sa chcel pozrieť medzi ľudí. V tejto podobe navštívil aj spartskú kráľovnú Lédu, ktorá ho zaujala svojou krásou. Aby sa k nej mohol priblížiť, nechal sa prenasledovať obrovským orlom, pred ktorým ho kráľovná zachránila. Léda sa po návšteve Dia stala matkou blížencov Kastora a Polluxa a tiež krásnej Heleny, pre ktorú vypukla Trójska vojna.


Herkules (Hercules) je piate najväčšie súhvezdie z 88 súhvezdí modernej astronómie. Bolo aj jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom. Svoje pomenovanie dostalo po rímskom mene gréckej mytologickej postavy – Herkulovi (Heraklovi). Rozprestiera sa na severnej oblohe a najlepšie ho vidieť v lete.

Pri hviezde ní Herculis leží apex, čiže bod, do ktorého smeruje slnečná sústava. Má súradnice približne RA = 18h, DEC = +30°. Rýchlosť pohybu smerom k apexu je pomerne malá, iba 19,5 km/s. Omnoho väčšia je jej rýchlosť obehu okolo stredu Galaxie, približne 230 km/s. Pohyb k apexu a obeh okolo stredu Galaxie súvisia s pohybom Slnka v Galaxii.

Mytologický pôvod

Herkules, zrejme najslávnejší grécky hrdina, bol syn krásnej pozemšťanky Alkmény a najvyššieho boha Dia. Od svojho otca dostal do vienka silu, nebojácnosť a slávu, nebol však nesmrteľný. Zeus ho preto chcel ako dojča priložiť k prsiam svojej manželky Héry, aby sa napil božského mlieka a tak získal nesmrteľnosť. Mlieko, ktoré vytieklo z Hérinho prsníka, je dodnes na oblohe viditeľné ako Mliečna cesta.


Pegas (Pegasus) je severné súhvezdie pomenované po mytologickej bytosti Pegasovi. Je jedným z 88 súhvezdí modernej astronómie a bolo aj jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom.

Je to rozľahlé jesenné súhvezdie ležiace v oblasti chudobnej na hviezdy. Všetky hviezdy jeho obrazca sú slabé, ale v pomerne prázdnej oblasti, v ktorej sa nachádzajú, vynikajú. Ako orientačný obrazec slúži Pegasov štvorec – veľký asterizmus tvorený hviezdami Algenib, Markab, Scheat a Sirrah. Pegasov štvorec má rozmery 16° krát 14°. Medzi známe objekty Pegasa patrí M15, guľová hviezdokopa, jedna z najjasnejších na severnej oblohe. Známa je tiež skupina vzdialených galaxií nazývaná Stephanov kvintet. V tomto súhvezdí sa nachádza aj naša najbližšia pravidelná kopa galaxií označovaná ako Kopa Pegasus.

Legenda

O vzniku tohoto súhvezdia rozpráva stará grécka báj. Keď Perzeus odsekol hlavu Medúze, rinula sa z otvorenej rany krv do mora. Na príkaz boha Poseidóna sa z nej zrodil snehobiely okrídlený kôň Pegas, ktorý potom vyletel na horu Helikon v Korintskom zálive, kde sídlili ochrankyne umenia múzy.


Perzeus (Perseus, skratka Per) je súhvezdie na severnej oblohe pomenované po gréckom hrdinovi, ktorý zabil obludu Medúzu. Je jedným z 88 súhvezdí modernej astronómie a bolo aj jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom.

Obsahuje známu premennú hviezdu Algol (β Per) a dvojitú hviezdokopu chí a h Persei. Nachádza sa v ňom aj radiant meteorického roja Perzeíd. Pri pozorovaní z územia Slovenska je súhvezdie sčasti cirkumpolárne.

Legenda

Podľa gréckej legendy bol Perzeus jedným z mnohých synov boha Dia. Vyrastal na ostrove Serifos, kde ho prinieslo more aj s jeho matkou Danae v drevenej truhlici. Kráľ Serifu Polydektes sa obával, že ho Perzeus pripraví o trón a preto mu dal úlohu, aby priniesol hlavu Medúzy. Dúfal, že sa ho tým zbaví, lebo Medúza bola obluda so zvieracími tesákmi a s hadmi namiesto vlasov. Bola taká škaredá, že všetko živé pri pohľade na ňu skamenelo. Do tejto podoby bola zakliata bohyňou Athénou podľa niektorých legiend za to, že sa s ňou kedysi vyrovnala krásou. Perzeus napokon Medúzu zabil. Na radu bohyne Athény na ňu nehľadel priamo, ale pozoroval ju v svojom lesklom štíte ako v zrkadle. Keď Medúza zaspala, odťal jej hlavu a schoval ju do kapsy. Preto býva Perzeus zobrazovaný s mečom, štítom a hlavou Medúzy v ruke.

Eridanus, Eridanus (lat.), gen. Eridani, skr. Eri je šieste najväčšie súhvezdie z 88 súhvezdí modernej astronómie. Bolo tiež jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom.

Je to rozsiahle súhvezdie južnej oblohy ležiace juhozápadne od Orióna. Predstavuje bájnu rieku Eridanus z gréckej mytológie, terajší Pád. Eridanus je na večernej oblohe viditeľný na Slovensku od začiatku novembra do konca marca. Jeho severná časť kulminuje o polnoci v polovici novembra 40° nad južným obzorom. Eridanus zaberá na oblohe 0,347 sr. Obsahuje 100 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m; najjasnejšia hviezda je Achernar. Hviezda ε Eri má malú rotačnú rýchlosť, čo vyvoláva predpoklad, že môže mať planéty, ktorým odovzdala časť svojej hybnosti. Ak je táto domnienka správna, planetárna sústava ε Eri je jednou z najbližších k Zemi (10,76 ly). Biely trpaslík 40 Eridani B má zdanlivú jasnosť 11,3m. Jeho hmotnosť je v porovnaní so Slnkom 0,43-násobne a hustota 100 000-násobne väčšia. Špirálová galaxia NGC 1300 má uprostred temnú priečku. Planetárna hmlovina NGC 1535 má tvar nepravidelného prstenca.

Mytologický pôvod

Toto dlhé súhvezdie vinúce sa od Orióna hlboko na juh už oddávna pripomínalo ľuďom rieku. Egypťania v ňom videli obraz posvätného Nílu, antickí Európania pravdepodobne zase severotaliansku rieku Pád.

Býk (Taurus) (♉) je jedno zo zvieratníkových súhvezdí, ktorým prechádza Slnko od 13. mája do 20. júna. Predstavuje hlavu býka, jednu z podôb Dia z gr. mytológie. Je to výrazné súhvezdie zimnej oblohy medzi súhvezdiami Baran na západe a Blíženci na východe. Na severe sa nachádza Perzeus a Povozník, na juhozápade Orión a na juhovýchode Eridanus a Veľryba.

Súhvezdie Býk je viditeľné u nás na večernej oblohe od októbra do apríla. Vrcholí o polnoci koncom novembra vo výške asi 60° nad južným obzorom. Je to typické zimné súhvezdie, ktoré vidieť na predĺženej spojnici Kasiopeje s Perzeom. Na oblohe zaberá 0,243 sr. Obsahuje 90 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m; najjasnejšia hviezda Aldebaran. V Býkovi sú Hyády a Plejády, najjasnejšie otvorené hviezdokopy. Roku 1801 v ňom G. Piazzi objavil prvú planétku 1 Ceres. Býk je známy aj Krabou hmlovinou. LP 357-186 je jednou z najmenších hviezd s priemerom 1 700 km a s priemernou hustotou 200 t. cm-3. Radiant meteorického roja Tauríd leží južne od Plejád.